V súčasnosti, keď má takmer každý druhý človek nejakú formu alergie, mnohí majú oslabenú celkovú aj lokálnu imunitu a trpia opakujúcimi sa ochoreniami či chronickou únavou a väčšinu času sa pohybujeme v uzatvorených priestoroch, čoraz viac sa hovorí o „syndróme chorých budov“. Na zabezpečenie zdravého ovzdušia v interiéroch treba pravidelne a často upratovať s pomocou jednoduchých prostriedkov bez rozpustných organických látok, dbať na prezúvanie a účinné vetranie. Dôležité sú predovšetkým spálne, miestnosti, kde trávime osem hodín denne. O tento priestor sa treba systematicky starať. Samozrejme, dôležité sú aj detské izby, kde spávajú a hrávajú sa deti, či kuchyňa, kde sa doma zdržiavame najčastejšie.
O „syndróme chorých budov“ sa začalo hovoriť najmä v súvislosti s informáciami o vysokom obsahu toxických látok v interiéroch, ako je napríklad azbest, ale aj formaldehyd, prchavý plyn, ktorý sa uvoľňuje z nábytku z drevotriesky a podobne. Neodporúča sa používať aerosóly, osviežovače vzduchu ani voňavé sviečky. Handry alebo zmetáky by sme po uprataní nemali odkladať rovno na WC či do komory, ale dať ich vysušiť na slnko. Odporúča sa denne krátko a intenzívne vetrať otvorením okien na náprotivných stranách bytu počas 5–10 minút.
Jedným z nebezpečenstiev, ktoré mnohí ľudia v byte podceňujú, sú plesne. Plesne sú vláknité huby, ktoré produkujú spóry – drobné, veľmi ľahké a voľným okom neviditeľné rozmnožovacie čiastočky. Tie sa uvoľňujú do ovzdušia a kontaminujú ďalšie predmety a priestory. Môžeme ich vidieť ako rôznofarebné „škvrny“ na stene, ktoré majú odtiene žltej, zelenej, krémovej, modrej, čiernej alebo sivej farby.
Hlavnou príčinou ich tvorby v interiéroch je zvýšená vlhkosť v miestnosti, ktorú môže spôsobiť činnosť človeka ako varenie, pranie, sušenie bielizne, kúpanie či sprchovanie, prítomnosť nadmerného počtu kvetín, nedostatočne vetrané priestory ako pivnice, priestory za nábytkom, steny pod tapetami, nevhodne zaizolované základy domu a podobne. Dnes sa zdôrazňuje, že v priestoroch, kde sa pohybujeme, by mala byť počas vykurovacieho obdobia dostatočná vlhkosť vzduchu (50–70 %), na druhej strane plesne sú obzvlášť nebezpečné pre ľudí s narušenou imunitou, chronickými ochoreniami, pre alergikov, dojčatá, deti či tehotné ženy. Štatistiky uvádzajú, že alergiou na plesne trpí až 6 % populácie a do 30 % ľudí s atopickým ekzémom.
Foto: SHUTTERSTOCK
Plesne sú v zásade nenáročné na živiny a na rozmnožovanie im stačí bežný podklad ako drevo, podlahová krytina, omietka, murivo, sklo či dlaždice znečistené organickými zvyškami. Rastú v teplom, vlhkom a kyslom prostredí a pre svoj život potrebujú kyslík, ale nie svetlo. Likvidácia plesní z interiérov je časovo i finančne nákladná. Všeobecne sa používajú protiplesňové prípravky s aktívnym chlórom, aldehydmi, alkoholmi, amóniovými zlúčeninami, organickými kyselinami či peroxizlúčeninami. Omnoho jednoduchšie je však týmto problémom predchádzať a rozhodnúť sa pre protiplesňový náter. Na trhu sú k dispozícii nátery proti plesniam vyrábané z nanočastíc striebra, ktoré majú antibakteriálne účinky, sú odolné aj proti baktériám i vírusom. S ich pomocou si môžeme zabezpečiť zdravší domov, sú vhodné do priestorov, kde sa vyžaduje zvýšená úroveň hygieny, vlhkosti, aj do miestností pre malé deti či alergikov.
Spóry plesní uvoľňované do ovzdušia, ktoré následne vdychujeme, môžu u vnímavých jedincov a detí vyvolať precitlivenosť, ktorá sa prejavuje najmä:
- zvýšenou chorobnosťou (opakované infekcie dýchacích ciest, zápaly spojiviek, zápaly nosovej sliznice, zápaly prínosových dutín, dráždivý kašeľ, svrbivá vyrážka, upchávanie nosa, sťažené dýchanie, bolesti hlavy, bolesti hrdla, únava) s následným rozvojom alergie (chronická alergická nádcha, astma, ekzém)
- vyčerpaním imunitného systému a jeho poruchám z dôvodu dlhodobého pôsobenia plesní na organizmus a opakovanými zápalmi s potrebou antibiotickej liečby