Je ohrozená kontrola nad infekčnými chorobami, pretože sa znižuje efektivita ich liečby a zvyšuje sa riziko ich šírenia medzi obyvateľstvom (ročne sa celosvetovo vyskytne takmer pol milióna prípadov tbc, na ktorú nezaberá antibiotická liečba)
- hrozí návrat do predantibiotickej éry
- zvyšujú sa náklady na zdravotnú starostlivosť, pretože sa predlžuje čas liečby a treba používať najmodernejšie lieky na potlačenie multirezistentných baktérií
- znižuje sa dostupnosť výdobytkov medicíny, pretože mnohé sú viazané na prevenciu a efektívnu liečbu zápalových komplikácií (transplantácie, podávanie chemoterapie, veľké chirurgické výkony, starostlivosť o predčasne narodené deti…)
Hlavné príčiny antibiotickej rezistencie
- prirodzené prispôsobovanie sa mikroorganizmov látkam, ktoré sa snažia obmedziť ich rast
- slabá prevencia infekčných ochorení (k zníženiu spotreby antibiotík vedie očkovanie, hygiena rúk, postupy zabraňujúce šíreniu nemocničných nákaz…)
- nadužívanie a zneužívanie antibiotík u ľudí a v potrave hospodárskych zvierat (používajú sa rovnaké antibiotiká ako v humánnej medicíne, na podporu rastu sú atb v EÚ zakázané od r. 2006)
Čo môže urobiť pacient
- nežiadať u lekára antibiotiká za každú cenu, z ochorení dýchacích ciest má vyše 80 % vírusový pôvod (najlepšie je nasadzovať antibiotikum na základe vyšetrenia CRP z kvapky krvi z prsta, resp. cielené predpisovanie na základe zistenej citlivosti z mikrobiologického laboratória a nie „naslepo“)
- nevysadzovať predpísané antibiotikum bez porady s lekárom
- nežiadať ihneď o výmenu antibiotika, niekedy trvá 2–3 dni, kým antibiotikum zaberie
- užívať antibiotiká v predpísaných intervaloch, aby sa zabezpečila dostatočná hladina účinnej látky v organizme
- spoločne s antibiotikami užívať aj probiotiká (ak sa predíde antibiotickej hnačke, zvyšuje sa šanca, že pacient antibiotiká doužíva), probiotiká sa odporúča užívať ešte minimálne 14 dní po skončení antibiotickej liečby
- viesť taký životný štýl (životospráva, šport, otužovanie, hygiena rúk), aby bol čo najmenej chorý a antibiotiká nepotreboval
- návrat k prírode – napr. cesnak sa počas druhej svetovej vojny nazýval aj „ruským penicilínom“, má dokonca nielen antibakteriálne, ale aj antivírusové a protizápalové účinky, blokuje enzýmy, ktoré infekčným organizmom a parazitom dodávajú schopnosť napádať a poškodzovať tkanivá