Nebojte sa horúčky, aktivizuje obranu tela

Horúčka je prejav normálnej reakcie tela na určité podnety. Ak organizmus napadnú baktérie a vírusy, bráni ich množeniu a stúpa aktivita mnohých zložiek obranného systému tela. Lepšie prekrvenie orgánov a tkanív uľahčuje telu prenášať obranné bunky k zápalovému ložisku. Príčinou zvýšenia telesnej teploty je teda najčastejšie infekcia, ale aj nedostatok tekutín a prehriatie organizmu. Dokonca aj zvieratá mávajú horúčku a zriedkavo aj niektoré druhy rastlín.

„Najmä u malých detí je to často jediný merateľný príznak ochorenia, pretože malé deti nám nevedia povedať, čo im je, že ich niečo bolí,“ hovorí pediatrička MUDr. Veronika Jendruchová, PhD., z 1. detskej kliniky nemocnice na bratislavských Kramároch. „S antipyretickou terapiou, čiže liekmi na znižovanie teploty, či už v sirupe, čapíkoch alebo tabletách, začíname až od 38 stupňov Celzia,“ podotýka. „Dovtedy sa odporúča znižovať teplotu len fyzikálne. Samozrejme, ak teplota stúpa, treba ju u dieťaťa monitorovať aj každých päť minút.“ Podľa bratislavskej neonatologičky doc. MUDr. Dariny Chovancovej, CSc., stačí pri nekomplikovanom priebehu ochorenia merať deťom telesnú teplotu dva razy denne. Ak je však potrebné zistiť, ako organizmus reaguje na lieky na znižovanie teploty, je nevyhnutné teplotu merať viac ráz denne. Lieky na znižovanie teploty sa nikdy nenasadzujú „od oka“ a už vôbec nie preventívne.

Dostatočný príjem tekutín

Pri zvýšenej telesnej teplote treba v každom prípade dbať na dostatočný príjem tekutín. V prípade detí a starších ľudí predovšetkým. Organizmus sa totiž ochladzuje aj potením a nároky tela so zvýšenou teplotou či horúčkou na spotrebu tekutín prudko stúpajú – minimálne na dvojnásobok. Ak by sme málo pili, potné žľazy by sa mohli uzavrieť v rámci ochrany organizmu proti ďalšej strate tekutín, ale to zas sťaží znižovanie teploty. Odporúča sa preto prijímať pramenitú či minerálnu vodu, prípadne aj rehydratačné roztoky z lekárne, pretože pri horúčke telo stráca minerály (špeciálne v prípadoch, ak infekčné ochorenie sprevádza hnačka či vracanie). Ďalej bylinné čaje a riedené ovocné šťavy.

Dostatok prijatých tekutín je možné sledovať podľa množstva moču a jeho farby. Moč by mal byť, samozrejme, čo najsvetlejší. Dieťa s plienkou by každé 3–4 hodiny malo mať pomočenú plienku. Ak dieťa pri horúčke odmieta jedlo, nie je to až taký problém, ako keď odmieta tekutiny. Deti od 6 mesiacov do roka by mali vypiť 0,5 až jeden liter tekutín za 24 hodín. Väčšie deti 1–2 litre tekutín za 24 hodín. Treba im tekutiny stále ponúkať, či už po lyžičkách, vo vtipných pohárikoch so slamkou, dôležité je, aby ich vypili. V tomto možno deťom s horúčkou väčšmi vyjsť v ústrety ako inokedy a ponúknuť, na čo majú chuť, samozrejme, vyhýbať sa nápojom s kofeínom a chinínom. U najmenších dojčených detí väčšinu tekutín nahrádza materské mlieko. Ak rodič nedokáže u dieťaťa zabezpečiť príjem tekutín, je často nutné odoslať ho do nemocnice na infúzie – najmä ak situáciu komplikuje hnačka a straty tekutín vracaním.

Fyzikálne znižovanie teploty

Vzostup telesnej teploty u detí často spoznať už na prvý pohľad. Majú červenú tvár, unavené, lesklé oči, celkovo pôsobia malátne a nemajú chuť do jedla. Dýchanie a akcia srdca sa zrýchľujú. Ak horúčka trvá niekoľko dní, dieťa oslabí aj vyčerpá a obdobie zotavenia býva dlhšie. V miestnosti, kde dieťa leží, treba často a nárazovo vetrať a udržiavať okolitú teplotu okolo 19–20 stupňov Celzia. Pacient s horúčkou by mal byť oblečený v tenkej vzdušnej bavlnenej látke, ktorá dobre saje pot, a prikrytý tenkým paplónom alebo plachtou, aby sa neprehrieval.

V boji s horúčkou je možné použiť tzv. fyzikálne metódy znižovania teploty a lieky na zníženie teploty. Teplotu je možné zrážať s pomocou vlažnej vody – sprchy alebo zábalu. Zábal je možné urobiť tak, že plienku alebo uterák namočíme vo vlažnej vode a obtočíme hrudník dieťaťa od podpazušia po dolný okraj rebier. Nechladíme bruško ani končatiny, lebo by sme mohli vyvolať periférny šok. Ruky a nohy sú pre poruchy cirkulácie pri vysokých teplotách aj tak chladné. Tieto zábaly vymieňame približne každých 5 minút.

