Podieľajú sa na nich však aj niektoré závažné rizikové faktory, ktoré kontrolovať nie je možné. Z hľadiska súvisiacich úmrtí je hlavným rizikovým faktorom vysoký krvný tlak (celosvetovo sa mu pripisuje 13 % úmrtí), potom nasleduje fajčenie (9 %), zvýšená hladina cukru v krvi (6 %), nedostatočná telesná aktivita a pohyb (6 %) a nadváha a obezita (5 %).
Čo môžeme ovplyvniť
Hypertenzia (vysoký krvný tlak)
- krvný tlak sa zapisuje dvoma číslami oddelenými lomkou a vyjadruje sa v milimetroch ortuťového stĺpca – napríklad 120/78 mm Hg. „Horné“ (vyššie) číslo je systolický tlak – tlak v tepnách pri srdcovom sťahu, „spodné“ (nižšie) číslo je diastolický tlak – tlak v tepnách, keď srdce odpočíva medzi sťahmi. Vysoký krvný tlak definujeme ako opakovane nameraný zvýšený systolický tlak s hodnotou 140 a vyššou alebo diastolický tlak s hodnotou 90 alebo vyššou
- celosvetovo sa vyskytuje u takmer jednej miliardy osôb; dve tretiny z nich žijú v rozvojových krajinách
- hypertenzia je globálne jedna z najvýznamnejších príčin predčasného úmrtia, pričom tento problém stále narastá. Odhaduje sa, že v roku 2025 bude žiť s hypertenziou viac ako 1,56 miliardy dospelých
- je hlavná globálna príčina kardiovaskulárnych ochorení
- osoby s vysokým tlakom sú náchylné na vznik komplikácií ako napríklad diabetes
- vysokému krvnému tlaku sa hovorí „tichý zabijak“, pretože ho často nesprevádzajú žiadne varovné signály ani príznaky. Preto je dôležité nechať si krvný tlak pravidelne kontrolovať
Fajčenie
- podľa odhadov je fajčenie zodpovedné približne za 10 % všetkých prípadov kardiovaskulárnych ochorení
- riziko je vyššie u žien fajčiarok, mladých mužov a ťažkých fajčiarov
- v súčasnosti fajčí na svete asi 1 miliarda ľudí
- do dvoch rokov, ako prestanete fajčiť, sa riziko koronárneho ochorenia srdca výrazne znižuje a počas 15 rokov sa riziko zníži na rovnakú úroveň ako u nefajčiarov
Zvýšená hladina krvného cukru (diabetes)
- diagnóza diabetes je stanovená pri nameraní hodnoty glukózy v plazme žilovej krvi nalačno ? 7,0 mmol/l (126 mg/dl)
- v roku 2008 zomrelo v dôsledku diabetu 1,3 milióna ľudí na celom svete a výskyt diabetu sa odhadoval na 10 % celkovej populácie
- ochorenia srdca zavinia asi 60 % všetkých úmrtí v diabetickej populácii
- riziko kardiovaskulárnych chorôb je dvoj- až trojnásobne vyššie u osôb s diabetom typu 1 alebo typu 2 a je potom disproporčne vyššie u žien
- v niektorých vekových skupinách je u diabetikov dvojnásobne vyššie riziko mŕtvice
- pacienti s diabetom majú v porovnaní s osobami, ktoré nie sú diabetici, horšiu prognózu po prekonaných kardiovaskulárnych príhodách
- vyššia hladina krvného cukru znamená vyššie riziko vzniku srdcových ochorení
- ak nie je diabetes diagnostikovaný a liečený včas, môžu vzniknúť závažné komplikácie, vrátane infarktov, mŕtvic, zlyhaní obličiek, amputácií a straty zraku
- zdravotný stav diabetikov môže zlepšiť prístup k primárnej starostlivosti v podobe merania hladiny glukózy v krvi a vyhodnocovania kardiovaskulárnych rizík, rovnako ako podávanie základných prípravkov vrátane inzulínu
Nedostatočná telesná aktivita
- pojmom nedostatočná telesná aktivita sa charakterizuje stredne náročná aktivita vykonávaná menej často ako päťkrát týždenne po 30 minút alebo intenzívna aktivita v menšom rozsahu ako trikrát týždenne po 20 minút
