Kam nechodí slnko, tam treba 'déčko'

Väčšina žien, ktoré budú čítať tento článok, má už v tomto období podľa všetkého zníženú, resp. dokonca nízku hladinu vitamínu D. V skutočnosti ide o hormón, ale väčšina laikov vníma "déčko" ako vitamín, zostaňme preto pri tomto pomenovaní.

23.01.2015 06:00
vitamín D. slnko Foto:
Ilustračné foto.
debata (2)

Dnes je už jasné, že vitamín D nesúvisí len s problematikou rednutia kostí, ale má významný vplyv na imunitný systém, chráni nás pred infekciami, nádormi, autoimunitnými ochoreniami. Jeho dostatočná hladina chráni aj pred vírusovými ochoreniami, ako je prechladnutie a chrípka!

Samozrejme, ani vitamín D nie je zázrak, ktorý vyrieši všetky zdravotné problémy. Je to však dôležitá látka a jej deficit je priam epidemický, upozorňuje odborník na výživu MUDr. Igor Bukovský vo svojej publikácii Návod na prežitie pre ženu. Všeobecný deficit tohto vitamínu u staršej populácie, ale aj u mladých žien (a nepochybne aj mnohých detí) pripomenul v rozhovore pre októbrové Dobré zdravie aj prof. MUDr. Juraj Payer, CSc., prednosta V. internej kliniky v bratislavskom Ružinove: „Naše pracovisko sa podieľalo na štúdii, keď sa zisťovala hladina D-hormónu u žien vo veku 25 – 42 rokov, navyše v období, keď sme ju očakávali najvyššiu, po skončení leta. Deficit sme z krvi zistili u 50 % žien.“

Podľa neho je v strave „déčka“ pomerne málo a nie je možné najmä v zimných mesiacoch nahradiť ten nedostatok zvýšeným príjmom z potravín. Je to možné pokryť jedine suplementáciou. „Musí však ísť o dávku 800 IU. Vo výživových doplnkoch, napríklad v multivitamínoch, býva 200 IU déčka. Menej je málo. Má to mnoho pozitívnych účinkov nielen na kosť. D-hormón vstupuje aj do imunologických procesov, priaznivo ovplyvňuje aj autoimunitné ochorenia, onkologické, kardiovaskulárne či dokonca cukrovku…“

Prirodzené zdroje vitamínu D

živočíšne: rybí tuk (z treščej pečene), najmä mastné ryby (haringy, sleď, tuniak, losos, sardinky v oleji), fortifikované, obohatené mlieko, vaječný žĺtok
rastlinné: huby, avokádo, lucerna, kokos

Málo „déčka“ = znížená imunita

Aj česká praktická lekárka pre dospelých a homeopatka MUDr. Ľudmila Eleková z Prahy tvrdí: „Vysoko účinný proti chrípke je vitamín D. Toho tiež máme málo. Merala som ho približne u sto pacientov na konci zimy a normálnu hladinu mali len traja! Dokonca aj takí, čo strávili leto pri mori, mali na jar nízke hodnoty. Zásoby vitamínu D z leta vydržia maximálne tri mesiace. Vitamín D je však ľahké dopĺňať vo forme výživových doplnkov alebo rybieho tuku. Na rozdiel od očkovania nás chráni proti všetkým infekčným ochoreniam, nielen pred chrípkou, a chráni aj pred rakovinou.“

Súvis medzi vitamínom D a imunitou dokázal aj výskum, ktorý viedla prof. MUDr. Mária Šustrová, CSc., zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. Spoločne so spolupracovníkmi sa jej na 500 respondentoch podarilo dokázať, že pacienti so zníženou hladinou D vitamínu v krvi mali aj znížený počet buniek imunitného systému, boli častejšie chorí a unavení.

Slnko je manufaktúra na „déčko“

Sledovanie hladiny vitamínu D je dôležité u ľudí, ktorí trpia osteoporózou, ochoreniami obličiek, u starších ľudí s nižšou pohyblivosťou, ktorí trávia veľa času vnútri. Úroveň vitamínu D klesá s vekom, pravdepodobne následkom nižšej expozície slnka a poklesu prirodzenej schopnosti kožných receptorov vytvárať „déčko“. Je však už jasné, že tento problém je veľmi aktuálny aj u mladých ľudí, dokonca detí, pretože populácia trávi čoraz viac času v autách a uzavretých priestoroch ako kancelárie či obchodné centrá. Možno by sme sa čudovali, ale nedostatkom „déčka“ trpia aj národy, kde by sme to nečakali.

