Podľa autorov prináša štúdia jasné dôkazy, že v teplejších rokoch sa malária prenášaná moskytmi rozširuje do vyšších nadmorských výšok a keď sa teploty znížia, vracia sa do nižšie položených oblastí.
Vedci z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny (LSHTM) a z univerzity v Michigane sledovali výskyt malárie medzi rokmi 1990 a 2005 na západe Kolumbie a v rokoch 1993 až 2005 v centrálnej oblasti Etiópie. Údaje potom porovnali s vývojom teploty v týchto regiónoch.
Vedci pritom brali do úvahy faktory ovplyvňujúce výskyt malárie, ako sú programy na hubenie komárov, rezistencia voči antimalarikám a zrážkové výkyvy. Štúdia napriek tomu priniesla „jasný a jednoznačný signál, ktorý je možné vysvetliť len teplotnými zmenami“. „Je to nepopierateľný dôkaz o vplyve klímy,“ povedala Mercedes Pascualová z univerzity v Michigane.
Ukazuje to, že s pokračujúcim globálnym otepľovaním sa malária bude šíriť do hôr a do vyššie položených oblastí, povedal Menno Bouma z LSHTM. A pretože obyvatelia týchto oblastí neboli vystavení malárii a nemajú voči nej imunitu, budú mimoriadne náchylní k ťažkým a smrteľným prípadom choroby, dodal.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa ročne nakazí maláriou asi 220 miliónov ľudí. V roku 2010 to bolo 219 miliónov, z ktorých 660-tisíc zomrelo – väčšina v subsaharskej Afrike. Avšak tieto čísla sú len približné, pretože malária postihuje zväčša chudobné vidiecke oblasti a podľa niektorých expertov môže byť počet obetí malárie až dvojnásobný.
Už skôr sa hovorilo o tom, že výskyt malárie súvisí s teplotnými výkyvmi. Niektorí vedci však tvrdia, že zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie a účinné programy proti moskytom šíriacim maláriu prípadné dôsledky zmeny klímy neutralizujú.