- nedostatočný pohyb je štvrtým hlavným rizikovým faktorom
- každoročne je nedostatok pohybu zodpovedný za približne 3,2 milióna prípadov úmrtí a 32,1 milióna stratených rokov života v dôsledku (DALY)† – čo predstavuje približne 2,1 % celkového počtu DALY
- ľudia s nedostatočnou telesnou aktivitou majú o 20 až 30 % vyššie riziko mortality zo všetkých príčin v porovnaní s osobami, ktoré po väčšinu dní v týždni vykonávajú aspoň 30 minút denne stredne intenzívnu fyzickú činnosť
- v roku 2008 bolo nedostatočne fyzicky aktívnych 31,3 % populácie ? 15 rokov (28,2 % mužov a 34,4 % žien)
- prevalencia nedostatočnej telesnej aktivity je vyššia v krajinách s vyššími príjmami v porovnaní s krajinami s nižšími príjmami v dôsledku väčšej automatizácie práce a častejšieho používania vozidiel na prepravu v prípade krajín s vyššími príjmami
- krajiny s vyššími príjmami majú viac ako dvojnásobne menej pohybu v porovnaní s krajinami s nižšími príjmami, a to pri oboch pohlaviach. V krajinách s vyššími príjmami žije 41 % mužov a 48 % žien, ktorých fyzická aktivita nie je dostatočná, zatiaľ čo v krajinách s nižšími príjmami ide o 18 % mužov a 21 % žien
Nezdravá strava
- so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení sa spája nadmerný príjem nasýtených tukov, transmastných kyselín a soli a nedostatočný príjem ovocia, zeleniny a rýb
- celosvetovo je možné nedostatočnej konzumácii ovocia a zeleniny prisúdiť približne 16 miliónov (1,0 %) DALY a 1,7 milióna (2,8 %) prípadov úmrtí za rok
- množstvo soli prijatej v potrave môže podstatne ovplyvniť hodnotu krvného tlaku a všetky kardiovaskulárne riziká. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča ako prevenciu srdcových ochorení zníženie príjmu soli na menej než 5 gramov/osoba/deň
- obezitu zhoršuje častá konzumácia vysoko energetických jedál, napr. priemyselne vyrábaných potravín, ktoré sú bohaté na tuky a cukry, v porovnaní s nízkoenergetickými pokrmami
- s výskytom ochorenia srdca sa spája nadmerná konzumácia nasýtených tukov a transnenasýtených mastných kyselín; eliminácia transnenasýtených mastných kyselín a nahradenie nasýtených tukov rastlinnými olejmi s vysokým podielom polynenasýtených rastlinných tukov znižuje riziko koronárneho ochorenia srdca
- riziko rozvoja ochorení srdca sa zníži dostatočnou konzumáciou ovocia a zeleniny
- zdravá strava môže viesť k zníženiu telesnej hmotnosti, zlepšeniu lipidového profilu a vyrovnaniu hodnôt krvného tlaku
- celosvetové zníženie príjmu soli zo súčasných 9 až 12 gramov denne na odporúčaných 5 gramov denne by podľa odhadov malo obrovský pozitívny vplyv na zníženie hodnôt krvného tlaku a zníženie výskytu kardiovaskulárnych ochorení
Cholesterol/lipidy
- zvýšená hladina cholesterolu v krvi zvyšuje riziko srdcových ochorení a cievnej mozgovej príhody
- celosvetovo je možné zvýšenej hladine cholesterolu prisúdiť jednu tretinu prípadov ischemickej choroby srdca
- odhaduje sa, že zvýšená hladina cholesterolu spôsobuje každoročne 2,6 milióna prípadov úmrtia (4,5 % z celkového počtu) a 29,7 milióna DALY, t. j. 2 % celkového počtu DALY po celom svete
- výskyt zvýšenej celkovej hladiny cholesterolu u dospelých – definovaná ako 6,2 mmol/l (240 mg/dl) alebo vyššia – bola v roku 2008 9,7 % (8,5 % u mužov a 10,7 % u žien)
