Imunitný systém je súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti útokom „cudzích votrelcov“. Ľudské telo je ideálnym prostredím pre mnohé mikróby, ktoré sa doň pokúšajú vniknúť. Úlohou imunitného systému je zabrániť im v tom. Ak sa to nepodarí, musí ich vyhľadať a zničiť.
Imunológia sa stala významnou súčasťou medicíny najmä v posledných dvoch desaťročiach, pretože stále pribúda rôznych porúch imunitného systému najmä v podobe autoimunitných ochorení. Ide o stav, keď imunitný systém napáda vlastné bunky, tkanivá či orgány a poškodzuje ich. „Tieto ochorenia dnes postihujú 6–8 % európskej populácie a ich výskyt stúpa,“ tvrdí doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., z Martina v novom sprievodcovi svetom imunológie určenom najmä pre laikov pod názvom Imunitný šlabikár. Patria sem ochorenia ako artritída, lupus, zápal štítnej žľazy, cukrovka 1. typu, lupienka (psoriáza), Crohnova choroba, celiakia a podobne.
Čoraz častejšie sa hovorí aj o vplyve psychiky na imunitu. Žijeme v dobe plnej stresu, stresové situácie ovplyvňujú nielen dospelých, ale často aj deti. Zatiaľ čo krátkodobý stres pôsobí na človeka pozitívne, dlhotrvajúci, resp. často opakovaný stres jednoznačne negatívne ovplyvňuje zdravie človeka, spôsobuje bolesti hlavy, nespavosť, únavu, tráviace ťažkosti, potenie či búšenie srdca. Potvrdila sa aj súvislosť medzi dlhodobým stresom a zvýšenou náchylnosťou na infekcie. Ide najmä o infekcie horných dýchacích ciest, ktoré najčastejšie vyvolávajú vírusy.
V rizikových situáciách a obdobiach môže pomôcť tzv. imunomodulačná liečba. Prípravky môžu mať prírodný i syntetický pôvod, môžu byť viazané na predpis i voľnopredajné. „Prírodná imunomodulačná liečba má svoje miesto aj v modernej medicíne a je určená pre každého, kto sa chce chrániť najmä v čase zvýšeného rizika infekcií, napr. v jesennom či zimnom období, v období zvýšeného fyzického a psychického stresu a podobne,“ píše doc. Jeseňák v kapitole o imunomodulačnej liečbe. „Syntetické imunomodulačné prípravky by mali aplikovať a používať len odborníci v závislosti od konkrétneho stavu, pri ktorom chceme modulovať a stimulovať funkcie imunitného systému.“
K dispozícii je viacero skupín prípravkov prírodného pôvodu. Patria sem napríklad betaglukány, pričom za najúčinnejšie sa považujú tie prípravky, ktoré sa získavajú z húb (napr. z hlivy, húževnatca či kvasiniek). Líšia sa obsahom účinnej látky. Čím je čistota daného betaglukánu vyššia, tým vyššia je aj účinnosť.
Medzi ďalšie patria probiotiká, ktoré pozitívne ovplyvňujú črevnú mikroflóru. Potom je k dispozícii kolostrum, ktoré sa získava zo skorého mlieka kráv niekoľko dní po pôrode, ďalej baktériové lyzáty, ktoré sa získavajú z tiel najčastejších vyvolávateľov infekcií, potom enzýmy, propolis, niektoré vitamíny a minerálne látky, rastlinné prípravky ako echinacea, zázvor, cesnak či ženšen.
Medzi prípravky syntetického pôvodu, ktoré sa navyše viažu na lekársky predpis, patrí izoprinozín s imunomodulačným i protivírusovým účinkom, ďalej injekcie polyoxidónia a možno sem zaradiť aj moderné antihistaminiká, ktoré sa používajú na liečbu rôznych alergických ochorení. „Nové lieky z tejto skupiny majú okrem klasického protialergického účinku aj schopnosť pozitívne ovplyvňovať funkcie imunitného systému,“ dodáva doc. Jeseňák. Neuvážené a časté striedanie rôznych imunomodulačných prípravkov však môže viesť skôr ku sklamaniu ako ku reálnemu klinickému pozitívnemu účinku.
Dôležitá je preto trpezlivosť a dostatočná dĺžka užívania. Odborníci sa v zásade snažia postupovať od rôznych doplnkov výživy (vitamíny, minerálne látky, probiotiká) ku komplexným imunomodulačným prípravkom prírodného alebo syntetického pôvodu.