Naši predkovia chodili len pešo, problémy ako diabetes, obezita či choré kĺby sa ich takmer netýkali. Chôdza totiž zabraňuje svalovým a kĺbovým problémom, pretože sa pri nej prekrvujú a posilňujú svaly, vďaka nej sa zvyšuje obranyschopnosť organizmu, pôsobí ako liek proti srdcovo-cievnym ochoreniam, bráni vzniku osteoporózy či cukrovky.
Lekári odhadujú, že ak by sa sme sa vrátili ku chôdzi, na ktorú sme geneticky naprogramovaní, náklady na zdravotníctvo by celosvetovo klesli o bilióny dolárov. Pohyb by mal byť prirodzenou súčasťou nášho života, pomáha čo najdlhšie sa udržať v dobrom zdravotnom či duševnom stave. Naše telo je na pohyb dômyselne prispôsobené a ak sa nehýbeme, stráca svalovú aj kostnú hmotu. Svaly sú tak nahrádzané tukom, priberáme a ruka v ruke prichádzajú aj bolesti kĺbov a kostí. Už po štyridsiatke u človeka prudko klesá odolnosť chrupaviek, pretože sa v namáhanom kĺbe stenčujú. V začiatkoch si to ani nevšimneme, ale neskôr sa začnú pripomínať bolesťou. Na kĺby sa myslieť určite oplatí.
Nadváha, nevhodné športové aktivity, ťažké úrazy či vrodené chyby pohybového aparátu. To všetko pôsobí na zmeny kĺbu a každý z nás im odoláva rôzne. Niekto dlho nepociťuje žiadne bolesti, iný, naopak, rýchlo stráca pohyblivosť a má silné bolesti. Bolia najmä kolená, kríže, bedrá, zápästia. "Sú to najmä úrazy, ktoré bolesť kĺbov spôsobujú. Potom sú to zápaly a bolesti, ktoré vznikajú dlhodobým ochorením. Sem patria nádory, rôzne deformity, vrodené chyby. Existuje však celá škála príčin, ktoré choroby kĺbov spôsobujú. Najčastejšie bolia tie, ktoré najviac zaťažujeme, takzvané váhonosné – kolenné, bedrové, členkové. Ten, kto pracuje rukami, bude mať zaťažené ramenné kĺby či kĺby v zápästí,“ povedal ortopéd Tomáš Jakubík z bratislavskej Clinica Orthopedica. Ak bolesti kĺbov pretrvávajú a máte pocit, že vo vašom tele niečo nefunguje tak, ako by malo, je dobré zájsť za lekárom a poradiť sa. Zanedbávanie problémov sa nevypláca.
Existuje mnoho informácií o tom, ako sa starať o svoje zdravie a predĺžiť si život. Ale zdravý životný štýl znamená predovšetkým návrat k pohybu. "Samozrejme, pohyb by mal by byť úmerný veku, zdravotnému stavu a pohlaviu. Nie je však dôležité len sa hýbať, ale aj vedieť, ako to robiť. Na menej náročnú fyzickú aktivitu trvajúcu aspoň pol hodiny by sme si mali nájsť čas minimálne päťkrát do týždňa. Optimálny typ športu je taký, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu,“ vraví doktor Jakubík.
Najvhodnejší je nordic walking či bicyklovanie, ale najmä chôdza. Denne by sme však mali prejsť aspoň desaťtisíc krokov. Výhodu majú psičkári, ktorí trikrát denne chodia so svojimi miláčikmi na prechádzku a často s nimi prejdú aj niekoľko kilometrov. "Prevenciou je aj doliečovanie zápalových stavov. Ak pacient toto nerieši, vedie to k deštrukcii kĺbov v neskoršom veku. Úplne ideálne je ísť podľa gréckej kalokagatie – slova, ktoré hovorí o všetkom. Je to rovnomernosť tela a ducha,“ dodal doktor Jakubík.
Zabúdať by sme nemali ani na stravu bohatú na vápnik, vitamíny a nenasýtené mastné kyseliny.