Napríklad v arabských krajinách, kde chodia ženy zahalené od hlavy po päty. Aj v ázijských krajinách je čoraz väčšou módou používať opaľovacie krémy, pretože mladé dievčatá chcú byť čo „najbelšie“. Pritom ľudia s tmavšou pokožkou potrebujú na tvorbu vitamínu D v koži dlhší čas. Rizikom je aj to, ak sa ľudia s tmavou pokožkou presťahujú ďaleko od rovníka. Pigment melanín ju totiž výrazne chráni pred UV lúčmi, čiže aj pred tvorbou D vitamínu. „Nespáľte sa, ale nebojte sa opáliť,“ tvrdí MUDr. Bukovský. „Je pravda, že nadmerné pôsobenie UV žiarenia na pokožku zvyšuje riziko jej zhubného ochorenia. Na druhej strane je UV takmer nenahraditeľným faktorom, ktorý podporuje tvorbu vitamínu D.“

A ďalej cituje Dr. Garlanda z University of California v San Diegu po analýze 63 veľkých štúdií z celého sveta: „Ochranný účinok D vitamínu pred niektorými druhmi rakoviny je taký silný, ako nič iné. Výsledok našej analýzy je rovnako evidentný ako v prípade vzťahu fajčenie a rakovina.“

Vysoké dávky toxické, ale väčšinou máme nedostatok

Otázkou ostáva, čo teda v tomto období robiť, pretože deficit „déčka“ sa spája nielen s rednutím kostí a problémami s imunitou, ale aj astmou, depresiami, srdcovými ochoreniami, cukrovkou, reumatoidnou artritídou a mnohými druhmi rakoviny. Jestvujú dokonca názory, že v našom miernom pásme je vlnová dĺžka UVB žiarenia na jeseň a v zime na dostatočnú tvorbu „déčka“ aj tak nepostačujúca. Aj autori Hlúbik a Opltová v odbornej publikácii Vitamíny píšu, že „v severných zemepisných šírkach, kde je slabé UV žiarenie a v industriálnych aglomeráciách, kde je úroveň UV znížená, sa odporúča suplementácia vitamínom D.“

Na druhej strane – „déčko“ patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch a jeho vysoké dávky sú toxické. Predávkovanie môže nastať jedine z príjmu ústami, nikdy nie z prílišného slnenia. Nevoľnosť, hnačka, vracanie, bolesti hlavy, v akútnej fáze dokonca srdcová arytmia, kŕče a podobne. Takáto otrava sa však objavuje pri dávkach vyšších ako 1,25 mg, čo je však naozaj vysoká dávka. Dávkou 800 IU denne v zimných mesiacoch nikto nič nepokazí, na druhej strane, ak má človek naozaj výrazný deficit „déčka“, na dosiahnutie potrebnej hladiny v krvi asi 60 ng/ml to nemusí stačiť. Dávky od 2 000 do 5 000 IU je vhodné užívať pod kontrolou lekára, ktorý v odstupe 6 až 8 týždňov od nasadenia suplementácie urobí kontrolné vyšetrenie krvi.

Čo možno odporučiť?

  • Referenčný interval vitamínu D total (v laboratórnych výsledkoch z krvi) je 30–80 ng/ml (z toho vitamín D3 tvorí vyše 90 %, najlepšie je, ak sa vaše hodnoty nachádzajú v hornej štvrtine tejto normy – čiže viac ako 67 ng/ml).
  • Zistený deficit je vhodné upraviť čo najskôr (najmä ak ide o onkologických pacientov alebo trpiacich autoimunitnými ochoreniami ako psoriáza, skleróza multiplex, zápal štítnej žľazy).
  • Sú, odborníci, ktorí ordinujú až 2 000–5 000 IU vitamínu D3 denne, ale potrebné sú kontrolné vyšetrenia z krvi! Dôležité je užívať kvalitný doplnok výživy, pretože analýzy obsahu „déčka“ na americkom trhu z roku 2013 ukázali, že niektoré prípravky mali 50 % deklarovaného množstva.
  • Najlepšie je užívať vitamín D bez kombinácie s inými zložkami. Ak totiž prípravok obsahuje napr. 400 IU „déčka“ v kombinácii s 500 mg vápnika a vy máte dokázateľný deficit D vitamínu, pri užití 3–5 kapsúl doplnku výživy síce dosiahnete odporúčanú dávku „déčka“, ale predávkujete sa vápnikom! Vitamín D sa odporúča užívať vždy s výdatným jedlom, ktoré obsahuje zdravú formu tukov.
  • Po nasadení suplementácie sa odporúča kontrolné vyšetrenie krvi najskôr o 6–8 týždňov.
  • Najprirodzenejšia a najúčinnejšia forma vitamínu D sa tvorí pôsobením UV-lúčov slnka na pokožku. Preto je potrebné najmä v zimných mesiacoch vystavovať svoju pokožku slnku (počas poludnia) čo najčastejšie a uvedomiť si, že slnečné okuliare, šilt čiapky či rukavice, ale aj obyčajný denný krém s ochranným faktorom (tzv. SPF) bránia prirodzenej tvorbe „déčka“! Už krém s UV faktorom 8 znižuje syntézu vitamínu D o 95 %! V tomto období „zubatého slnka“ sa rakoviny kože naozaj nemusíme báť! Nebojte sa vystaviť mu tvár a ruky.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #slnko #prechladnutie #imunitný systém #vitamín D