Ako vysvetlil gastroenterológ, Doc. MUDr. Martin Huorka, kým ulcerózna kolitída postihuje len sliznicu hrubého čreva, pri Crohnovej chorobe sa jedná o vážnejší zápal. Môže postihovať celý tráviaci trakt od pažeráka cez žalúdok, vrátane čriev, preto je aj priebeh ochorenia oveľa ťažší. Gastroenterológ upozornil na to, že ide o ochorenie celého organizmu. Postihuje kĺby, kožu a zrak. Počet ľudí s týmito ochoreniami narastá, trápi najmä mladších. Zaujímavosťou je, že najviac je postihnutá židovská populácia, najmenej čierna rasa.
Ako môže Huorka potvrdiť zo svojej praxe, IBD pacient je nevyliečiteľný. „Ide o celoživotné ochorenie. Hoci výskum pokročil, stále ulceróznu kolitídu a Crohnovu chorobu nevieme vyliečiť,“ skonštatoval. Z toho dôvodu musia lekári pacienta pripraviť na život s ochorením. „Pacient sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii. Keď sa pozorovala kvalita jeho života, resp. striedanie jej určitých fáz, našla sa paralela medzi ním a onkologickým pacientom. Objavuje sa tu aj určitá rebélia. Skúste povedať 20-ročnému človeku, že má celoživotné ochorenie a bude musieť dodržiavať niečo, čo ho z určitých aktivít, ktoré boli doteraz samozrejme, vyradí. Bude protestovať a nedodržiavať liečebné postupy.“
Príčiny ochorenia sú dodnes neznáme. „No z hľadiska vývoja už vieme, že je tam určitá zápalová kaskáda, ktorú vieme objasniť a na základe toho určiť liečbu, ktorú dnes máme k dispozícii,“ vysvetlil ďalej gastroenterológ. Pripomenul tiež, že na chorobe sa môžu podieľať aj genetické faktory, imúnna dysregulácia, pričom zápal môžu podporovať aj enviromentálne faktory. Pozitívne na IBD nevplývajú ani infekčné príčiny, diéty, fajčenie či stres.
Čo sa týka Crohnovej choroby, dominuje tu bolesť brucha. Pri ulceróznej kolitíde sa však pacienti sťažujú skôr na hnačku. „Môžu mať aj dvadsať stolíc denne a častokrát to ani nie je stolica, ale krv a hlien,“ spresnil lekár a dodal, že chorobu môžu sprevádzať aj zvýšené teploty a chudnutie.
Vďaka endoskopickej metóde sa vedia lekári pomocou špeciálnych prístrojov pozrieť na tráviaci trakt zhora (gastroskopia) aj zdola (kolonoskopia). Kolonoskopia umožní dostať sa až do koncovej časti tenkého čreva. Podľa Huorkových slov je absolútne rozhodujúca pre diagnostiku oboch ochorení.
Pri ľahkých formách sa IBD lieči tabletkami alebo rôznymi formami preparátu 5-aminosalicylovej kyseliny – môže byť aj v čípkoch, vo forme peny a podobne. Glukokortikoidy sú výborné v navodení ukončenia akútnej fázy. Huorka upoznornil na to, že ich nemožno používať v udržiavacej, pretože majú vedľajšie účinky, podobne ako imnosupresíva. Za objav sa ale považuje biologická liečba. „V ťažkých prípadoch sa nám to javí ako určitý spôsob záchrannej brzdy,“ skonštatoval lekár.
V prípade nesprávnej liečby vznikajú komplikácie. Ak sa jedná o dieťa, môže prestať rásť, dospelým hrozí osteoporóza alebo anémia. Huorka zdôraznil, že liek musí byť v prípade IBD účinný, dobre tolerovaný, bezpečný a čo je tiež mimoriadne dôležité, pacient musí spolupracovať s lekárom. Huorka spresnil, že ide o aplikáciu látok prirodzenej povahy, ktoré tlmia miesta zápalovej reakcie, ktorá má množstvo kaskád. „Biologickou liečbou vieme do nich zasahovať. Jednou z foriem je boj proti tumor nekrózis faktoru, ktorý hrá v rozvoji ochorenia IBD najväčšiu úlohu – zvyšuje tvorbu prozápalových cytokínov a chemokínov, ktoré sa podieľajú na udržaní zápalu a majú až devastujúci účinok na tkanivá tráviaceho traktu, ale aj na tie mimo čreva.“ Prínosom biologickej liečby je udržať chorobu čo najdlhšie v pokojovom štádiu a s čo najlepšou kvalitou života.