Tvrdí to detská endokrinologička doc. MUDr. Ľudmila Košťálová z Detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch v rozhovore pre mesačník Dieťa. „Nie je správne, keď si rodičia povedia, že jód je v morských riasach, alebo ho dieťaťu dodajú nejako inak. Len vďaka jodidovanej soli sme zo Slovenska vytlačili tzv. endemickú strumu. Asi pred deviatimi rokmi sme robili štúdiu pre UNICEF, kde sme vyšetrili tritisíc detí, či majú dostatok jódu. Zisťovalo sa to z moču a podľa výsledkov sme na tom veľmi dobre, naša detská populácia je dostatočne zásobená jódom a patríme v tomto medzi popredné štáty sveta. Tiež sme porovnávali obsah jódu v morskej soli a klasickej jodidovanej soli a v tom čase sme zistili, že naša jodidovaná soľ je jednoznačne najlepšia. Z morských solí zo 40 vzoriek mali len dve uspokojivú hladinu jódu. A na to si treba dať pozor zvlášť pri deťoch.“
Spomínaná endemická struma, čo je chorobné zväčšenie štítnej žľazy, bola kedysi v našich končinách veľkým problémom. Endemickou sa nazýva, ak postihuje veľkú časť populácie. Tento problém si lekári začali všímať už od 20. rokov minulého storočia najmä v krajinách vo vnútrozemí kontinentov a v oblastiach veľkých horských masívov. V Európe to boli najmä oblasti Pyrenejí, Álp a Karpát. „V oblastiach masívneho výskytu strumy sa súčasne zistil významný výskyt ťažkých neuropsychických degenerácií a kreténizmu. Dokázalo sa, že príčinou týchto závažných ochorení bol nedostatok jódu v potrave,“ píše sa v brožúrke pre pacientov Choroby štítnej žľazy.
Zväčšená štítna žľaza na krku vytvorila hrvoľ, ktorému Moravania hovorili aj „vole“. Najťažšie formy nedostatku jódu v pôde, a tým následne aj v potrave, viedli až ku kreténizmu, duševnej menejcennosti, takže nebývalo ničím výnimočným stretnúť ľudí detského vzrastu s vráskavými tvárami, širokými krkmi a veľkým hrvoľom. Pochádzali z najchudobnejších vrstiev, koncentrovali sa v chudobincoch a ľudia im hovorili aj „finky“ a „náckovia“. Obyvatelia na jód chudobných regiónov totiž denne prijímali iba jednu pätinu, prípadne tretinu množstva odporúčanej dávky tohto stopového prvku.
Rozsiahly prieskum masového výskytu endemickej strumy na Slovensku uskutočnil zakladateľ slovenskej endokrinológie, nebohý doc. MUDr. Julián Podoba, CSc. So svojimi spolupracovníkmi v rokoch 1949 až 1953 vo vyše šesťsto obciach vyšetril takmer 160-tisíc osôb, aby zistil, že v troch konkrétnych oblastiach, na Žitnom ostrove, na severozápadnom Slovensku a v oblasti Slovenského rudohoria sa struma zistila u 70 % dievčat do 10 rokov a až u 80 % dospelých žien. Výsledky tohto rozsahom dovtedy nevídaného výskumu viedli k zavedeniu jódovej profylaxie, ktorá sa na Slovensku začala v roku 1951 pridaní 7 mg jodidu draselného na kilogram kuchynskej soli. Od roku 1965 sa vyrábala kuchynská soľ s obsahom 25 mg jodidu draselného na kilogram. Povinná jódová profylaxia bola uzákonená v roku 1966.
„Už po niekoľkých rokoch sa zistilo, že v populácii detí úplne vymizla uzlová struma a jej výskyt sa dokázateľne znížil vo všetkých vekových kategóriách, vymizol endemický kreténizmus, zlepšil sa prospech detí v školách a zvýšila sa intelektuálna úroveň národa. Príjem jódu sa zvýšil dvoj- až štvornásobne,“ píše v článku o svojom otcovi doc. MUDr. Ján Podoba, CSc., v Bedekri zdravia. Spomína aj rozsiahlu porovnávaciu epidemiologickú štúdiu, ktorá sa uskutočnila v 90. rokoch v Európe i na ostatných kontinentoch a ukázalo sa, že príjem jódu na Slovensku je nielenže dostatočný, ale patrí medzi najlepšie v Európe. V štúdii sa za 6 mesiacov vyšetrilo 7 600 detí v 12 štátoch, pričom lepší príjem jódu ako u nás sa v tom čase zistil iba v Holandsku. Od roku 2000 sa do kuchynskej soli pridáva stabilnejší jodičnan, čo sa odrazilo na ďalšom zlepšení príjmu jódu.