"Je to len časť pravdy, ako odďaľovať proces degenerácie kĺbov. Pohyb je však pre náš organizmus veľmi dôležitý. Tým množstvom krokov sa zdôrazňuje aj význam určitej kvantity pohybu, čo je napríklad aspoň 100 minút pohybu denne všeobecne, a zároveň je odporúčaná chôdza ako kvalita vhodného pohybu, ktorý je pre naše telo najprirodzenejší, najmenej zaťažujúci kĺby,“ hovorí Katarína Recabarrenová, vedúca lekárka Špecializovaného liečebného ústavu Marína Kováčová. "Je pravda, že menej sa hýbeme ako by sme mali, vhodný pohyb je však podmienený aj vekom, celkovým zdravotným stavom, pridruženými ochoreniami konkrétneho človeka. Dôležitá je najmä pravidelnosť, ale aj dĺžka a intenzita pohybu, teda 30 – 45 minút chôdze denne, so snahou o zvýšenie frekvencie srdca o približne 20 pulzov za minútu, čo je užitočné napríklad aj z hľadiska prevencie srdcovocievnych ochorení,“ konštatovala.
Ako ďalej dodala, proces starnutia našich kĺbov ovplyvňuje celkový spôsob života, a teda aj strava. "Ich dôležitou súčasťou je totiž chrupavka, a práve tá je veľmi citlivá, keďže je odrazom spôsobu života a stravovania. Neplatí tu však priama úmera, že keď budem zdravo žiť, problémy mať nebudem. Keďže artróza má viacero príčin a na jej vzniku sa podieľa množstvo faktorov, aj dedičných, ale napríklad aj obezita, zdravým spôsobom života proces čiastočne spomaľujeme.“
Nebolia len starších ľudí
Bolesť kĺbov dnes už nie je len výsadou starších ľudí. Bežne majú problémy už tridsiatnici. "Je to práve spôsob života – málo pohybu, stravovanie, ale aj stres, ktorým sú ovplyvnení aj mladí ľudia,“ približuje primárka Recabarrenová. "Zvyšuje sa výskyt obezity, čo je jednoznačne nepriaznivý faktor pre váhonosné kĺby. Artróza sa stala civilizačným ochorením. Podľa údajov Európskej spoločnosti pre štúdium bolesti trpí bolesťami kĺbov a chrbtice každý piaty Európan, výskyt napr. koxartrózy sa pohybuje medzi 3 až 11 % obyvateľov nad 35 rokov.“
Ktoré faktory zvyšujú pravdepodobnosť, že budeme mať problém s kĺbmi? Podľa doktorky Kataríny Recabarrenovej napríklad pri bedrovom kĺbe sú to poruchy jeho vývoja v detstve, ochorenia ako DDH – tzv. dysplázia kĺbu alebo Perthesova choroba, úrazy či zápaly bedrového kĺbu. "Vtedy hovoríme o príčine sekundárnej, teda príčinu sčasti poznáme. Vo väčšine prípadov však príčinu nepoznáme, ide teda o primárnu artrózu (koxartrózu, gonartrózu) – ochorenie sa ohlási bolesťou, čo už je obyčajne štádium, keď je kĺb značne poškodený.“
Bolesť kĺbov najčastejšie spôsobuje postihnutie okolitých štruktúr (šľachy, úpony, väzivá, svaly) ako takzvané funkčné bolesti. Ide o premenlivé bolesti v začiatkoch ochorenia. "Zákernosťou koxartrózy však je, že zvyčajne býva v 1. a 2. štádiu klinicky nemá. Prejaví sa až v 3. a 4. štádiu, keď sú bolesti spôsobené tým, že kĺbová plocha nemá funkčnú chrupavku, styčná kĺbová plocha je deformovaná, až čiastočne poškodená a trenie kostných štruktúr pod touto plochou, bohato inervované, spôsobuje spočiatku denné, postupne aj nočné bolesti a, samozrejme, výrazné obmedzenie pohybu kĺbu,“ približuje dôvody bolestí kĺbov primárka.
A ktoré ochorenia sú najčastejšie? "Sú to práve osteoartrózy – degeneratívne ochorenia, najčastejšie bedrových a kolenných, ale aj ramenných a iných kĺbov. Začínajú sa často už vo veku 30 rokov, vo veku 70 rokov trpí napr. koxartrózou takmer každý človek. Potom sú to ochorenia kĺbov zápalové či poúrazové,“ povedala doktorka Recabarrenová.
