Až 60 percent populácie má niektoré z prejavov chronického venózneho ochorenia – či už metličky, väčšie retikulárne žily či dokonca kmeňové, kŕčové žily. Neskôr sa pridružujú opuchy, rôzne trofické kožné zmeny hyperpigmentácie, biela atrofia či to, čoho sa obávame všetci – vred predkolenia. Uviedla to prof. MUDr. Viera Štvrtinová, PhD., prezidentka Slovenskej angiologickej spoločnosti SLS.
Podľa jej slov má ďalších dvadsať percent populácie tzv. prvé klinické štádium. Odborne sa nazýva C0S, pričom S označuje symptómy. Sú tam totiž prítomné subjektívne symptómy, ktoré spôsobujú diskomfort dolných končatín, ktorý vyúsťuje až do typických bolestí. „Tieto bolesti sú spôsobené žilovým ochorením a nie sú reumatické, vertebrogénne či svalové. Rôzne nepríjemné pocity v oblasti dolných končatín, ktoré vychádzajú a sú typické pri chronickom žilovom ochorení, sa zvýrazňujú počas dňa v sede, v stoji, v lete, po teplom kúpeli, saune, pred menštruáciou, počas tehotenstva alebo počas hormonálnej substitučnej liečby,“ vymenovala ďalej MUDr. Štvrtinová. Dodala, že naopak, v ľahu s vyloženými nohami a pri pohybe sa zmierňujú.
Spomínané subjektívne príznaky (predovšetkým bolesť), prichádzajú od úplného začiatku ochorenia. Angiologička vysvetlila, že všetko má na svedomí biela krvinka, leukocyt, ktorý sa musí pohybovať v strede kapiláry. Ak sa začne prichytávať na stenu žily, odkiaľ v kapilárach prechádza biela krvinka do tkaniva, uvoľňujú sa rôzne nepriaznivé pôsobky, ktoré môžu tlačiť na nervové zakončenia. A vzniká bolesť.
„Takýto chronický zápal, na začiatku ktorého je práve zle sa pohybujúci leukocyt alebo biela krvinka, sa neodohráva len v mikrocirkulácii, hoci na začiatku práve v nej. Ale kým je zápalový proces len v mikrocirkulácii, nevidíme klinické znaky. Nevidíme, že pacient má kŕčové žily. Ak však zápal prebieha už aj v stene žily a chlopne, chlopňa prestáva plniť svoju funkciu a jednosmerný tok žilovej krvi sa poruší,“ vysvetlila ďalej lekárka. Doplnila, že vzniká reflux. „Vďaka nemu sa zvyšuje tlak na žilovom riečisku a hovoríme o žilovej hypertenzii. No keď sa odohrávajú aj zmeny v oblasti makrocirkulácie, potom je už celkom jasné, že nohy pacientov nevyzerajú veľmi dobre.“
Na otázku, či lekári vedia zabrániť bolesti a vredu predkolenia, Štvrtinová odpovedá: „Celkom určite, ak začneme liečbu skoro.“ Na to je samozrejme potrebná skorá diagnostika. V druhom rade musia lekári použiť liek, ktorý dokáže udržať pohyb bielej krvinky v strede kapiláry, ktorý dokáže zabrániť tomu, aby sa neprichytávali biele krvinky na vnútornú výstelku ciev. „Chvalabohu, takýto liek máme,“ skonštatovala lekárka. Liek, o ktorom je reč, dokáže zabrániť adhézii bielych krviniek a má protizápalové účinky, ktoré zmiernia či odstránia bolesť, opuch končatiny, urýchlia hojenie vredu predkolenia a tiež zmiernia bolesti a opúchanie pri radikálnej terapii, kam patrí napríklad operácia.
Čím skôr sa liečba chronického venózneho ochorenia začne, tým výhodnejšie to bude nielen pre pacienta, ale aj pre celú spoločnosť. „Liečba vredu predkolenia a ďalších komplikácií je podstatne drahšia ako liečba začínajúcich, prvých štádií ochorenia. Aby sme zabránili závažným štádiám, musíme vybrať správne venofarmakum – podľa medicínskych dôkazov a vlastných pozitívnych skúseností,“ uviedla lekárka. Upozornila tiež na to, že vedomosť o tomto ochorení je veľmi nízka. „Až 82 percent ľudí tieto príznaky buď ignoruje, alebo nepozná. A pritom chronické venózne ochorenie nie je banálne, ale vážne.“