- zníženie hladiny cholesterolu v krvi znižuje riziko srdcových ochorení
- v roku 2008 bola globálna prevalencia zvýšenej hladiny celkového cholesterolu u dospelých 39 % (37 % u mužov a 40 % u žien)
- cholesterol sa výrazne zvyšuje v závislosti od úrovne finančných príjmov danej krajiny. V krajinách s nízkymi príjmami má zvýšenú hladinu celkového cholesterolu 25 % dospelých, zatiaľ čo v bohatých krajinách viac ako 50 % dospelých
Nadváha a obezita
- obezita tesne súvisí s hlavnými KV rizikovými faktormi, ako sú vysoký krvný tlak, porucha glukózovej tolerancie, diabetes typu 2 a dyslipidémia
- po celom svete každoročne zomrie minimálne 2,8 milióna ľudí v dôsledku nadváhy alebo obezity a nadváha alebo obezita spôsobí približne 35,8 milióna (2,3 %) DALY
- v roku 2008 malo 34 % dospelej populácie staršej ako 20 rokov nadváhu vypočítanú podľa hodnoty body mass indexu (BMI, pomer telesnej hmotnosti a výšky)
- v roku 2008 bolo 9,8 % mužov a 13,8 % žien obéznych (BMI ? 30 kg/m2) v porovnaní so 4,8 % mužov a 7,9 % žien v roku 1980
- na dosiahnutie optimálneho zdravotného stavu by mal byť medián BMI u dospelej populácie v rozmedzí 21 až 23 kg/m2, pričom jednotlivci by sa mali usilovať o udržanie svojho BMI v rozmedzí 18,5 až 24,9 kg/m2
- hodnoty BMI rastú s úrovňou finančných príjmov danej krajiny až do kategórie vysokých a vyšších stredných príjmov. Výskyt nadváhy bol v krajinách s vysokým a vyšším stredným príjmom viac ako dvojnásobný než v krajinách s nízkym až nižším stredným príjmom. Pri obezite bol rozdiel viac ako trojnásobný, od 7 % u mužov i žien v krajinách s nižším stredným príjmom až po 24 % v krajinách s vyšším stredným príjmom
Čo ovplyvniť nemôžeme
Okrem rizikových faktorov, ktoré je možné ovplyvniť, existujú niektoré rizikové faktory, ktoré nie je možné zmeniť. Osoby, ktoré patria do týchto rizikových kategórií, by mali byť podrobené pravidelným vyšetreniam.
Vek
- pravdepodobnosť výskytu ochorení srdca rastie úmerne s vekom. Ako človek starne, zaznamenáva srdce drobné fyziologické zmeny, a to i keď nie je postihnuté žiadnou chorobou
- u starších osôb môže dochádzať k menej dokonalej relaxácii srdcovej svaloviny medzi jednotlivými sťahmi a v dôsledku toho sa komory stávajú postupne tuhšie a môžu pracovať s nižšou účinnosťou
- v prípade výskytu KV ochorení môžu tieto vekom podmienené zmeny zhoršovať daný problém alebo jeho liečbu
Pohlavie
- u mužov je riziko výskytu ochorenia srdca vyššie ako u žien pred menopauzou. V prípade žien po menopauze je riziko výskytu ochorenia srdca podobné riziku v mužskej populácii. Riziko mŕtvice je však u oboch pohlaví podobne vysoké
Rodinná anamnéza
- riziko výskytu kardiovaskulárnych ochorení u konkrétnej osoby je vyššie, pokiaľ je choroba tohto typu zaznamenaná v jej rodinnej anamnéze. Ak sa u najbližších pokrvných príbuzných vyskytlo koronárne ochorenie srdca alebo mŕtvica pred dosiahnutím 55 rokov veku (v prípade príbuzného mužského pohlavia) alebo 65 rokov veku (v prípade príbuznej ženského pohlavia), tak toto riziko stúpa.
Poznámka: † DALY – disability-adjusted life year – je meradlom celkovej záťaže ochorenia, vyjadrenej počtom rokov stratených v dôsledku zlého zdravia, postihnutia alebo predčasného úmrtia.