Sladká krv spôsobuje trpké následky

, 16.12.2013 06:00
cukrovka, diéta, ovocie, zelenina, sladkosť, koláč
Ilustračné foto. Autor:

Diabetikov to nepoteší, ale cukrovka nie je nijaké ľahké ochorenie. Jej komplikácie skracujú očakávanú dĺžku života o 25 %. Navyše nebolí a v tom je jej zákernosť.

Táto najrýchlejšie sa rozvíjajúca epidémia 21. storočia je štvrtou hlavnou príčinou úmrtí vo väčšine rozvíjajúcich sa krajín. Dobrou správou je však to, že 85 % svojho osudu má diabetik vo svojich vlastných rukách. Za 10 % môže jeho lekár a za 5 % matka príroda. Túto chorobu je totiž možné do veľkej miery pozitívne ovplyvniť správnym prístupom k liečbe a zodpovedným životným štýlom.

Viete, aká je vaša glykémia nalačno? Ide o hladinu cukru v krvi. Ak chodíte na pravidelné preventívne prehliadky k svojmu praktickému lekárovi (raz za dva roky), mali by ste túto informáciu mať. Mladým ľuďom nad 18 rokov stačí skontrolovať glykémiu každých 5 rokov. Ľuďom po štyridsiatke každé tri roky. Potom sú tu však rizikové osoby, ktorým je potrebné cukor v krvi kontrolovať raz ročne. Sú to predovšetkým ľudia po štyridsaťpäťke, keďže výskyt cukrovky druhého typu stúpa s vekom, ženy, ktoré mali cukrovku v tehotenstve (tzv. gestačný diabetes), ľudia, ktorých prvostupňoví príbuzní sú diabetikmi, pacienti s hypertenziou, vysokou hladinou tukov v krvi, ochoreniami srdca a podobne.

Komu treba hladinu cukru v krvi kontrolovať raz ročne?

  • ľuďom, ktorých prvostupňoví príbuzní majú cukrovku
  • osobám nad 45 rokov
  • ženám, čo mali tehotenskú cukrovku
  • ženám, ktoré porodili dieťa ťažšie ako 4-tisíc gramov
  • pacientom s vysokým krvným tlakom (nad 140/90 mmHg)
  • pacientom so zvýšeným množstvom tukov v krvi (cholesterol, triglyceridy)
  • pacientom s ochoreniami srdca
  • ľuďom s nadváhou a obezitou (BMI nad 27)

Odhaduje sa, že 100– až150-tisíc ľudí na Slovensku o svojej cukrovke alebo nábehu na ňu vôbec nevie. „Lenže práve včasná diagnostika môže odhaliť vznik a rozvoj chronických komplikácií cukrovky,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Némethyová, CSc., hlavná odborníčka MZ SR pre diabetológiu. Navyše pacienti, ktorí sú ešte len v akomsi predštádiu cukrovky, to znamená, že majú zvýšené hodnoty glykémie, nejde však ešte o diagnózu diabetu, môžu zmenou svojho životného štýlu (diéta, pohyb, úbytok hmotnosti) zabrániť vzniku ochorenia alebo ho aspoň výrazne odsunúť na neskôr. Nie je totiž jedno, v akom veku človek cukrovku dostane. Ide o chronické ochorenie, ktoré rýchlejšie alebo pomalšie postupuje a táto progresia znamená aj nástup komplikácií. Práve tie skracujú život aj o 10–15 rokov.

Nedobrá prognóza

„Slovensko, bohužiaľ, patrí medzi krajiny s nedobrou prognózou, čo sa týka nárastu počtu pacientov s diabetes mellitus. V roku 2030 vraj budeme mať 600-tisíc ľudí s cukrovkou. Najhoršie je na tom Bratislavský kraj, kde je takmer 1,8-krát viac diabetikov v porovnaní s Prešovským krajom,“ tvrdí doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., prezident Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Cukrovkári majú dvoj- až štvornásobne vyšší počet úmrtí na srdcovo-cievne choroby a infarkt.

