Štítna žľaza môže ochromiť fungovanie celého tela

„Štítna žľaza je síce veľkosťou malý orgán, ale dôležitý pre kvalitný život. Syntetizujú sa v nej hormóny štítnej žľazy, tyroxín a trijódtyronín, ktoré sú nevyhnutné pre život. Laicky ich môžeme prirovnať k pohonnej látke pre auto. Ak ich je málo, motor je nevýkonný, pomalý, naopak, ak ich je veľa, tak je príliš rýchly. Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú prakticky všetky bunky v tele, všetky systémy ako trávenie, srdcovo-cievny systém, reprodukčný a nervový systém, kvalitu kože a svalov,“ hovorí endokrinologička docentka Soňa Kiňová z I. internej kliniky LFUK a UNB.

Poruchy štítnej žľazy patria vo svete medzi najčastejšie ochorenia a len jej zníženou činnosťou trpí viac ako dvesto miliónov ľudí, predovšetkým žien. „Ide o ochorenie, ktoré sa vyskytuje častejšie u žien ako u mužov, a to v pomere 10:2. Väčšina endokrinných ochorení postihuje predominantne ženy, príčina nie je presne známa, predpokladá sa, že je to účinkom estrogénov, čiže ženských pohlavných hormónov, súvisí to aj s vyšším výskytom autoimunitných ochorení u žien. Zavedením jódovej profylaxie na Slovensku v 50. rokoch minulého storočia došlo k výraznému zníženiu pacientov so strumou, čiže zväčšenou štítnou žľazou. Na druhej strane za posledné desaťročie došlo k vzostupu autoimunitných ochorení štítnej žľazy, ktoré sa prejavujú pozitivitou protilátok proti štítnej žľaze a neskôr aj poruchou funkcie,“ konštatuje endokrinologička.

Môže zle fungujúca štítna žľaza ovplyvniť správanie človeka? Podľa docentky Kiňovej sa nerovnováha hormónov štítnej žľazy prejavuje zmenami správania. Znížená funkcia – hypotyreóza vedie k spomalenému mysleniu, poruchám pamäti, zvýšenej spavosti, poklesu fyzickej aktivity. Pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy – tyreotoxikóze sú naopak pacienti nepokojní, podráždení, hádaví, trpia nespavosťou.

Pacientov najčastejšie trápi takzvaná hypotyreóza, jednoduchšie povedané znížená činnosť orgánu produkujúceho hormóny, ktoré si ľudia často ani nevšimnú. Môže sa prejavovať únavou, zápchou, bolesťami svalov, srdcovou arytmiou, depresiou, nekvalitou vlasov a nechtov, ale aj neplodnosťou. Dôvodov zníženej funkcie môže byť niekoľko – užívanie niektorých druhov liekov, autoimunitné ochorenie štítnej žľazy, chirurgická liečba, nevyhovujúce množstvo jódu v tele a podobne.

Opačným problémom je jej zvýšená funkcia, teda hypertyreóza, pri ktorej produkuje hormóny vo väčšej miere, ako telo potrebuje. Prejavuje sa chudnutím, zvýšenou potivosťou, vypadávaním vlasov, arytmiou, trasom a podobne. Niekedy sa prejaví aj vonkajšími znakmi – zväčšenými očnými guľami a výraznou strumou na krku, ktorá spôsobuje aj lokálne ťažkosti, keď tlačí na hlasivky alebo dýchacie cesty. Riziko vzniku hypertyreózy je väčšie u ľudí, ktorí majú v rodinnej či osobnej anamnéze ochorenie štítnej žľazy. Za rizikovú skupinu sú považované aj ženy staršie ako 50 rokov. U ľudí, ktorí majú strumu, vzniká oveľa častejšie. Viac ohrození sú aj ľudia s inými autoimunitnými ochoreniami – cukrovkou či celiakiou.

„Funkciu štítnej žľazy zistíme stanovením hormónov v krvi, teda hladiny voľného tyroxínu a voľného trijódtyronínu, ako aj hladiny regulačného hormónu z hypofýzy – tyreostimulačného hormónu (TSH). Na potvrdenie alebo vylúčenie autoimunitných ochorení štítnej žľazy stanovujeme hladiny protilátok proti štítnej žľaze. Súčasťou vyšetrenia je aj ultrasonografické vyšetrenie, ktoré umožní exaktne zistiť jej veľkosť, štruktúru a prítomnosť uzlov alebo cýst. Pri podozrení na malígne ochorenie sa robí biopsia pod ultrasonografickou kontrolou na cytologické vyšetrenie,“ približuje diagnostiku docentka.

Pokiaľ ide o liečbu, ľahšie sa lieči znížená funkcia – hypotyreóza. „V priebehu pár týždňov vieme u pacienta vytitrovať potrebnú dávku tyroxínu, ktorý užíva raz denne.“ Pri tyreotoxikóze závisí liečba od príčiny, ktorá k nej viedla. Pri najčastejšej príčine – autoimunitnej tyreotoxikóze tzv. Graves Basedowovej chorobe trvá liečba niekoľko mesiacov až rokov. Podľa endokrinologičky pacient užíva lieky potlačujúce produkciu hormónov dva až trikrát denne a pri recidíve sa rozhoduje o definitívnej forme liečenia, ktorou je operácia štítnej žľazy alebo liečba rádioaktívnym jódom. „Existujú aj prechodné tyreotoxikózy navodené poškodením folikulov štítnej žľazy napríklad pri subakútnom zápale, alebo popôrodnej tyreoiditíde, kde nejde o skutočne nadmernú syntézu tyreoidálnych hormónov, ale len o ich uvoľnenie z folikulov do krvi. Tyreotoxikóza preto trvá krátko, len niekoľko týždňov a nevyžaduje podávanie tyreostatík, ale len symptomatickú liečbu, napríklad ovplyvnenie búšenia srdca podávaním betablokátorov,“ vysvetľuje.

Pre správnu funkciu štítnej žľazy je dôležitý jód. „Jeho nedostatok spôsobuje pokles tvorby tyreoidálnych hormónov a účinkom regulujúceho hormónu TSH z hypofýzy dochádza k nárastu objemu štítnej žľazy, to znamená k vzniku strumy. Takže ak sa používa jodidovaná soľ vo výrobe potravín a v domácnostiach na varenie, je prísun jódu za bežných podmienok dostatočný. Zvýšená potreba jódu je u žien v gravidite, pretože potrebujú zásobovať aj plod. Vitamínové doplnky pre tehotné obsahujú aj jód. Je dostupný aj v tabletkách.“

Pre dostatočný prísun jódu do tela je potrebné používať jodidovanú soľ, jód obsahujú aj morské ryby a plody mora, ako aj morské riasy. Naopak, medzi látky, ktoré vedú k zväčšeniu štítnej žľazy patria kel, kapusta, ale vo vysokých objemoch, to znamená, že normálna konzumácia týchto jedál je neškodná. A rizikové je aj fajčenie.

„Musím však pripomenúť, že nadmerný prísun jódu môže byť pre pacientov s Graves Basedowovou chorobou, ako aj s hyperfunkčným adenómom štítnej žľazy rizikový, pretože môže spôsobiť tyreotoxikózu. Takže aj pri jóde platí, ako pri všetkých ostatných zložkách potravy, najvýhodnejšia je zlatá stredná cesta,“ dodáva docentka Soňa Kiňová.