Bolesť nemusíte znášať. Liečiť ju pomáha aj neurostimulácia

Až deväťdesiat percent všetkých známych chorôb je spájaných s obrannou funkciou nášho organizmu, s bolesťou. Keď však prechádza do chronického štádia, stráca svoju pozitívnu, ochrannú aj varovnú úlohu.

, 26.02.2014 06:00
Röntgen, bolesť, kĺby Foto:
Ilustračné foto.

Normálnym prejavom choroby, zápalu alebo poškodenia tkaniva je akútna bolesť. Zvyčajne je možné diagnostikovať jej príčinu a liečiť. Naopak, chronická bolesť je definovaná ako dlhodobá, pretrvávajúca viac ako tri mesiace. Môže ísť pritom o bolesti hlavy, bolesti chrbta, nádorové bolesti, artritídu, neurogénnu či psychogénnu bolesť.

„Chronická bolesť je nákladným ochorením, ktoré sa vo výraznej miere vyskytuje v celej Európe. Odhaduje sa, že jeden z piatich dospelých Európanov trpí chronickou bolesťou. Najväčšiu finančnú záťaž pre zdravotný systém predstavuje bolesť chrbta. Britská štúdia odhaduje, že ročné náklady na zdravotnú starostlivosť o ľudí s chronickou bolesťou chrbta v Európe predstavujú 1,75 miliardy eur,“ konštatoval docent Igor Martuliak, prednosta Algeziologickej kliniky SZU vo FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako sa implantuje neurostimulátor.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Neliečenie chronickej bolesti má pritom ničivé následky na kvalitu života pacientov. Viac ako polovica všetkých pacientov sa cíti v zamestnaní unavenými a dosahuje nižšiu produktivitu práce. Európske údaje ukazujú, že 19 % z nich stratilo v dôsledku neustávajúcej bolesti svoje zamestnanie, 21 % trpí kvôli tomu depresiami.

A práve v dôsledku depresie môže bolesť zosilnieť a brániť tak v bežnom živote. Správnou a účinnou liečbou je však možné depresie zlepšiť a bolesť sa tak stane znesiteľnejšou. Podľa American Pain Foundation, americkej nadácie, ktorá sa zaoberá týmto problémom, až 32 miliónov Američanov trpí bolesťami trvajúcimi dlhšie ako jeden rok. V priemere až 65 % ľudí trpiacich depresiou sa sťažujú na bolesti, ktoré zároveň obmedzujú ich bežné aktivity. „Chronická bolesť a depresívne stavy idú ruka v ruke," povedal Steven Feinberg, lekár a profesor Lekárskej fakulty na Stanfordskej univerzite. Úzkosť, podráždenosť a rozčúlenie – to sú zvyčajné reakcie, keď nás niečo bolí. Len čo však začne bolesť ustupovať, mizne aj stresový ohlas.

Nielen vo vyspelých krajinách, ale aj na Slovensku sa stáva základom liečby chronickej bolesti neurostimulácia. Táto terapia je založená na implantovaní neurostimulátora, ktorý elektrickými impulzmi stimuluje miechu a odstraňuje pocit vnímania bolesti. Tá je utlmená a mení sa na príjemné mravčenie. Pacienti tak už nemusia užívať také množstvo silných liekov, opiátov, ktoré často spôsobujú závislosť, ničia im žalúdok, pečeň či obličky.

Podľa údajov OECD však až 70 % pacientov, ktorí podstúpili neurostimuláciu, bude v budúcnosti potrebovať vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Doteraz bola táto forma diagnostiky pre pacientov s implantovaným neurostimulátorom alebo napríklad aj kardiostimulátorom tabu. Pôsobenie silného magnetického poľa totiž môže spôsobiť doslova spálenie tkaniva v okolí elektród a stimulátora tým, že dochádza k výraznému zahrievaniu vodivých častí systému. „Keďže hovoríme o tkanivách v oblasti miechy, je toto riziko ešte významnejšie. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou je pritom dôležité pre diagnostiku a liečbu závažných ochorení ako rakovina, mŕtvica či neurologické problémy,“ vraví docent Martuliak.

