Uviedla to vo svojej novej správe Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá takýto vývoj považuje za alarmujúci. Podľa nej by zvyšujúca sa rezistencia baktérií voči antibiotikám mohla viesť k tomu, že niektoré choroby sa po desiatkach rokov pre ľudí zase stanú smrteľnými.
Fakt, že nadužívanie antibiotík vedie k ich neúčinnosti, je známy už dlhšiu dobu. Teraz však odborníci varujú, že účinok strácajú aj prípravky donedávna považované za „antibiotiká poslednej záchrany“ pri život ohrozujúcich infekciách. Týka sa to napríklad širokospektrálnych antibiotík karbapenémov používaných proti baktériám klebsiella a e-coli, ktoré spôsobujú napríklad zápal pľúc alebo zápaly močových ciest.
„V mnohých štátoch účinkujú karbapenémy len asi u polovice pacientov nakazených klebsiellou,“ uvádza správa WHO. To ohrozuje aj ťažko chorých pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti či malé deti, u ktorých sa tieto silné antibiotiká v ťažších prípadoch nasadzujú.
Podobná je situácia v liečbe infekcií močového ústrojenstva, kde viac ako polovici pacientov už nezaberajú antibiotiká zo skupiny fluorochinolónov, ktoré boli ešte v 80. rokoch vysoko účinné. Takisto pre chorých s kvapavkou je teraz oveľa ťažšie nájsť správny liek, pretože niektorí pacienti nereagujú na liečbu často používanými cefalosporínmi tretej generácie.
„Ak spoločne nezačneme rýchlu a koordinovanú protiakciu, zamieri svet do postantibiotickej éry, keď sa bežné infekcie aj menšie zranenia, ktoré sme dokázali po desaťročia úspešne liečiť, stanú zase smrteľnými,“ varoval zástupca generálneho riaditeľa WHO Keidži Fukuda.