Mýty a povery v prvej pomoci a akútnej medicíne

29.11.2014 06:00
prvá pomoc, masáž srdca
Ilustračné foto. Autor:

Laici si o zdravotníkoch myslia, že ovládajú prvú pomoc a zdravotníci si neuvedomujú, že ľudia citlivo vnímajú každé ich slovo a dlho si ho pamätajú. Zdravotníci si často sťažujú na laikov, lebo nevedia poskytovať prvú pomoc, ale samotní zdravotníci ju nevedia učiť. Aj preto sa o prvej pomoci šíria a upevňujú rôzne mýty a povery. Prvá pomoc je čím ďalej tým jednoduchejšia, nie je potrebné ju komplikovať. Medzi mýty zaraďujem niekoľko druhov.

Mýtus prvý: Podstata je pravdivá, ale prakticky nerealizovateľná

Studené obklady pri krvácaní z nosa. Chlad robí vazokonstrikciu celkove aj lokálne. Krvné zásobenie nosa je cez cerebrálnu cirkuláciu, ktorá má nezávislú autoreguláciu a zásobovacie vertebrálne artérie sú 5 – 7 cm hlboko pod kožou mimo dosahu chladných obkladov na zátylok. Účinnou pomocou je tlak na nosové krídla.

Zlomeniny – konáre, lyže, dosky. Každé podozrenie na poranenie kosti alebo kĺbu treba znehybniť. Sú takí, ktorí odporúčajú použiť trojrohé šatky z autolekárničky na znehybnenie končatiny. Áut je okolo dosť, naložiť šatku a spraviť uzlík je otázkou minút a pomoc je dokonalá. Experti, ktorým sa táto metóda zdá jednoduchá, odporúčajú na použiť konáre, zvyšky lyží, dosky… Už vidím ako poskytovateľ prvej pomoci beží preč od raneného s nožíkom a sekerou do lesa aby našiel ten správny konár, na pripevnenie ktorého aj tak bude potrebovať napr. trojrohú šatku.

Cibuľa na štípanec. Je faktom, že cibuľová šťava deaktivuje toxíny včelieho a osieho jedu, ale výlučne in vitro. Priložená cibuľa neprenikne cez epidermis a tak nemôže prísť k inaktivácii. Lokálne chladenie spomalí vstrebávanie a poskytne kompenzačným mechanizmom organizmu čas na reakciu.

Kliešte – točiť, vykývať, nezabíjať, ale ani nenechať. Najprv sme kliešte vytáčali a otázkou bolo, či v smere, alebo proti smeru hodinových ručičiek. Kliešť je ale taký malý, že ani zväčšovacím sklom nevidieť ktorým smerom kývať. Naopak stláčanie pinzetou vytlačí do podkožia ďalšie toxíny. Zakrytie mastným prostriedkom na zadusenie ale tiež v predsmrtnom kŕči vytlačí toxíny. Vyzerá to tak, že nemáme žiadny ďalší mýtus a kliešťa by sme vlastne mali nechať tam, kde je zahryznutý. Ale to tiež nie je dobré. Zatiaľ sa nenašiel krotiteľ, ktorý by dokázal dobrovoľne dostať živého kliešťa spod kože. Môžeme použiť zdravý rozum: kliešť vytlačí toxíny už pri prisatí sa ku koži. Čím skôr ho treba zneškodniť vzduchotesným povlakom (olej, masť, tekuté mydlo) a najskôr po 15 – 20 min zotrieť plochým predmetom (tupá strana nožíka, karta).

Mýtus druhý: Vychádzajúci z mylného predpokladu

Zapadanie jazyka. Zapadnutie jazyka ako termín na upchatie dýchacích ciest bolo zvolené dosť nešťastne, pretože dýchacie cesty sa uzavrú pri bezvedomí ochabnutím svalstva krku, tváre, spodiny dutiny ústnej a aj jazyka. Preto na uvoľnenie nestačí len vytiahnutie jazyka, ale jedine záklon hlavy, ktorý obnoví napätie ochabnutého svalstva v tvárovej a krčnej oblasti a spriechodní dýchacie cesty.

Privolanie pomoci je poskytnutie pomoci. Mnoho ľudí si myslí, že voľbou čísla 112 (155) a oznámením, že niekde niekto leží, poskytuje prvú pomoc. Ak je postihnutý skutočne chorý, tak počas telefonátu vydýchne naposledy, pokiaľ mu nič nie je, odíde pred príchodom záchranky. Výsledkom telefonovania namiesto poskytnutia prvej pomoci pri stavoch ohrozenia života je smrť, pri ostatných stavoch zbytočný výjazd a zneužitie.

Mýtus tretí: Postup je patofyziologicky nezmyselný

Niečo medzi zuby pri epileptickom záchvate. Azda máloktoré poškodenie organizmu sa tak výrazne démonizuje ako pohryzenie jazyka pri epileptickom záchvate. Ešte som nevidel a nečítal, že by bolo treba jazyk chirurgicky ošetrovať, ale už som videl poranenia úst a odhryznutý prst, ktoré by nemuseli byť, keby počas kŕčov nestrkali medzi zuby skrutkovač, nôž a iné maškrty podľa povolania záchrancov. Kŕč žuvacieho svalstva vzniká v momente pádu na zem, čiže ešte predtým ako si ktokoľvek uvedomí, že sa začína epileptický záchvat.

