Počasie vplýva na naše zdravie

"Zvýšená intenzita dráždivosti počasia, ktorá sa môže prejaviť zhoršením zdravotných ťažkostí u ľudí trpiacich na prieduškovú astmu, najmä pri výskyte hmly. Častejšie budú bolesti hlavy migrenózneho pôvodu. Očakávame horšiu telesnú aj duševnú výkonnosť a schopnosť koncentrovať sa. Reakčný čas sa predĺži. Častejšie sa môže vyskytovať mrzutosť, malátnosť, podráždenosť, ú­nava.

Viac ťažkostí môžu pociťovať ľudia s poruchami krvného obehu," asi takto vyzerá biopredpoveď pre jeden z novembrových dní s rizikovým stupňom číslo 3. Slabá záťaž. Subjektívne pocity i zdravotné ťažkosti sú však vysoko individuálne. Mnohorakosť počasia i reakcií naň je veľmi výrazná. Niekto môže zle znášať prechod teplého frontu, niekto studeného. Nedá sa jednoznačne povedať, že keď prší, je zle, a keď je pekne, tak je dobre. Vo všeobecnosti je problematickejšie počasie, pri ktorom sa prudko menia meteorologické faktory: dážď, zmena teploty, tlaku a vlhkosti.

Zhoršenie stavu možno pozorovať pri prechode atmosférických frontov a pri cyklonálnom počasí – najmä v blízkosti stredu tlakovej níže. S priblížením tlakovej níže súvisia poklesy tlaku vzduchu, zrážky, oblačné počasie, čo najmä na jeseň a v zime pôsobí na časť obyvateľstva depresívne.

Problém citlivosti na počasie je starý takmer ako samo ľudstvo. Prvé svedectvá o ňom môžeme nájsť už v písomnostiach Babylonu z tretieho tisícročia pred naším letopočtom či v knihe Jób Starého zákona. Vplyvom počasia na výskyt ochorení sa zaoberal aj grécky lekár Hippokrates. V stredoveku rozvíjali medicínsko-meteorologické poznatky mnísi v kláštoroch. Na Slovensku sa prvé medicínsko-meteorologické predpovede objavili v médiách až koncom roku 1989.

Životné pomery, najmä mestského človeka, predovšetkým vo vyspelých krajinách sú dnes od tých pôvodných veľmi vzdialené. Schúlostivenie, malá otužilosť, znížená imunita, nedostatok pohybu – to všetko prináša rad sprievodných negatív. Nedostatočne zaťažené adaptačné mechanizmy tela sa s postupujúcim vekom stávajú nepružnými.

Počasie nevyvoláva priamo nejakú vážnu chorobu, vplýva však na jej priebeh. Zhoršuje napríklad srdcovo-cievne, respiračné, psychické, pohybové, infekčné i alergické ochorenia. V minulosti sa u nás vyhodnocovali aj výjazdy záchranky a vplyv zmien počasia na ich počet. Ukázali sa významné súvislosti. Aj policajti evidujú počas určitých dní omnoho viac nehôd, pretože šoféri sú významnejšie podráždení a nesústredení.

Je napríklad známe, že fön, suchý teplý horský vietor, má veľmi negatívny vplyv na psychiku a spája sa dokonca aj so samovraždami. Našťastie, na Slovensku sa mierne dozvuky alpského fönu vyskytujú len zriedkavo na Záhorí. Hneď po jari je najnáročnejším ročným obdobím pre zdravie človeka jeseň. Ubúdanie denného svetla a slnečného svitu má nepriaznivý vplyv najmä na psychické rozpoloženie, častejšie sa vyskytujú depresie, únava, menšia výkonnosť. V tomto období sa často vyskytuje aj inverzia (zvýšenie teploty vo väčších výškach oproti teplote v menších), čo je živná pôda pre mikroorganizmy a infekcie. Problémy môžu mať ľudia s chorobami dýchacích ciest, ale ozývajú sa aj reumatické ochorenia.

Biopredpovede a upozornenia na príchod nepriaznivých poveternostných podmienok sú dnes v móde a nepochybne majú svoj veľký význam. Hoci sa názory na biopredpovede rôznia, pretože hypochondri môžu zareagovať na meteorologické vplyvy, až keď si ich prečítajú v tlači či na internete, pozitívny význam špeciálnej aplikácie v mobile, ktorá upozorní na blížiaci sa výkyv počasia v podobe búrky, prívalového dažďa či poľadovice, je neoddiskutovateľný. Ak vás „elektronická rosnička“ upozorní na to, že v konkrétny deň by bolo vhodné zmeniť svoje plány, vyberiete sa na prechádzku? A to už nesúvisí s meteosenziti­vitou, ale so zdravým ľudským rozumom.