Toto je moja krv: Zoberte mi aspoň dve deci!

Získala pre darcovstvo krvi stovky nadšencov, hoci sama krv nikdy darovať nemohla. Dôvod bol prostý - darca krvi musí mať minimálne 50 kg. A toľko drobné, útle žieňa, Bratislavčanka Margita Rozimantová, nikdy nevážila. Za to ju si o to viac vážili jej študenti, ich rodičia či lekári.

04.10.2014 06:00
Margita Rozimantová Foto: ,
Margita Rozimantová.
debata

Vyše štyridsať rokov strávila v službách školstva. Vždy mala rada deti a práca s mládežou ju bavila. Lákalo ju to však aj k medicíne, preto sa ako profesorka na Obchodnej akadémii Imricha Karvaša v bratislavskej Petržalke venovala projektom zameraným na drogovú prevenciu, spolupracovala s Ligou proti rakovine, ale jej „srdcovkou“ sa stalo darcovstvo krvi. Dokázala tak nadchnúť svojich študentov, že aj takí, čo ešte nemali osemnásť, chodili prosíkať, či aj im nemôžu zobrať krv. A ona sama na pracovisku Národnej transfúznej služby v bratislavskom Ružinove občas „žobronila“: „Zoberte mi aspoň dva deci!“ Nedalo sa.

Zo študentskej kvapky nekvapkalo, tieklo

Jej školský projekt sa volal Kvapka krvi a neskôr Študentská kvapka krvi OA (ako obchodná akadémia). Realizovala ho šestnásť a pol roka! Spočiatku chodievala so študentmi priamo na odberové pracovisko v ružinovskej nemocnici v Bratislave, bola to päť-, sedem-, desaťčlenná skupina. Keď sa to stalo pravidelnosťou, v nemocnici jej navrhli, že by mohli zorganizovať mobilný výjazd a krv študentom odoberať priamo v škole. Keď oslovila aj sesterské obchodné akadémie, na prvom mobilnom výjazde sa zozbieralo 90 mladých darcov krvi! Zo Študentskej kvapky krvi sa stala Tradičná kvapka krvi. Akciu vždy opakovali dvakrát do roka, pretože školský rok má desať mesiacov a muži môžu darovať krv každé tri mesiace, ženy každé štyri. Častejšie to teda nemalo význam.

Zoznam škôl, ktoré posielali v deň mobilného výjazdu „za profesorkou Grétou“ svojich darcov, sa neustále rozširoval. Jej študentky Kvapôčky išli vždy osobne za riaditeľmi škôl s precízne pripravenými pozývacími listami. Časom bolo takýchto škôl zapojených do projektu až osemnásť a viaceré si neskôr začali organizovať vlastné mobilné výjazdy priamo na svojej pôde. „Znamenalo to vždy pripraviť, najmä dôkladne dezinfikovať dostatočne veľkú miestnosť,“ spomína Margita Rozimantová. Mobilná výjazdová jednotka si všetko ostatné už priviezla, od rozkladateľných ležadiel až po odberové súpravy. Jedna zdravotná sestra mala v danej chvíli na starosti dvoch darcov. Profesorka Rozimantová viacerých zvykla držať počas odberu za ruku. Báli sa najmä vpichu ihly.

„Mám pocit, že chlapci to občas znášali ťažšie, častejšie im prišlo nevoľno. Raz nám však skolabovala dievčina, ktorá bola deň predtým na gynekologickom zákroku, zatajila to a prišla darovať krv. To bola veľmi zlá skúsenosť. Dozvedela som sa to až od jej priateliek. Neskôr som študentom o to viac zdôrazňovala, že krv v žiadnom prípade nemožno darovať kedykoľvek, odbery majú presne stanovené pravidlá, a hoci ide o vysoko humánny čin, v prvom rade treba myslieť na vlastné zdravie.“

Krvi nikdy nie je dosť

Postupne sa darcami krvi stávali aj rodičia študentov, dokonca cvičenky, ktorým Margita Rozimantová predcvičovala pilates a kalanetiku. Niekedy bolo treba odbery zorganizovať doslova zo dňa na deň. Napríklad nečakane zatelefonovala vtedajšia prezidentka Slovenského Červeného kríža, že súrne potrebujú darcov doslova v priebehu 24 hodín. Profesorke sa podarilo zmobilizovať 27 ľudí. Alebo krv potrebovala Miška z Banskej Bystrice, ktorej transplantovali pečeň. Jej mama neskôr telefonovala pani Rozimantovej a ďakovala za pomoc.

Počas najúspešnejšieho mobilného výjazdu sa v škole zozbieralo až 196 darcov. „Keď sme videli, koľko dobrovoľníkov čaká v školskej jedálni, museli sme robiť odbery nielen priamo na mieste, ale kyvadlovo voziť skupinky študentov aj na pracovisko v Ružinove a naspäť,“ hovorí pani Rozimantová. „Potrebovali sme to urýchliť, pretože toľkí by nevydržali čakať a nechceli sme prísť ani o jedno deci. Krvi nikdy nie je dosť.“

Za záslužnú prácu v oblasti propagácie darcovstva odmenili Margitu Rozimantovú v rámci Svetového dňa ČK a Červeného polmesiaca Pamätnou medailou MUDr. Vladimíra Krišlu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #krv #Toto je moja krv #Margita Rozimantová