Sprchu majú niektoré deti radšej, pretože to berú ako kúpanie. Použijeme však vlažnú, nie studenú vodu. Dieťa v nej nenecháme sedieť, aby mu neprechladli močové cesty. Takisto je možné položiť dieťa na veľkú osušku a hubkou namočenou v mierne teplej vode omývať jeho telo. Voda sa z pokožky odparuje a telo sa ochladzuje. Trením sa zlepšuje prekrvenie krvných vlásočníc, čo zvyšuje odvádzanie tepla do okolia. Najvyššia účinnosť sa preukázala v priebehu prvých 30 minút.

Znižovanie teploty liekmi

Lieky na zníženie teploty sa nazývajú antipyretiká a podávame ich až od teploty 38 stupňov Celzia vyššie. Niektorí autori píšu od 38,5 stupňa Celzia, závisí však aj od toho, nakoľko je pacient schvátený. Mnohé deti sú už pri mierne zvýšenej teplote plačlivé, dráždivé a nepokojné a rodič sa vtedy rozhodne podať liek skôr. Iné znášajú aj relatívne vyššiu teplotu dobre, naopak, sú pokojné a ležia vtedy v posteli – po podaní lieku ich je často, naopak, problém udržať na lôžku. Aj podľa toho sa treba rozhodovať. Lieky proti teplote zároveň účinkujú aj ako analgetiká – čiže proti bolesti.

Účinnými látkami voľby pri horúčke sú paracetamol alebo ibuprofén. Deti staršie ako 12 rokov a dospelí môžu užiť aj kyselinu acetylsalicylovú. Za najbezpečnejšiu látku detského veku šetrnú k žalúdku sa považuje paracetamol, ale je pravda, že na rozdiel od ibuprofénu nemá paracetamol protizápalový účinok. Obe účinné látky – paracetamol aj ibuprofén – sa vyrábajú v rôznych pre deti vhodných formách, ako čapíky do konečníka (vhodné najmä, ak dieťa vracia), sirup, rozpustné tablety, ochutené tablety a podobne. Tieto účinné látky radšej nekombinujte a ak už je to nevyhnutné, pretože horúčku sa nedarí znížiť, treba sa poradiť s lekárom a dať veľký pozor na možné predávkovanie.

„Paracetamol s ibuprofénom striedame v prípade nevyhnutnosti s odstupom 3–4 hodín, prípadne môžeme prestriedať aj formu sirupu jednej účinnej látky s čapíkmi inej účinnej látky a doplniť fyzikálnym ochladzovaním,“ radí pediatrička Veronika Jendruchová. Pomerne častou chybou pri liečbe horúčky je aj to, že lekár dieťaťu naordinoval lieky proti horúčke aj antibiotiká. Rodičia si myslia, že antibiotikum je „silnejšie“, tak podajú dieťaťu iba antibiotikum a čudujú sa, že horúčka neklesá. Antipyretikum sa môže podať s antibiotikom. Antibiotiká zaberajú až po 2–3 dňoch a nie sú určené na znižovanie teploty. Deťom, ktoré majú sklony mať febrilné kŕče (kŕče z horúčky), pediater predpisuje aj diazepam – obyčajne v čapíkoch do konečníka v dávke 5 mg pre deti do 3 rokov a hmotnosti 15 kg, starším sa dáva 10 mg. Deťom, u ktorých sa opakovane vyskytli febrilné kŕče, lekár ordinuje diazepam už pri teplote 38 stupňov Celzia nameranej v konečníku.

Najvyššia teplota býva podvečer

Telesnú teplotu reguluje časť mozgu, ktorá sa nazýva hypotalamus. Zdraví ľudia si udržiavajú telesnú teplotu v malom rozmedzí, v závislosti od času merania či fyzickej aktivity. Po jedle či námahe je telesná teplota vyššia, po spánku nižšia. Normálna teplota sa pohybuje medzi 36–37 stupňami Celzia, zvýšená teplota (subfertilita) je medzi 37–38 stupňami Celzia, vysoká teplota (horúčka, pyrexia) medzi 38–39 stupňami Celzia a veľmi vysoká teplota (hyperpyrexia) nad 39 stupňov Celzia. Pre organizmus je nebezpečná teplota nad 40 stupňov Celzia pre riziko poškodenia mozgu a srdcovo-cievneho systému. Teplota nad 43 stupňov Celzia spôsobuje smrť. Najteplejší orgán v ľudskom tele je pečeň, pretože je najväčšmi metabolicky aktívny.

Vo všeobecnosti platí, že hodnota nameranej telesnej teploty závisí od miesta merania. Najpresnejšie je meranie teploty v blízkosti telesného jadra, čomu zodpovedá teplota nameraná v konečníku a v uchu. Neexistuje však jednotná „normálna telesná teplota“, ako si ľudia často myslia. V chladnom prostredí možno napríklad na nohách namerať povrchovú teplotu 31–34 stupňov Celzia, ruky môžu mať od 28 pri zápästiach, cez 32 stupňov pri lakťoch až po 36 stupňov Celzia na ramenách. Povrchová teplota sa meria na najteplejších častiach povrchu tela, napríklad v podpazuší. Vnútorná teplota sa meria vsunutím teplomera do telesnej dutiny, kde sa zachytí teplota sliznice. Najnižšia telesná teplota býva okolo štvrtej hodiny ráno, najvyššia teplota podvečer, okolo 17. – 18. hodiny.