Ustavične pribúda nielen nových pacientov v detskom veku, ale diagnóza sa bežne objavuje aj u ľudí po šesťdesiatke, ktorí celý dovtedajší život alergické problémy nemali. Alergická reakcia prebieha vo dvoch fázach. Najprv dochádza k akejsi senzibilizácii, vzniku precitlivenosti, keď si imunitný systém potenciálneho alergika zapamätá látku ako alergén. Neskôr sa už prejaví vlastná alergická reakcia, ktorá má pri kontakte s alergénom charakteristické príznaky – v oblasti úst (tzv. orálny alergický syndróm), dýchacie, kožné, tráviace až po anafylaktickú reakciu, ktorej najzávažnejšia forma je anafylaktický šok.
Má ju polovica peľových alergikov
Pred objavením sa princípu skríženej alergie boli niektorí alergici klasifikovaní ako „alergickí na všetko“. Vždy však jestvuje hlavný alergén (niekedy alergény), ku ktorému je možné na základe skríženej reakcie priradiť iné, ktorých testy vyjdú takisto pozitívne. Tie však nemusia u pacienta vyvolávať ťažkosti až v takej miere ako alergén, ktorý ho trápi najväčšmi.
O skríženej alergii sa hovorí, ak osoba alergická na určitý alergén zareaguje takisto na iný alergén odlišný len zdanlivo. Základnou podmienkou je chemická príbuznosť týchto alergénov. Skríženou alergiou typu peľ – potraviny trpí v strednej Európe asi 50 % peľových alergikov a vzniká na základe podobnosti alergénov. „Osoby alergické na pele trpia dva až trikrát častejšie na potravinové alergie než bežná populácia,“ tvrdí MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., z Imunovital Centra v Bratislave.
Orálny alergický syndróm
Hlavným prejavom skríženej alergie medzi peľom a potravinami je orálny alergický syndróm. Po požití surového ovocia alebo zeleniny začnú peľového alergika páliť pery, škriabať na podnebí, jazyku, môžu sa dokonca objaviť opuchy okolo úst. „Kedysi som netušila, prečo sa mi po zjedení lieskových orieškov na jazyku vyhodia nepríjemne páliace biele pupienky pripomínajúce afty,“ hovorí Bratislavčanka Romana. „Som peľová alergička na dva hlavné alergény – na jar na brezu a koncom leta na palinu. O potravinovej alergii som vo svojom prípade nikdy neuvažovala. Teraz už viem, že ide o skríženú alergiu breza – lieskový orech. Našťastie, s jablkami problém nemám, lebo tie milujem.“
Vzťah medzi závažnosťou peľovej nádchy a potravinovej alergie v zásade nejestvuje – výskyt skríženej alergie môže byť niekedy spojený len s peľovou sezónou. To znamená, že alergik nemôže jesť jablká či lieskovce výlučne v období kvitnutí briez, keď má akútne problémy s alergickou rinitídou. Niekedy sa však okrem orálneho alergického syndrómu môžu vyskytnúť pri konzumovaní potravín tvoriacich skrížené alergény s peľom aj vážnejšie respiračné príznaky, niekedy už pri lúpaní, krájaní či strúhaní konkrétneho ovocia či zeleniny. Tieto prejavy môžu mať až dramatický charakter.
Alergénová imunoterapia
Zvýšený pozor si treba dávať pri alergii na orechy a rôzne semienka, pretože tu môže dôjsť až k anafylaktickej reakcii. Pacienti, ktorí netolerujú niektorý druh orechov, majú až 40 % pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie aj alergia na ostatné druhy. Našťastie, mnohé alergény v ovocí, zelenine či dokonca orechoch a je možné zničiť ich tepelnou úpravou.
Podceňovať príznaky alergie sa neoplatí. Neliečenú sennú nádchu nezriedka komplikuje zápal prinosových dutín a časom sa z nej môže rozvinúť astma. Len 20 % alergikov má to šťastie, že ich alergia sa rokmi nevyvíja a stav sa nemení. Mnohé antihistaminiká poskytujú len dočasné zmiernenie príznakov ako úľavová liečba, niektoré z nich majú aj hlbší a dlhodobejší účinok v súvislosti s útlmom zápalových procesov pri alergických reakciách (antileukotriény, kromóny, kortikosteroidy).
