Príčina vzniku reumatických ochorení nie je známa. Predpokladá sa, že istú rolu pri jej vzniku zohrávajú genetické faktory, hormonálne zmeny, ale aj stres a fajčenie.
Do skupiny reumatických ochorení patrí viac ako 150 druhov chorôb. "Medzi základné zápalové reumatické ochorenia patrí juvenilná idiopatická artritída, reumatoidná artritída, psoriatická artritída a Bechterevova choroba,“ hovorí profesor Jozef Rovenský, riaditeľ Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. "Ochorenia sú často bolestivé, nepriaznivo ovplyvňujú funkčné schopnosti a kvalitu života pacientov. Niektoré z nich postihujú aj iné orgány,“ konštatoval profesor Rovenský. Okrem kĺbov môže reuma postihnúť srdce, pľúca, obličky, ale aj kožu.
Spoločným menovateľom reumatických chorôb je zápal kĺbu, bolesť kĺbov, opuch a následná ranná stuhnutosť. Dochádza tiež k pomerne rýchlemu poškodeniu bedrového kĺbu.
Včasná diagnóza je základným predpokladom na spomalenie progresu ochorenia. Od prvých príznakov však často ubehne aj niekoľko rokov, kým človek vyhľadá odbornú pomoc. "Treba však myslieť na to, že medzi včasným odhalením choroby a správnym terapeutickým zásahom je priama úmera,“ vysvetľuje profesor.
Pokiaľ ide o liečbu, vždy je to dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu pacienta a reumatológa, prípadne ďalších špecialistov. V terapii sa používa napríklad liečba glukokortikoidmi spolu s ďalšou liečbou, keď sa pacientovi podávajú lieky vplývajúce na potlačenie rozvoja ochorenia. "Významným pokrokom je biologická liečba. Štúdiom zápalových procesov vedci identifikovali tie látky, ktoré zápal spúšťajú. Biologickým liekom sa tieto látky neutralizujú, čo má za následok potlačenie zápalovej reakcie a jej následkov. Pacient tak má možnosť žiť plnohodnotnejší život bez rozsiahlejších obmedzení,“ dodal profesor Rovenský.
Reumatikom pomáha aj Centrum sociálno-psychologickej podpory v Piešťanoch. Časté bolesti a s tým súvisiace poruchy spánku či obmedzenia v obľúbených aktivitách, ktoré sprevádzajú zápalové reumatické ochorenia, majú totiž dosah aj na prežívanie pacienta. Choroba môže znamenať úplnú invaliditu, s následnou stratou zamestnania a ovplyvnením jeho sociálnej situácie, až po odkázanosť na pomoc inej osoby. Nedovolí mu tráviť voľný čas tak, ako bol zvyknutý, čo môže spôsobiť, že sa izoluje. "V centre poskytujeme základné sociálne a psychologické poradenstvo. Pacienta sprevádzame napríklad ťažkým obdobím po oznámení diagnózy či v čase pred náročnou operáciou, keď môže prirodzene pociťovať obavy,“ vysvetľuje sociálna pracovníčka centra Silvia Lišková. Pacienti a ich blízki si k nim môžu prísť po radu dvakrát do týždňa, v stredu a vo štvrtok v popoludňajších hodinách.
Príčina choroby
- vlastná príčina vzniku zostáva napriek významným pokrokom vedy neznáma
- genetické faktory: chronický kĺbový zápal sa vyvíja po počiatočnej aktivácii imunitného systému u dedične náchylného jedinca dosiaľ nezisteným antigénom – teda molekulou, ktorá reaguje s receptormi imunitných buniek a spúšťa ich reakcie. Antigén je pravdepodobne vírusového či bakteriálneho pôvodu, ale jednoznačná súvislosť vzniku artritídy s niektorým zo známych mikroorganizmov zatiaľ preukázaná nebola. Ľudia, ktorí majú výskyt reumy u blízkych príbuzných by mali byť všímavejší k možným počiatočným príznakom ochorenia
- hormonálne faktory: častejšie sa vyskytuje u žien v produktívnom veku, a tak sa vedci domnievajú, že by na rozvoj choroby mohli mať vplyv aj ženské pohlavné hormóny
- fajčenie: bolo však zistené, že jedným z významných rizikových faktorov je fajčenie. Choroba sa u fajčiarov vyskytuje trikrát častejšie ako u nefajčiarov
Ako sa prejavuje?
- pravidelným prejavom reumatoidnej artritídy sú bolesti kĺbov, ktoré majú špecifický charakter. Typickou črtou bolestí kĺbov zápalového typu je ich pokojový charakter s maximom v skorých ranných hodinách, kĺby sú bolestivé, začervenané a stuhnuté
- reuma sa prejavuje: bolesťami kĺbov, opuchmi kĺbov, citlivosťou kĺbov na dotyk, začervenanými a opuchnutými kĺbmi, zvýšenou teplotou kĺbov
Koho postihuje?