Diagnostika cukrovky troma spôsobmi

1. príznaky cukrovky + hodnota glykémie (cukru v krvi) = > 11,1 mmol/l
alebo
glykémia nalačno = > 7,0 mmol/l
alebo
glykémia počas 2. hodiny orálno-glukózo-tolerančného testu (pitie „cukrovej vody“) = > 11,1 mmol/l

Cukrovka je vôbec najčastejšou príčinou slepoty a zhoršeného videnia i neúrazových amputácií dolných končatín v našich končinách. Takisto je najčastejšou príčinou nezvratného zlyhania obličiek. Prečo je to tak? Väčšina z nás už asi vie, že pri tomto ochorení sa v tele prestane vytvárať hormón podžalúdkovej žľazy inzulín, prípadne sa ho netvorí dostatok alebo ho organizmus nedokáže správne využiť. Inzulín vlastne umožňuje bunkám vstrebávať glukózu cirkulujúcu v krvi a premieňa ju na energiu. Nedostatok inzulínu preto znemožňuje normálne fungovanie buniek.

Nespotrebovaná glukóza sa hromadí a jej hladina v krvi sa neustále zvyšuje. Nadmerné množstvo cukru v krvi pomaly ničí krvné cievy, nervový systém, ale aj iné orgány či tkanivá. Práve toto je príčinou neskorších komplikácií, ktoré so sebou diabetes prináša.

Liečebné ciele rovnaké pre diabetikov i zdravých

Liečebné ciele sú v optimálnom prípade rovnaké pre diabetikov i zdravých ľudí. Znamená to mať nalačno glykémiu nižšiu ako 6,0 mmol/l, v druhej hodine po najedení nepresiahnuť 7,5 mmol/l, resp. u diabetikov sa odporúča dosiahnuť hodnotu glykovaného hemoglobínu nižšiu ako 6,5 %. Glykovaný hemoglobín je parameter, ktorý sa označuje pomerne zložitou skratkou HbA1c. Označuje vlastne priemer glykémií, čiže hladín cukru v krvi, za obdobie posledných 8–12 týždňov. Hodnota glykovaného hemoglobínu sa stanovuje v percentách a jej zníženie o jediné percento významne znižuje riziko ďalších komplikácií cukrovky. Rovnako intenzívne treba liečiť nielen zvýšenú hladinu cukru, ale aj zvýšenú hladinu tukov v krvi či vysoký krvný tlak. Srdcovo-cievne ochorenia majú totiž u cukrovkárov ťažší priebeh a horšiu prognózu.

Príznaky cukrovky

  • časté močenie
  • zvýšený smäd
  • suchosť v ústach
  • únava, malátnosť
  • nevysvetliteľná strata hmotnosti
  • suchá, svrbiaca koža
  • pomalé hojenie rán a odrenín
  • plesňové zápaly pohlavných orgánov, chodidiel, kože
  • poruchy ostrosti zraku
  • priebeh cukrovky 2. typu je v začiatkoch často bezpríznakový

(Informácie o cukrovke možno nájsť aj na www.viadia.sk.)

Popri už spomínanom postihnutí nervov a ciev na nohách, očnej sietnici (diabetici majú 10– až 20-násobne vyššie riziko oslepnutia) či obličiek spôsobuje cukrovka aj menej známe komplikácie. Keďže napáda aj nervy vysielajúce signály aj do žalúdka, močového mechúra či pohlavných orgánov, môže spôsobiť aj problémy s trávením, vyprázdňovaním či v intímnom živote (problémy s erekciou).

K cukrovke sa dá prejesť i presedieť

„Pacienti, ktorí za nami prichádzajú do ambulancie, už majú často vyvinuté komplikácie cukrovky, prichádzajú teda neskoro,“ myslí si MUDr. Némethyová. Takí už väčšinou potrebujú na dosiahnutie cieľových hodnôt glykémie intenzívnu liečbu s pomocou kombinácie viacerých antidiabetík so vzájomne sa dopĺňajúcimi mechanizmami účinku (ide o cukrovku 2. typu), resp. začať už v čase stanovenia diagnózy v závislosti od výšky glykovaného hemoglobínu kombinovanú liečbu liekmi i inzulínom.