Alkohol – diuretiká, kofeín, cukríky. Vynájdenie prostriedku na zníženie hladiny alkoholu v krvi je zatiaľ iba želaním mnohých. Pokiaľ ho nemáme, tak dúfame, že by to mohol byť kofeín (káva s citrónovou šťavou a lyžičkou soli je zvlášť odporúčaná), alebo diuretiká, alebo istý druh cukríkov. Zázraky sa nekonajú. Okrem vlastného metabolizmu nič neznižuje alkoholémiu. Akurát ovocný cukor urýchľuje metabolizmus alkoholu asi o 25 %. Je to skutočne veľmi účinné, pretože spracovanie litra vína potom netrvá 14,3 ale len 10,8 hodín.

Mýtus štvrtý: Postup je obsolentný, ale vyzerá presvedčivo

Škrtidlo pri krvácaní, tlakové body. Používanie škrtidla a hľadanie tlakových bodov sú obľúbené otázky v kurzoch prvej pomoci. Tlak v rane je príliš jednoduchý postup, aby budil zdanie účinnosti. Predpokladám, že je to pozostatok z vojnových čias v 18. storočí – vojaci nemali obväzy pri sebe, prvá pomoc bola značne oneskorená, transport na definitívne ošetrenie trval hodiny. Vo filme musí hrdina zubami trhať odev a jednou rukou si nasadzovať škrtidlo. Americké armádne škrtidlo pre vojakov stojí 30 – 40 eur a je účinné. To čo si pamätáme pod pojmom škrtidlo je na smiech aj v múzeu.

Elektrický prúd – rúčka metly, stáť na pneu, novinách… Stále existuje veľa príručiek prvej pomoci, ktoré pri úraze elektrickým prúdom odporúčajú bezpečnostné opatrenia vyžadujúce viac času a šikovnosti, ako treba na odstavenie jadrovej elektrárne, napr. postaviť sa na pneumatiku, alebo na suché noviny a drevenou rúčkou metly odtlačiť elektrický kábel, ktorý má postihnutý omotaný okolo členka. Nie je vypnutie poistiek rýchlejšie?

Uhryznutie hadom – vyrezať, vysať, vypáliť. Prvá pomoc pri uhryznutí hadom ešte nedávno spôsobovala vážnejšie poranenia ako najjedovatejší had a vyzerala skôr ako návod na mučenie. Ranu rozrezať, vysať, vypáliť bol začiatok prvej pomoci. Pritom polovica uhryznutí v strednej Európe je bez vypustenia jedu a hlavne vretenica má zásobu jedu na usmrtenie myši alebo potkana, lebo to sú jej najväčšie kusy potravy. Neporovnateľne väčší človek sa nemá čoho báť. Prejavy po uhryznutí hadom ako bledosť, potenie, bušenie srdca, tachykardia, tŕpnutie prstov rúk a nôh – pripomína vám to niečo? Áno, samozrejme, prejavy strachu, nie účinok jedu.

Mýtus piaty: Lekárskeho pôvodu

Anamnestická otázka pre pacienta: Boli ste v bezvedomí? Svedčí o absolútnom nepochopení princípu bezvedomia, je diagnosticky škodlivá. Aj najkratšie bezvedomie v trvaní niekoľko sekúnd, napr. následkom otrasu mozgu, ktoré nie je objektívne ani zistiteľné a dokázateľné, sa prejaví retrográdnou amnéziou. Ak postihnutý vie dôveryhodne opísať detaily tesne pred vznikom situácie, v bezvedomí nebol. Ak v bezvedomí bol, nepamätá si to. Ak sa má od tohto odvíjať ďalší plán postupu, tak ostáva len modlitba a viera, že zlý vývoj osudu môžu ovplyvniť nadprirodzené sily.

Diuretiká a pitný režim. Je dosť ťažké ostať vážnym v situácii, keď staršiemu človeku, ktorý má kolapsové stavy, poruchy pamäti, koncentrácie, palpitácie a iné príznaky z evidentnej chronickej dehydratácie poviem, aby dodržiaval pitný režim a on s nevinným údivom sa opýta: „A načo, veď ja musím užívať tie lieky na odvodnenie.“ Moja liečba u mnohých gerontov potom spočíva v 2 – 3 pohároch čistej vody a než poctivo prehĺtajú, robím osvetu o tom, že diuretiká sú vlastne natriuretiká a keďže nevieme chlorid sodný dostať z tela v podobe oblaku prachu ale len ako slaný moč, tak musíme aj piť aj užívať lieky naraz aj keď to podľa názvu vyzerá nelogicky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#mýty #prvá pomoc #MUDr. Viliam Dobiáš
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk