Hladinu homocysteínu znižujú 'béčka'

V súvislosti s ochoreniami srdca a ciev sa obyčajne hovorí o vysokom tlaku, hladine cholesterolu, obezite a podobne. Niektorí odborníci však už roky upozorňujú aj na škodlivý vplyv homocysteínu.

13.02.2015 06:00
srdce, strukoviny, fazuľa Foto:
Koncentráciu homocysteínu zvyšuje aj neracionálne stravovanie - veľmi málo konzumujeme strukoviny ako fazuľu, hrach, šošovicu.
debata (15)

Túto látku pritom objavil nositeľ Nobelovej ceny Vincent Du Vigneaud už v roku 1932 a nazval ju toxickou aminokyselinou. Homocysteín je organická zlúčenina, patrí medzi základné stavebné jednotky bielkovín. Zo záverov štúdií vyplynulo, že zvýšená hladina homocysteínu neškodí len srdcu a cievam, ale môže byť aj príčinou ďalších chorôb – obezity, vredových chorôb žalúdka, dvanástnika a zápalových ochorení čriev, ekzémov, migrény, osteoporózy, roztrúsenej sklerózy, porúch myslenia, vnímania, depresií, Parkinsonovej i Alzheimerovej choroby či oslabenia imunity a narušenia krvotvorby.

Chýbajú potrebné „béčka“

Aj keď sa homocysteín vyskytuje v tele prirodzene, jeho zvýšené hodnoty narúšajú rovnováhu a pôsobia v organizme toxicky. Až v dnešnej dobe výskumy ukázali, v čom spočíva táto toxicita. V poruchovej látkovej premene homocysteínu v organizme. Chýbajú nám najmä tie živiny, ktoré majú vplyv na bezporuchovú látkovú premenu homocysteínu – kyselina listová a vitamíny B6 (pyridoxín) a B12. Bez kyseliny listovej nemôže prebehnúť veľmi dôležitá metabolizácia homocysteínu na neškodnú látku.

Zostávajúce dva vitamíny – B6 a B12 – sú kofaktory enzýmov, ktoré túto premenu zabezpečujú. Bez ich podpory enzýmy strácajú funkčnosť a klesá výkon biochemických procesov, ktoré tieto enzýmy riadia. Znamená to stratu schopnosti spracovať všetok homocysteín, ktorý v bunkách vzniká. Nemetabolizovaný homocysteín preniká do krvi, kde sa hromadí, usadzuje sa (podobne ako cholesterol) a začína sa jeho patologické pôsobenie.

Prečo nám tak chýbajú potrebné živiny, medzi inými aj spomínané „béčkové“ vitamíny? Podľa výsledkov výskumu nemeckých laboratórií pre výživu počas posledných 50 rokov ubudlo v našej strave asi osemdesiat percent obsahu vitamínov a minerálov. S dvadsiatimi percentami, ktoré v nej zostali, nie je organizmus schopný fungovať tak, ako má. Absencia výživných látok podľa všetkého súvisí najmä s reformou poľnohospodárstva a rozvojom priemyslu.

Jednoduchšie ako s cholesterolom?

Vyššia koncentrácia homocysteínu ako 12 µmol/l (najnovšie sa hovorí aj o hranici 10 mikromolov) je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení. Na zníženie týchto vysokých koncentrácií homocysteínu treba mať v organizme dostatok vitamínov. Ak nemáte možnosť jesť denne 5-krát zeleninu a ovocie, ak máte vyšší vek, zhubnú anémiu, gastritídu, ak ste vegán, fajčiar, máte deficit vitamínov B6, B12 a folátov (kyseliny listovej), je potrebné užívať nejaký nutričný doplnok. Takisto tehotné ženy by mali po konzultácii so svojím gynekológom užívať kyselinu listovú. Na Slovensku má 20 % ľudí nedostatok pyridoxínu (vitamín B6), až 40 % starších ľudí má deficit vitamínu B12. Varujúcim údajom je aj to, že nedostatok B12. má až 70 % vegánov.

Záujem o stanovenie homocysteínu na Slovensku nie je veľký, lebo ľudia o ňom málo vedia. Pritom každý pacient s niektorým rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení by mal poznať koncentráciu „svojho“ homocysteínu. Koncentráciu homocysteínu takisto zvyšuje aj neracionálne stravovanie (veľmi málo konzumujeme strukoviny ako fazuľu, hrach, šošovicu). V civilizovaných krajinách platí, že ak má pacient rizikový faktor srdcovej ischemickej choroby, automaticky  má stanovený aj homocysteín, pretože existuje tzv. synergický efekt – rizikové faktory sa násobia.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #homocysteín