Samotnú príčinu alergického ochorenia však rieši jedine alergénová imunoterapia. Hovorí sa jej aj desenzibilizácia alebo hyposenzibilizácia. Je to jediná príčinná liečba alergie, ktorá môže nielenže znížiť potrebu protialergických liekov, ale aj predchádza zhoršovaniu ochorenia, vzniku nepríjemnej reakcie na nové alergény a celkovo zvyšuje kvalitu života alergika počas „jeho“ sezóny. Predpísať ju môže jedine alergológ. Možno ju dostávať vo forme injekcií pod kožu alebo kvapiek, ktoré sa ráno nalačno dávajú pod jazyk. Táto liečba má význam, iba ak je dlhodobá – trvá 3–5 rokov.
Najčastejšie skrížené alergie medzi peľmi
BREZA: lieska, jelša, hrab, dub, buk, gaštan, zriedavejšie trávy a niektoré byliny
TRÁVY: len príbuzné trávy z čeľade lipnicovitých (napr. timotejka, mätonoh), kam však patria aj najznámejšie obilniny (pšenica, raž, ovos, jačmeň, kukurica)
AMBRÓZIA: echinacea, slnečnica, palina, púpava, ibištek a harmanček
PALINA: ambrózia, slnečnica, harmanček
Skrížené alergie medzi peľom a potravinami
BREZA: malvice (jablko, hruška), kôstkovice (broskyňa, nektárinka, čerešňa, slivka, marhuľa), kivi, koreňová zelenina (mrkva, zeler, petržlen, zemiaky), lieskový oriešok, vlašský orech a arašidy, tento syndróm sa často nazýva syndróm jablko – zeler – lieskový oriešok.
TRÁVY: pšenica – múka a iné obilné múky, zriedkavejšie paradajka
AMBRÓZIA: banán, vodový, medový aj ananásový melón, kamilkový čaj
PALINA: zeler, mrkva, petržlen, koreniny (fenikel, rasca, kôpor, aníz, ligurček)
FIKUS: figy, kivi, ananás, banán, avokádo a iné
(Ďalše skrížené alergie môžu byť medzi potravinami vzájomne, alergénmi nepeľového pôvodu a potravinami a medzi zvieratami. V niektorých prípadoch býva pravdepodobnosť skríženej alergie veľmi vysoká, napr. pri alergii na jablko je 50–90 % pravdepodobnosť alergie na hrušku, broskyňu, slivku a iné ovocie. Pri alergii na kravské mlieko je 95 % pravdepodobnosť alergie aj na kozie a ovčie.)
Zdroj: STALERGENES
Respiračné alergie
Alergická rinitída (nádcha)
- príznaky v podobe kýchania, svrbenia v nose a na podnebí (až v ušiach), svrbenie, pálenie a sčervenanie očí až zápal spojiviek, riedky výtok až nepriechodnosť nosa, s tým súvisiaca únava, neschopnosť koncentrovať sa, nekvalitný spánok
Alergická astma
- príznaky v podobe dusivého, dráždivého kašľa (niekedy je to jediný príznak), pískania v prieduškách, záchvatov dýchavičnosti, pocit zovretia pľúc a priedušiek, dýchanie akoby cez slamku
Kúpele, kde medzi indikácie patria aj respiračné a kožné ochorenia alergického charakteru
Štrbské Pleso (alergie dýchacích ciest)
Nový Smokovec (bronchiálna astma)
Horný Smokovec (astma)
Štós (astma, aj u detí)
Tatranská Polianka (astma u detí)
Rajecké Teplice (astma, alergická nádcha)
Smrdáky (kožné ekzémy a dermatitídy)
Bardejov (dýchacie cesty)
Trenčianske Teplice (kožné choroby)
Nimnica (astma, alergická nádcha)
Tatranské Matliare (astma)
Vyšné Ružbachy (dýchacie cesty okrajovo)
Lučivná (dýchacie cesty najmä u detí)