Zmenu priniesla až moderná technológia, vďaka ktorej môžu pacienti s chronickou bolesťou profitovať nielen zo samotnej neurostimulácie, ale aj možnosti diagnostiky magnetickou rezonanciou, ktorá umožňuje lekárovi zobraziť vysoko detailný obraz vnútorných orgánov, chrbtice, mozgu, ciev, svalov, kĺbov či oblastí infekcie.

Prvý takýto neurostimulátor v krajinách strednej a východnej Európy implantovali neurochirurgovia s algeziológmi v Univerzitnej nemocnici Bratislava. „Je to dôkaz, že na Slovensku sa robí kvalitná medicína, ktorá ide s dobou a využíva najmodernejšie technológie,“ zdôrazňuje neurochirurg Róbert Illéš, zástupca prednostu a súčasne primár Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského UN Bratislava na Kramároch.

„Bolesť chrbtice bola neznesiteľná. Lieky nezaberali. Vôbec som nežil, len prežíval," rozpráva Miroslav Zemanovič, ktorý trpel bolesťami chrbtice niekoľko rokov. „Vďaka neurostimulátoru som sa vrátil späť do života. Doslova. Som v invalidnom dôchodku, uvažujem však o tom, že si začnem hľadať prácu."

„Pre pacientov, ktorí trpia krutou chronickou bolesťou krížov a dolných končatín a nezaberajú im už ani analgetiká a antidepresíva, alebo im ich užívanie spôsobuje netolerovateľné nežiaduce účinky, znamená naimplantovanie miechového neurostimulátora možnosť významného zmiernenia bolesti a kvalitnejšieho života. Pacientovi je však potrebné vysvetliť, že nejde o liečenie príčiny jeho bolestí, ale len o ich tíšenie a o svoj zdravotný stav sa musia naďalej starať,“ zdôraznil docent Martuliak. Elektrické impulzy vysielané neurostimulátorom zabraňujú prenosu „informácie bolesti“ z miesta vzniku do mozgu. Pacient tak vyslaný signál bolesti nepocíti. „Základom úspechu je predovšetkým úzka spolupráca algeziológa a neurochirurga a ďalších špecialistov pri prísnom výbere vhodných pacientov,“ vysvetlil docent Martuliak.

Trochu histórie

  • Staroveké civilizácie zaznamenávali príčiny chorôb, ako aj liečbu bolesti na kamenné tabule. Používali tlak, teplo, vodu a slnko. Pravekí ľudia spájali bolesť s hriechom, mágiou a démonmi. Liečba bolesti bola záležitosťou čarodejníkov, šamanov, kňažiek, ktorí používali bylinky, modlitby a rituálne ceremoniály.
  • Gréci a Rimania ako prví rozviedli teóriu vnímania, myšlienku, že mozog a nervový systém zohrávajú svoju úlohu pri vnímaní bolesti, ale až v stredoveku sa začali kumulovať dôkazy podporujúce túto teóriu. Leonardo da Vinci a jeho súčasníci dospeli k presvedčeniu, že mozog je centrálnym orgánom zodpovedným za vnemy. Da Vinci takisto rozvinul myšlienku, že vnemy do mozgu prenáša miecha.
  • V 17. a 18. storočí pokračovali štúdie tela a vnemov, aby sa neskôr stali zdrojom zázraku pre svetových filozofov. V roku 1664 francúzsky filozof René Descartes opísal to, čo ešte dodnes voláme „chodník bolesti“. Descartes ilustroval, ako čiastky ohňa pri dotyku s nohou cestujú ďalej do mozgu a prirovnal tento vnem k zvoneniu zvonca.
  • V 19. storočí vedci objavili ópium, morfium, kodeín a kokaín, ktoré sa mohli používať na liečbu bolesti. Tieto lieky viedli k vývoju aspirínu, dodnes najbežnejšie používaného lieku na uvoľnenie bolesti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #bolesť #liečba #neurostimulácia