„Diabetes mellitus je chronické metabolické ochorenie, ktorého symptómom je vysoká hladina glukózy v krvi. Na príčine je poškodenie buniek pankreasu, ktoré za normálneho stavu produkujú inzulín. Iba vďaka tomuto hormónu dokáže glukóza ako zdroj energie preniknúť až do vnútra bunky. Pri jeho absencii dochádza v organizme k poruchám spracovania cukrov a zároveň je narušený metabolizmus tukov a bielkovín,“ vraví diabetologička Adriana Ilavská. „Ochorenie navyše vážne poškodzuje cievny systém, preto diabetikov častejšie ako zvyšok populácie ohrozuje infarkt, mozgová príhoda, strata zraku, postupné zhoršovanie funkčnosti obličiek, postihnutie nervov a amputácia nohy z dôvodu nehojenia chronických rán. Boj s týmto ochorením má preto o to väčší význam.“
Pacienti sa musia zmieriť s celoživotným údelom diabetika. Zmeny v organizme sa nedajú úplne zvrátiť, ich organizmus už nikdy nebude schopný produkovať inzulín bez pomoci. Vďaka na mieru ušitej liečbe a režimovým opatreniam sa ani diabetik nemusí vzdávať plnohodnotného života. Mal by ho však prehodnotiť a prípadne revidovať, pretože jeho ochorenie zhoršuje konzumácia alkoholu, fajčenie, málo pohybu a nadváha. „Správne vyvážená strava s dostatkom zeleniny a ovocia a rozložením potravín do viacerých menších porcií počas dňa je základom životosprávy diabetika. K jeho každodenným povinnostiam patrí aj opakovaná kontrola hladiny cukru v krvi a užívanie liekov alebo pichanie inzulínu,“ upozorňuje doktorka Ilavská.
Cieľom diéty je pritom zamerať sa na zníženie živočíšnych tukov, mastných kyselín, potravín s vysokým glykemickým indexom. V strave preferovať zeleninu, vylúčiť sladké nápoje a výdatné prílohy. Pomer cukrov, tukov a bielkovín musí byť v strave vyvážený. Ideálne je, ak denne prijmete 50 % sacharidov, 30 % tukov a 20 % bielkovín.
Známe sú dva typy diabetu. Ak je príčinou zlyhanie imunitného systému organizmu, ide o diabetes 1. typu, ktorého vznik sa nedá ovplyvniť, pretože má genetický základ. Prejaví sa často už v detskom veku a jeho liečba je od začiatku spojená s injekčnou aplikáciou inzulínu. Diabetes 2. typu, ktorý sa týka 90 percent pacientov s touto diagnózou, je získaný. Súvisí hlavne so zlou životosprávou, s nedostatkom pohybu, s nesprávnymi stravovacími návykmi a často aj s obezitou. Môže sa však vyvíjať aj úplne bez príznakov.
Diabetes 2. typu sa kedysi objavoval len u seniorov, preto ho zvykli nazývať starecká cukrovka. Podľa diabetologičky Zuzany Némethyovej je dnes situácia celkom iná. „V súčasnosti trpia diabetom druhého stupňa najmä ľudia nad 45 rokov, ale čoraz častejšie postihuje aj tridsiatnikov a čo je alarmujúce, máme aj detských pacientov s touto diagnózou. Počet diabetikov stúpa, štatistika pacientov s touto diagnózou stále narastá, no na druhej strane sa výrazne zlepšuje liečba a pribúdajú kvalitné lieky,“ povedala doktorka Némethyová.