Prečo je nebezpečná rezistencia na antibiotiká?

Infekcie spôsobené rezistentnými baktériami často nie je možné liečiť štandardnými postupmi, z toho vyplýva predĺženie choroby a zvýšenie rizika úmrtia pacienta (známe multirezistentné baktérie v prípade tbc, malárie, HIV, najnovšie sa v Európe šíri rezistentná kvapavka, známy je MRSA - rezistentný zlatý stafylokok, kmene E.coli atď.)

13.04.2014 06:00
debata

Je ohrozená kontrola nad infekčnými chorobami, pretože sa znižuje efektivita ich liečby a zvyšuje sa riziko ich šírenia medzi obyvateľstvom (ročne sa celosvetovo vyskytne takmer pol milióna prípadov tbc, na ktorú nezaberá antibiotická liečba)

  • hrozí návrat do predantibiotickej éry
  • zvyšujú sa náklady na zdravotnú starostlivosť, pretože sa predlžuje čas liečby a treba používať najmodernejšie lieky na potlačenie multirezistentných baktérií
  • znižuje sa dostupnosť výdobytkov medicíny, pretože mnohé sú viazané na prevenciu a efektívnu liečbu zápalových komplikácií (transplantácie, podávanie chemoterapie, veľké chirurgické výkony, starostlivosť o predčasne narodené deti…)

Hlavné príčiny antibiotickej rezistencie

  • prirodzené prispôsobovanie sa mikroorganizmov látkam, ktoré sa snažia obmedziť ich rast
  • slabá prevencia infekčných ochorení (k zníženiu spotreby antibiotík vedie očkovanie, hygiena rúk, postupy zabraňujúce šíreniu nemocničných nákaz…)
  • nadužívanie a zneužívanie antibiotík u ľudí a v potrave hospodárskych zvierat (používajú sa rovnaké antibiotiká ako v humánnej medicíne, na podporu rastu sú atb v EÚ zakázané od r. 2006)

Čo môže urobiť pacient

  • nežiadať u lekára antibiotiká za každú cenu, z ochorení dýchacích ciest má vyše 80 % vírusový pôvod (najlepšie je nasadzovať antibiotikum na základe vyšetrenia CRP z kvapky krvi z prsta, resp. cielené predpisovanie na základe zistenej citlivosti z mikrobiologického laboratória a nie „naslepo“)
  • nevysadzovať predpísané antibiotikum bez porady s lekárom
  • nežiadať ihneď o výmenu antibiotika, niekedy trvá 2–3 dni, kým antibiotikum zaberie
  • užívať antibiotiká v predpísaných intervaloch, aby sa zabezpečila dostatočná hladina účinnej látky v organizme
  • spoločne s antibiotikami užívať aj probiotiká (ak sa predíde antibiotickej hnačke, zvyšuje sa šanca, že pacient antibiotiká doužíva), probiotiká sa odporúča užívať ešte minimálne 14 dní po skončení antibiotickej li­ečby
  • viesť taký životný štýl (životospráva, šport, otužovanie, hygiena rúk), aby bol čo najmenej chorý a antibiotiká nepotreboval
  • návrat k prírode – napr. cesnak sa počas druhej svetovej vojny nazýval aj „ruským penicilínom“, má dokonca nielen antibakteriálne, ale aj antivírusové a protizápalové účinky, blokuje enzýmy, ktoré infekčným organizmom a parazitom dodávajú schopnosť napádať a poškodzovať tkanivá
debata chyba
Viac na túto tému: #antibiotiká #rezistencia