K cukrovke je lepšie sa neprejesť, pretože sladkosť krvi prináša trpké následky. Pozor preto na brušnú obezitu, na životný štýl. Smutné je, že 30 % detí narodených v roku 2000 bude trpieť cukrovkou. Podľa informácií diabetologičky z Bratislavy MUDr. Adriany Ilavskej, ktorá vyšetrila 600 tínedžerov v školách, malo 12 % nadváhu, 10 % nevyhovujúcu hladinu cukru v krvi nad 5,6 mmol/l a 2 % podľa prvotného merania spĺňali kritériá na stanovenie diagnózy cukrovky. Jedna tretina sa priznala, že sa stravujú vo fastfoodoch a každý deň športuje len jediné percento…

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Druhy cukrovky

Cukrovka 1. typu: máva často rýchly a dramatický začiatok. Ten sa prejavuje zvýšeným smädom, močením, rýchlym rozvratom vnútorného prostredia organizmu. Vyskytuje sa prevažne u ľudí mladších ako tridsať rokov, preto sa jej hovorí juvenilný diabetes. Organizmus si z neznámych dôvodov vytvára protilátky proti vlastným bunkám pankreasu (podžalúdková žľaza) a rýchlejšie alebo pomalšie ich ničí. Pacienti s touto formou cukrovky potrebujú prakticky od začiatku ochorenia injekcie inzulínu.

Cukrovka 2. typu: v našej populácii je najčastejšia, tvorí viac ako 90 % prípadov ochorení na cukrovku. Často vzniká v dospelosti, po 40. roku života, v niektorých krajinách, ako sú napríklad Spojené štáty, so stúpajúcou obezitou detí sa však prípady tohto druhu čoraz častejšie vyskytujú aj v detskom veku. Postihnutí sú totiž obyčajne ľudia s vyššou telesnou hmotnosťou. Hladinu cukru v krvi je spočiatku možné kontrolovať diétou, pravidelnou fyzickou aktivitou, s pomocou liekov (orálnych antidiabetík) a neskôr prostredníctvom inzulínových injekcií. Začiatok ochorenia nie je dramatický, často prebieha v skrytej forme a prejaví sa až komplikáciami, napr. problémami s videním, infarktom, nehojacou sa ranou na nohe, poškodením obličiek a podobne.

Tehotenská cukrovka: objavuje sa u 2–5 % tehotných žien, ale obyčajne po skončení tehotenstva odznie. V druhej polovici tehotenstva sa všetkým budúcim mamičkám robí záťažový test (tzv. pitie cukrovej vody), ktorý preukáže, či žena nemá tento typ diabetu. Ak áno, niekedy stačí diéta, inokedy je potrebná liečba inzulínom, aby sa predišlo poškodeniu plodu. Ženy, ktoré však prekonali tehotenskú cukrovku, majú zvýšené riziko diabetu 2. typu v neskoršom veku, takže patria do rizikovej skupiny ľudí, ktorí by si mali dať glykémiu skontrolovať každý rok.

Iné typy cukrovky: ide o prípady cukrovky, ktorých príčina nie je jasná, napr. pri chronickom zápale podžalúdkovej žľazy, cukrovka, ktorá vznikla po užívaní niektorých liekov či kontaktom s chemikáliami.

Hraničné stavy: u zdravého človeka by mala byť hladina cukru z kapilárnej krvi (z bruška prsta) do 5,6 mmol/l. Ak je táto hodnota vyššia, ale nezodpovedá ešte kritériám stanovenia diagnózy cukrovky, treba ju častejšie skontrolovať, pretože sa časom môže zvyšovať a prejsť do cukrovky. Ak je táto hodnota medzi 6,1–6,9 mmol/l, hovoríme o poruche tolerancie glukózy, čo sa už považuje za prediabetes, predcukrovkový stav (,,nábeh na cukrovku"). Takýto stav si už vyžaduje sledovanie v diabetologickej ordinácii a životosprávu ako pri cukrovke.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#diabetes #cukrovka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk