Koža nie je košeľa, nedá sa vymeniť

Atopia znamená dedične založený sklon k alergii. Dnes je atopikom každé tretie dieťa. Samozrejme, byť atopikom neznamená, že dieťa hneď dostane atopický ekzém. „Dieťa, ktoré zdedí atopickú konštitúciu, môže v priebehu svojho života reagovať na rôzne spúšťače viac ako tridsiatimi rôznymi spôsobmi,“ vysvetľuje Jurij Andrashko, profesor dermatológie, ktorý pôsobí aj v ukrajinskom Užhorode.

„Alergická reakcia je v pozadí asi troch desiatok rôznych variantov výsypov na koži. Všetko sú to akoby jahody z jedného poľa,“ dodáva odborník. „Závisí od spúšťačov, impulzov z vonkajšieho sveta, na ktoré zareagujú špecifické bunky produkujúce tzv. imunoglobulín E. Ten formuje alergickú reakciu. Niekedy sa s takýmto spúšťačom atopik stretne až v dospelosti, hoci atopický ekzém je najmä ochorenie detského veku. Pri dôkladne robenej anamnéze zistíte aj u dospelého človeka, u ktorého evidentné prejavy ekzému prepukli až vo vyššom veku, že ako malý mal napríklad červené líca, suchú pokožku, ktorá reagovala fľakmi hoci po zjedení jahôd, vypití mlieka a podobne. Včera som vyšetroval matku malého atopického pacienta, u ktorej sa rozvinula atopická dermatitída ako u 30-ročnej. Matka troch detí, dovtedy bez problémov s pokožkou. Prestavovali dom, sťahovali sa doň, manžel trávil čas stále v práci… Stres spôsobil, že u nej ekzém naplno prepukol. V minulosti mala len jeho slabé prejavy, ktoré nevnímala, lenže koža má imunologickú pamäť. Zapamätá si, akú úroveň reakcie si v minulosti mohla dovoliť a nabudúce chce reagovať silnejšie. Stalo sa tak aj v tomto prípade.“

Narušená bariérová funkcia kože

Podľa profesora Andrashka je u atopikov pozmenený gén, následkom čoho je nedostatočná tzv. bariérová funkcia pokožky ako dôležitého imunologického orgánu. Inak fungujú aj gény, ktoré regulujú odlupovanie odumretých čiastočiek pokožky, hovorí sa tomu „deskvamácia“. Toto odlupovanie je rýchlejšie a aktívnejšie a súvisí s tým aj strata vody v pokožke. „Preto majú pacienti s atopickým ekzémom vždy suchú pokožku a narušené jej ochranné, bariérové funkcie,“ hovorí dermatológ.

„Potom prídu spúšťače v podobe srsti či vlny zvierat, roztočov, potravinových alergénov alebo stresu. Veď atopickému ekzému sa kedysi hovorilo aj neurodermatitída. Vznik ekzému spôsobuje celý rad faktorov. Na jeseň sa ekzém zhoršuje preto, že slnečné žiarenie počas leta malo do istej miery pozitívny vplyv, ale len po určitú hranicu. UV-lúče spôsobili imunosupresiu, znížili bunkovú imunitu na koži a ešte väčšmi ju vysušili. To sa prejaví na koži po skončení leta, keď sa na pokožke bez potrebnej obranyschopnosti začne aktivizovať rôzna mikroflóra v podobe baktérií či húb. Okrem toho sa ochladí a pri atopickom ekzéme zohráva úlohu aj termoregulácia. Začneme nosiť dlhé rukávy a aj mechanické dráždenie môže spôsobiť koniec remisie, pokojového štádia ekzému a spustiť jeho akútnu fázu.“

Atopický ekzém sa vyliečiť nedá, v liečbe sa lekári snažia dosiahnuť u pacienta čo najdlhšiu remisiu. „Koža nie je košeľa, nedá sa vymeniť,“ tvrdí odborník. „Ak ste raz zdedili atopickú kožu, budete ju mať po celý život. Genóm človeka nezmeníme. Aj keď je ekzém bez príznakov, v hĺbke pokožky neustále prebieha imunologická aktivita, len ten zápal nevidíme.“ Atopickému ekzému sa aj preto hovorí ochorenie chronicky recidivujúceho charakteru. Fázy akútneho vzplanutia sa striedajú s pokojovými fázami, keď je navonok všetko v poriadku.

Základom liečby premasťovanie pokožky

Základom terapie pacienta s atopickou dermatitídou je lokálna liečba. Veľmi dôležité je dôkladné premasťovanie kože špeciálnymi prostriedkami nazývanými emolienciá, ktoré zlepšujú a obnovujú kožnú bariéru, dodávajú vlhkosť, upravujú patologické pH, zvláčňujú a podobne. Je potrebné to robiť minimálne dvakrát za deň a vždy po okúpaní. Jestvujú vo forme mastí, krémov, telových mliek, alternatív mydla. Atopickú pokožku nikdy neumývame klasickým mydlom – vysušuje! Platí to aj pre ľudí, u ktorých ekzém zatiaľ nikdy neprepukol, zdedili však suchú atopickú kožu.

V akútnej fáze sa krátkodobo používajú lokálne kortikosteroidy. Zmenšia zápal, sčervenanie a svrbenie. Krátkodobo preto, že majú svoje nežiaduce účinky – spôsobujú stenčenie kože, ktorá je u pacientov s atopickou dermatitídou aj bez toho atrofická. Našťastie, už sú k dispozícii aj tzv. lokálne imunomodulátory (ale až od dvoch rokov veku). Tie sa používajú v akútnej fáze ekzému dvakrát denne až do odstránenia nálezu na koži a neskôr v rámci udržiavacej liečby dvakrát týždenne jedenkrát za deň. Menia abnormálnu imunitnú odpoveď kože, upravujú zápal i svrbenie. Nemajú nežiaduce účinky ako kortikosteroidy. Koža však nesmie byť postihnutá bakteriálnou alebo vírusovou infekciou. Na tú sú pacienti s atopickým ekzémom obzvlášť citliví, keďže kontrolné mechanizmy kože nepracujú tak, akoby mali.

Nepríjemná je herpetická alebo streptokoková infekcia i rôzne mykózy. Niekedy je preto k liečbe potrebné pridať aj lokálnu či celkovú protiinfekčnú liečbu. Keďže protiinfekčná imunita je u atopikov znížená, prof. Andrashko zdôrazňuje zvlášť v týchto prípadoch potrebu očkovania proti infekčným ochoreniam. Okrem povinnej vakcinácie napríklad aj proti ovčím kiahňam, ktoré patria medzi dobrovoľné a hradené očkovania.

Okrem toho sú u atopikov potrebné rôzne režimové a protialergické opatrenia týkajúce sa či už zariadenia v byte (žiadne koberce, závesy či perie), obmedzenia kontaktu so zvieratami, vyhýbania sa rizikovým potravinám (atopik zistí, čo mu zhoršuje ekzém, často je to kravské mlieko), nosenia výlučne prírodných materiálov z bavlny (hypoalergická bielizeň, vyrába sa aj špeciálne oblečenie pre atopikov) a podobne. „Pri ťažkých difúznych, rozptýlených dermatitídach, kde je zasiahnutá veľká plocha tela, sa robí fototerapia UVB lúčmi s vlnovou dĺžkou 311 nm, ktorá sa môže dávať aj v tehotenstve. Nie je to prvá línia liečby, ale aj na našej klinike máme viacero pacientov, ktorým fototerapia veľmi pomohla,“ dodáva vedúci lekár všeobecnej dermatológie z Dermarevolty.