Vieme, že antibiotiká sú lieky, ktoré zabíjajú baktérie. Proti vírusom neúčinkujú a podávať ich v prípade vírusových infekcií je zbytočné. Aj preto sa látke s antibakteriálnym účinkom hovorí, že je to látka „antibiotická“, zatiaľ čo látky „antimikrobiálne“ zabíjajú alebo znižujú rast nielen baktérií, ale aj vírusov, húb i parazitov.
Antibiotiká sú najčastejšie používanými liekmi pri liečbe rôznych infekčných ochorení. Skutočnosť, že niektoré baktérie sa proti nim stávajú odolnými, je naliehavým medicínskym problémom. Za posledné roky bolo vynájdených len niekoľko nových molekúl antibiotických liekov. Rezistencia na antibiotiká výrazne komplikuje liečbu. Doplácajú na ňu najmä chronicky chorí, hospitalizovaní a pacienti so zníženou imunitou, napr. po transplantáciách.
Človek má v rukách urýchľovače
To, že baktérie sa proti antibiotikám stávajú odolnými, je ich prirodzenou vlastnosťou. „Človek má však v rukách akési urýchľovače rezistencie na antibiotiká v podobe ich nadmerného užívania, zneužívania antibiotík pri diagnózach, na ktoré nie sú účinné, prípadne nekontrolovaného predaja antibiotík v mnohých krajinách, kde sa dajú kúpiť bez receptu,“ hovorí MUDr. Darina Sedláková, riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku. Najväčším problémom pri vzniku odolnosti baktérií proti antibiotickým látkam je používanie antibiotík v potrave hospodárskych zvierat. Používajú sa totiž rovnaké antibiotiká ako v ľudskej medicíne, napríklad fluorochinolóny a v niektorých krajinách použitie u zvierat prevyšuje použitie u ľudí. Aj preto už niektoré krajiny severnej Európy postupne zakazujú podávanie antibiotík zvieratám.
Tradične najväčším konzumentom antibiotík je Grécko. Slovensko takisto stále patrí medzi krajiny s vyššou spotrebou antibiotík. Na Slovensku máme navyše vysokú rezistenciu, čiže odolnosť niektorých baktérií proti dvom rozšíreným skupinám antibiotík – makrolidom a chinolónom. Prvá sa štandardne používa najmä v liečbe infekcií horných a dolných dýchacích ciest, druhá pri infekciách močových ciest. Množia sa prípady pacientov, ktorí sú nositeľmi odolných baktérií.
Lekári im urobia výter, ktorý pošlú do mikrobiologického laboratória, a dostanú výsledok so samými mínuskami: baktéria v pacientových dýchacích cestách je necitlivá na jednotlivé antibiotické skupiny ako penicilín, tetracyklín, cefalosporín, makrolid, chinolón, sulfonamid… V takýchto prípadoch už lekárovi nezostáva nič iné, len pacienta hospitalizovať a podať mu antibiotikum alebo dokonca kombináciu antibiotík v infúzii priamo do žily. A dúfať, že zaberie.
Aktuálnym sa stáva penicilín
„Odolnosť baktérií proti určitému antibiotiku rastie s častosťou jeho používania,“ vysvetľuje doc. MUDr. Helena Hupková, PhD., prednostka Mikrobiologického ústavu LF UK a UNB. Aj preto sa spotreba antibiotík na rôznych úrovniach sleduje. Nejde len o ich celkovú spotrebu, ale aj o predpisovanie konkrétneho antibiotika lekárom na konkrétnu diagnózu. Málo analyzovanou oblasťou sú napríklad zvyklosti ambulantných lekárov predpisovať konkrétne antibiotikum, ich motivácia, faktory, ktoré ich pri predpise antibiotickej liečby ovplyvňujú. Hovorí sa tomu „preskripčné návyky“. O väčšine antibiotík totiž rozhodujú práve ambulantní lekári, pričom najťažšiu situáciu majú lekári prvého kontaktu, ktorí stanovujú prvotnú diagnózu pacienta a naliehavosť antibiotickej liečby.
Napríklad sa zistilo, že hlavný pôvodca angíny, streptokoková baktéria, je stále výborne citlivý na penicilín, čo je vlastne Flemingovo antibiotikum, o ktorom si mnohí laici myslia, že je dávno prekonané. Lekári prvého kontaktu by preto nemali v prípade tejto diagnózy automaticky predpísať antibiotikum zo skupiny makrolidov, ale začať liečbu klasickým penicilínom. Len u pacientov alergických na penicilín sú alternatívou makrolidové antibiotiká, proti ktorým sa odolnosť niektorých mikróbov za posledné desaťročie až trojnásobne zvýšila.
Naopak, nízka odolnosť baktérií proti penicilínovým antibiotikám oprávňuje lekárov opätovne vo zvýšenej miere používať v liečbe penicilín, resp. amoxicilín. Baktérie majú totiž jednu zaujímavú vlastnosť. Stávajú sa opätovne citlivými na látky, ktoré sa prestali používať. S Flemingovým penicilínom sa úspešne lieči kožné ochorenie ruža, účinkuje na pneumokoky, streptokoky, boreliózu či syfilis. Jeho éra sa ani zďaleka neskončila. S Flemingovým nástrojom aj jeho nasledovníkmi však treba narábať opatrne, aby nás čierna mora modernej medicíny v podobe rezistencie na antibiotiká o toto nenahraditeľné liečivo nepripravila.