Čo je chronické srdcové zlyhávanie?
Jeho príčinou je obyčajne kombinácia viacerých chorôb poškodzujúcich činnosť srdca, ale niekedy zostáva neznáma. Líšiť sa môžu aj prejavy choroby a prognóza jednotlivých pacientov. Je to dlhodobé chronické ochorenie, pokračujúci proces, ktorý postihuje pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami. Srdce sa v dôsledku dlhodobého poškodzovania postupne vyčerpáva a slabne. Tento dôležitý sval nie je viac schopný prečerpávať dostatočné množstvo okysličenej krvi do krvného obehu a prestáva plniť svoju základnú funkciu – rozvádzať krv a zásobovať tkanivá v tele kyslíkom a živinami. To núti srdce k väčšiemu výkonu a ešte viac ho opotrebúva. Srdce sa snaží biť rýchlejšie, aby boli potreby organizmu zabezpečené a ďalej sa oslabuje.
Aké sú jeho prejavy?
Najtypickejším prejavom je dýchavičnosť pri fyzickej námahe, ktorá sa môže stupňovať až do pocitu nedostatku vzduchu v pokoji. Tento príznak býva často spájaný s ochorením pľúc, a preto sa u časti pacientov aj vážne ochorenia srdca identifikujú neskoro. Podľa klinického obrazu lekári rozoznávajú pravostranné, ľavostranné a obojstranné srdcové zlyhávanie. Pri ľavostrannom zlyhávaní srdca ľavá komora nestačí prečerpať do tela krv pritekajúcu do nej z pľúc. Následkom je zostávanie krvi v pľúcnych žilách a pľúcach. Hromadenie krvi a v nej obsiahnutej vody priamo súvisí so zvýšeným tlakom v pľúcach a menej účinným vstrebávaním kyslíka do tkanív. Pri pravostrannom zlyhávaní zase pravá komora nezvláda prečerpávať do pľúc krv, ktorá do nej priteká z celého tela. Krv zostáva v hlavných žilách, zvýšený žilový tlak spôsobuje prenikanie tekutín z vlásočníc do tkanív. Výsledkom sú výrazné opuchy dolných končatín a trupu. Zlyhávajúce srdce sa vplyvom námahy a hromadením tekutín často výrazne zväčší.
Aký je výskyt ochorenia v populácii?
Lekárska veda je v súčasnosti schopná priaznivo ovplyvniť priebeh a vývoj väčšiny kardiologických chorôb, výskyt úmrtnosti pri týchto ochoreniach sa znižuje. Úspechy liečby infarktu a iných akútnych stavov do určitej miery prispievajú k narastajúcemu počtu pacientov s chronickým srdcovým zlyhávaním, pretože čoraz viac pacientov prežíva akútne ochorenia s poškodením funkcie srdca. Chronické srdcové zlyhávanie postihuje čoraz viac ľudí, jeho výskyt sa, naopak, zvyšuje. V Európe s týmto ochorením žije viac ako 15 miliónov ľudí. Výskyt srdcového zlyhávania pomaly stúpa s pribúdajúcim vekom, prudko sa zvyšuje v populácii nad 65 rokov. Súhrnné celoživotné riziko pre srdcové zlyhávanie je po štyridsiatke asi 20 percent.
Aká je prognóza? Chronické srdcové zlyhávanie vedie k invalidite a má zlú prognózu. Miera prežívania pacientov s týmto ochorením je podobná prežívaniu pacientov s rakovinou hrubého čreva a horšia ako u pacientov rakovinou prostaty či prsníka. Každý siedmy pacient so srdcovým zlyhávaním zomrie do pol roka od stanovenia diagnózy. Riziko úmrtia je vyššie, ak pacient trpí zároveň cukrovkou, fibriláciou predsiení a zníženou funkciou obličiek. Úmrtnosť sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Každý desiaty hospitalizovaný pacient má chronické srdcové zlyhávanie, toto ochorenie je zodpovedné za 5 % akútnych hospitalizácií. Zvýšená srdcová frekvencia je faktor, ktorý pri chronickom srdcovom zlyhávaní významne zvyšuje riziko pobytu v nemocnici a smrti. Pacienti so srdcovou frekvenciou rovnajúcou sa alebo väčšou ako 70 úderov/minútu sú významne ohrozenejší kardiovaskulárnymi príhodami. Naopak, najlepšiu prognózu majú pacienti s frekvenciou menšou či rovnajúcou sa 60 úderov/min.
Vedeli ste, že…
- chronické srdcové zlyhávanie postihuje na Slovensku asi 100-tisíc pacientov a spôsobuje takmer 1 900 úmrtí ročne
- je tiež zodpovedné za približne 14-tisíc hospitalizácií ročne
- globálne trpia týmto ochorením asi 2 až 3 percentá celkovej populácie
- prežívanie a úmrtnosť pacientov sú horšie ako u pacientov s rakovinou prsníka alebo prostaty a porovnateľné ako u pacientov s rakovinou hrubého čreva
- významným faktorom, ktorý ovplyvňuje chorobnosť a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia, je srdcová frekvencia
- v prírode platí, že čím je srdcová frekvencia nižšia, tým je život dlhší. Veľmi nízku frekvenciu má napríklad srdce galapágskych korytnačiek, ktoré sa dožívajú v priemere 100 až 150 rokov
- normálna pokojová srdcová frekvencia je obvykle okolo 60 úderov za minútu. Vysoko trénovaní športovci však môžu dosahovať len 35 za minútu a, naopak, netrénovaní ľudia v zlej kondícii majú niekedy pokojovú frekvenciu srdca až 90 za minútu
- len 13,5 % pacientov, ktorí sú liečení dostupnými liekmi na srdcové zlyhávanie, dosahuje optimálnu pokojovú frekvenciu 55 až 60 úderov za minútu
- je veľmi dôležité kontrolovať frekvenciu srdca u pacientov s týmto ochorením, pretože jej zvýšenie nad 70 úderov za minútu zhoršuje prežívanie a kvalitu života