Samoliečba len dočasne
Preťažovanie kĺbov, šliach a svalov sa môže prejaviť zápalom. S následnou bolesťou sa počas života stretol takmer každý. Zvyčajne sa bolesti najprv snažíme zbaviť samoliečbou. V lekárňach sú vo voľnom predaji rôzne masti, gély a tiež náplasti. Ak je príčina priamo v boľavom mieste, väčšinou tieto prípravky pomôžu. Ak zlepšenie nenastane do troch dní, respektíve do týždňa, treba vyhľadať lekára. Lokálnou bolesťou svalov sa môžu prejaviť aj nádorové ochorenia, a to najmä u detí. Bolesti v krížoch môžu signalizovať ochorenie nejakého orgánu.
Zápalové bolesti svalov a kĺbov sa liečia tabletami, injekciami, infúziami a v prípade lokálnych bolestí sa často používa liečba cez kožu. Pri artróze možno cez kožu liečiť len kĺby, ktoré nie sú uložené príliš hlboko.
Klasické maste, gély a spreje umožňujú účinné pôsobenie v mieste aplikácie, ale nezaručujú dlhodobý efekt. Náplasti pôsobia dlhodobejšie a liečivá látka sa uvoľňuje postupne. Dostáva sa do podkožia k cievam a liečivý efekt trvá dvanásť až dvadsaťštyri hodín.
Ak bolesti kĺbov pretrvávajú a máte pocit, že vo vašom tele niečo nefunguje tak, ako by malo, je dobré zájsť za lekárom a poradiť sa. Zanedbávanie problémov sa nevypláca. A najmä nie pri ochoreniach, keď je v tele zápal, ktorý má sekundárne následky v oblasti kĺbov. Ďalším problémom je chrupavka. Tá sa derie najmä po úrazoch, pri nesprávnej starostlivosti môže dôjsť až k jej úplnému zničeniu a následne k artróze. Lekár stanoví diagnózu a naordinuje liečbu.
Najčastejšia operácia: výmena bedrového kĺbu
Niekedy sa stav pacienta môže zhoršiť natoľko, že do úvahy prichádza len výmena kĺbu. Implantácia kĺbových náhrad predstavuje výrazný počet operačných výkonov. Najčastejšie ide o operácie bedrového a kolenného kĺbu.
Indikácia na operáciu je daná röntgenologicky, sú na to presné kritéria, stanovuje ju ortopéd. Ale zohľadňuje aj klinický stav pacienta, jeho ťažkosti, pridružené ochorenia, vek. Obyčajne sú dôvodom trvalé, hlavne nočné bolesti, obmedzujúce človeka v živote.
Mnoho ľudí si myslí, že ak podstúpi výmenu kĺbu, jeho liečba sa končí. Nie je to však tak. Ako upozornila doktorka Recabarrenová, po výmene kĺbu sa človeku podstatne zmení život. Odstránia sa bolesti aj obmedzenie pohybu. "Pacienti sú poučení o režime na kontrolách u operatéra. Navracajú sa k plnohodnotnému životu, môžu sa venovať ľahším športom, kde sú vylúčené nevhodné pohyby, ako sú rotácie kĺbov. Kĺbovú náhradu je potrebné do určitej miery šetriť. Jej životnosť sa udáva zhruba na 15 rokov. Práve preto sa operácie indikujú vekovo čo najneskôr,“ vysvetlila.
Po operácii je pacient pomerne rýchlo mobilizovaný už na druhý deň, končatina je odľahčovaná chôdzou s barlami v závislosti od typu operácie a implantátu. Je výhodné, keď pacient absolvoval aj predoperačnú rehabilitáciu, teda prípravu na chôdzu s barlami, aby toto obdobie lepšie zvládol.
"Je nesporne prínosné, keď pacienti po výmene kĺbu absolvujú kúpeľnú liečbu, kde je poskytnutá komplexná starostlivosť – liečebné cvičenia, balneoterapia. Kúpeľná liečba po operácii trvá 4 týždne, pacient má na ňu nárok, je plne hradená zdravotnou poisťovňou, je indikovaná v skupine A,“ vraví primárka. "Počas tohto času pacient zvláda správne pohybové návyky, so zlepšením stereotypu chôdze, celkového držania tela. Kúpeľná liečba poskytuje edukáciu rôznymi formami, urýchľuje jeho návrat do bežného života, dozvedá sa o vhodných ortopedických pomôckach, respektíve sociálnej pomoci v domácom prostredí,“ dodala.
Pacienti sú navyše poučení operatérom o nevhodných pohyboch, športoch. Operovanú končatinu treba do určitej miery šetriť, vyvarovať sa možných komplikácií, ako sú luxácie, pády, periprotetické zlomeniny. Reoperácie sú náročné a komplikované výkony, prvotný efekt ako po prvej operácii sa obyčajne nenavracia.