- môže sa prejaviť v každom veku a môže postihnúť každého. Najčastejšie sa však vyskytuje u žien v strednom veku (40 až 60 rokov). U žien sa vyskytuje až trikrát častejšie ako u mužov. Môže postihnúť aj deti, v tomto prípade sa hovorí o juvenilnej idiopatickej artritíde
Môžem sa vyliečiť?
- reuma patrí medzi nevyliečiteľné ochorenia, ale vďaka pokrokom medicíny je možné mierniť jej priebeh. Vďaka novej generácii liekov s veľmi silným protizápalovým účinkom, tzv. biologickej liečbe, môžu ľudia s reumatoidnou artritídou viesť normálny pracovný aj osobný život
Osem mýtov o reume
Mýtus č. 1: Reuma je to isté ako „obyčajná artritída“.
Pravda je, že reuma nie je ako tá obyčajná. Za obyčajnú je považovaná napríklad osteoartritída, ktorá vzniká buď v dôsledku zranení, alebo opotrebovania kĺbov. Je to najbežnejšie kĺbové ochorenie ľudí v strednom veku. Na rozdiel od neho, reuma je chronické, progresívne autoimúnne ochorenie. V dôsledku neznámych spúšťačov sa telo bráni tvorbou protilátok, a tým ničí svoje vlastné väzivo. Toto najviac poškodzuje práve kĺby, ale môže ohroziť aj iné časti tela. Tieto zápaly prichádzajú buď periodicky, alebo trvajú nepretržite.
Mýtus č. 2: Trpia ňou len ľudia v pokročilom veku.
Pravda je, že toto ochorenie začína u ľudí vo veku 30 až 50 rokov. Toto je najčastejšia veková skupina, v ktorej sa prejavuje. Ale týmto ochorením môžu trpieť aj deti. Starší ľudia môžu mať horšiu formu, pretože ňou spravidla trpia už dlhší čas a choroba je v pokročilejšom štádiu.
Mýtus č. 3: Reuma nie je vážne ochorenie.
Reuma môže veľmi vážne ohroziť zdravie a samostatnosť, zvlášť keď je nesprávne alebo nedostatočne liečená. Veľa ľudí vážnosť tohto ochorenia zľahčuje a tým spravidla premeškajú správnu príležitosť na liečbu. Reuma je ochorenie, ktoré musí byť diagnostikované čo najskôr, a potom pravidelne liečené, aby kĺby neboli naďalej poškodzované.
Mýtus č. 4: Väčšina ľudí trpiacich reumou skončí na invalidnom vozíku.
Reuma ovplyvňuje život u každého pacienta inak. Ale väčšina ľudí môže s touto chorobou žiť bez obmedzení.
Mýtus č. 5: Veľa ľudí, ktorí trpia reumou, nemôže pracovať.
Pravda je, že pracovné úlohy a zvyky sa môžu v dôsledku ochorenia zmeniť. Ale rozhodne to neznamená doživotnú neschopnosť.
Mýtus č. 6: Keďže liečba môže byť jedovatá, je lepšie s ňou počkať, kým sa choroba rozvinie.
To je pravdepodobne ten najnebezpečnejší mýtus. Existuje množstvo dôkazov o tom, že včasná liečba zabraňuje poškodeniu kĺbov. Ideálne je s ňou začať čo najskôr po jej diagnostikovaní.
Mýtus č. 7: Väčšina ľudí s reumou dostane tiež rakovinu.
U ľudí s reumou je trochu zvýšené riziko vzniku rakoviny krvi, ale toto riziko je veľmi malé. Faktom však je, že aj s týmto vyšším rizikom len malá časť pacientov aj ochorie. Príkladom sú výsledky štúdie, ktorá sledovala viac ako dvetisíc ľudí trpiacich reumou osem rokov a len u 11 z nich sa objavila rakovina krvi. Na porovnanie, u zdravých ľudí z rovnakého počtu ochoreli na tento druh rakoviny traja až ôsmi ľudia.
Mýtus č. 8: Bolestivé a stuhnuté kĺby potrebujú odpočívať väčšinu dňa.
Naopak, kĺby, ktoré sú poškodené reumou, potrebujú precvičovať. Nepohyblivosť môže byť kontraproduktívna. Keď kĺby bolia a sú stuhnuté, je jasné, že pacient pohybu vyhýba. Ale tým, že sa nebude hýbať vôbec, sa dostáva do začarovaného kruhu. Svaly okolo kĺbu totiž prispievajú vo veľkej miere k jeho sile a stabilite. Všetky svaly potrebujú pravidelný pohyb, aby boli zdravé. Každý človek trpiaci reumou môže cvičiť: preťahovacie cvičenie vyžaduje minimálnu námahu a pomáha udržiavať kĺby ohybné. Aeróbne cvičenie s miernym účinkom pomáha kĺbom, rovnako ako celkovému duševnému a fyzickému zdraviu.
Zdroj: www.cpzp.cz