Chladiť, chladiť, chladiť – to je najdôležitejšie posolstvo v rámci prvej pomoci po popálení. Aby nedošlo k prestupu tepla do hlbších vrstiev kože a k ďalšiemu poškodeniu tkaniva, treba popálené miesto čo najrýchlejšie, doslova v rámci sekúnd, strčiť pod chladnú vodu z vodovodu. Postihnuté miesto treba chladiť aspoň 10–20 minút. Ak nie je k dispozícii studená tečúca voda, pomôcť si možno akoukoľvek neagresívnou tekutinou (vrátane napríklad piva, nie však destilátmi). Neodporúča sa používať sneh a ľad, aby z popáleniny napokon nevnikol iný typ deštrukcie kože – omrzlina.
Popáleniny patria do skupiny veľmi ťažkých úrazov a často zanechávajú nielen fyzické, ale aj psychické rany. Pre malé deti sú v domácnosti asi najnebezpečnejšie varné kanvice. Liter vriacej vody z varnej kanvice môže spôsobiť popáleninový šok, ktorý sa môže skončiť fatálne. Popálenina je veľmi bolestivá záležitosť a druhotne ju môže komplikovať aj infekcia. Samozrejme, aj žehličky a akékoľvek nádoby s horúcou tekutinou, položené na krajných horákoch sporáka či stole, predstavujú veľké nebezpečenstvo pre zvedavých nezbedníkov. Výnimočné nie sú ani popálenia spôsobené zapnutou žehličkou a okrem termických popálenín, samozrejme, môže ísť aj o elektrické či chemické popáleniny, čiže poleptanie.
Aj pri poleptaní žieravinou oplachujeme poškodené miesto jemným prúdom čistej vody a ak sa žieravina dostala na odev, šaty vyzliekame zároveň s oplachovaním. Ak ide o popáleninu priamym ohňom, priškvarené časti odevu nestrhávame! Každú popáleninu, pri ktorej sa vytvorí pľuzgier a je väčšia ako dlaň dospelej osoby, by mal ošetriť lekár. Podobne aj v prípade menších popálenín, najmä ak ide o dieťa či citlivú časť tela – tvár, krk, prsty rúk, genitálie, alebo ak ide o zásah elektrinou. „U detí stačí už plocha dvoch dlaní na to, aby popálenie ohrozilo ich život!“ zdôrazňuje záchranár doc. MUDr. Viliam Dobiáš. Navyše miesta ako predná plocha hrudníka, ušné lalôčiky, ramená či brada majú podľa plastického chirurga MUDr. Jána Babíka, CSc., vysokú tendenciu k tvorbe keloidov, nepravidelných zhlukov jazvovitého tkaniva, ktoré prerastá ranu aj do okolia. Tendencia k tvorbe keloidov býva aj dedičná.
Po popáleninách často ostávajú nepekné, nevzhľadné jazvy. Ak pri tzv. lineárnych jazvách (rezných ranách) postačí tlaková masáž podporená použitím liečiv určených na jazvy, pre dvojrozmerné jazvy, aké vznikajú napríklad pri popáleninách, je nevyhnutná kontinuálna aplikácia tlaku použitím elastického obväzu v kombinácii s vrstvou gélu na popáleniny. Tlak prispieva k zániku drobných kapilár, ktoré vznikli počas hojenia rany, a tým jazva postupne bledne. Takisto je tak možné niekedy predísť hypertrofii jaziev, čiže nadmernému vyvýšeniu a zhrubnutiu jazvy. S liečbou jazvy, prirodzene, treba začať až po zahojení pokožky. Nijaké produkty na liečbu jaziev totiž nie sú určené do otvorených či čerstvých rán. Čím je jazva čerstvejšia (červenšia), tým viac možností jej liečby existuje. Jazva mení svoj tvar i veľkosť približne do 18 mesiacov od svojho vzniku. Riešiť sa však dajú aj staré jazvy, tam však už väčšinou pomôže jedine plastická chirurgia.
Hojenie rán v štyroch štádiách
- Vaskulárne: okamžitá odpoveď tkaniva na traumu
- Epitelové: začína sa 24–48 hodín po poranení
- Dermálne: prebieha na 5.-7. deň po poranení
- Maturačné: prebieha od 14 dní do 18 mesiacov
(Každé z týchto štádií má vplyv na charakter jazvy, ale posledné štádium je najdôležitejšie.)