Pri infarkte časť srdca odumrie

Je to tvrdo povedané, ale je to tak. Infarkt neznamená prasknutie cievy v srdci, ako si možno niektorí myslia, a nie je to ani samotné upchatie koronárnej artérie, čiže srdcovej tepny. Ani to totiž nevyhnutne nemusí viesť k infarktu.

20.02.2015 06:00
srdce, EKG, tep. tlak, infarkt, hrudník, bolesť Foto:
Ak vás náhle a v pokoji prepadne bolesť na hrudníku, ktorá neustúpi ani po pätnástich minútach, nedokážete si nájsť úľavovú polohu a zaleje vás studený pot, volajte radšej rýchlu zdravotnú pomoc.
debata

Infarkt doslova znamená ischemická nekróza, čiže následkom náhleho obmedzenia prívodu krvi do tkaniva táto časť srdca odumiera. Aj preto je také dôležité vyhľadať pomoc včas.

Čím rýchlejšie od objavenia sa bolestí v hrudníku, čiže od vzniku príznakov infarktu, sa pacient dostane do nemocnice, tým je definitívne poškodenie srdca menšie. Na Slovensku sme v dĺžke intervalu od príjazdu do zdravotníckeho zariadenia, kde vykonávajú angioplastiku (rozšírenie zúženej artérie, resp. otvorenie zablokovanej tepny) po samotný výkon lepší ako európsky priemer. Odborníci tomuto časovému intervalu hovoria „from door to needle“ – od dverí po ihlu. „Kde však máme veľké rezervy, je naše váhanie zavolať si sanitku, keď sa objavia príznaky infarktu,“ hovorí doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s., v Bratislave.

„Rozhodnutie zavolať si záchranku nám od objavenia sa náhlej, pálivej a zvieravej bolesti na hrudníku trvá v priemere dve hodiny.“ Tkanivo srdca však odumiera 60–120 minút od chvíle, keď sa mu zastaví prítok krvi. Tá ho totiž zásobuje nielen kyslíkom a živinami, ale odvádza zároveň splodiny metabolizmu. „Viem, že príznaky infarktu sú často nešpecifické. Ale ak vás náhle a v pokoji prepadne bolesť na hrudníku, ktorá neustúpi ani po pätnástich minútach, nedokážete si nájsť úľavovú polohu a zmocní sa vás úzkosť, pri ktorej vás zaleje až studený pot, volajte radšej rýchlu zdravotnú pomoc,“ zdôrazňuje docentka Goncalvesová.

Ischémia teda znamená nedostatočnosť prekrvenia tkaniva a ischemická choroba srdca je vlastne stav, keď koronárne artérie nedokážu zabezpečiť svalovine srdca dostatočné krvné zásobenie. Príčinou je zužovanie ich priesvitu následkom aterosklerózy, ukladania tukových látok do poškodenej cievnej steny. Ak sa uzatváranie srdcových tepien deje pomaly, postupne, organizmus má isté kompenzačné schopnosti, ako zásobovať srdcový sval.

„Srdce je vybudované tak, že kým sa priesvit koronárnych ciev nezúži o 50–60 %, vďaka kompenzačným mechanizmom to človek nepocíti. Problém však vzniká pri fyzickej námahe, keď srdce bije rýchlo, generuje vysoký tlak a potrebuje o to viac okysličenej krvi, ktorú mu už zúžené tepny nedokážu zabezpečiť. Spôsobuje to pocit bolesti na hrudníku, anginu pectoris,“ vysvetľuje docentka. „Záchvat anginy pectoris môže spustiť aj studený vzduch v zime, ktorý spôsobí reflexné stiahnutie ciev a zhoršenie prekrvenia. Aj preto piloti lietadiel počas EKG v rámci záťažových testov niekedy museli prehĺtať ľadovú drť.“ Angina pectoris je vlastne volanie srdca o pomoc, keď nemá dosť kyslíka na svoju prácu.

Jestvujú teda dva druhy poruchy zásobovania srdca krvou – akútna a chronická. Akútna znamená srdcový infarkt následkom upchatia srdcovej tepny zrazeninou a môže prísť aj sčista-jasna, pacient vôbec nemusí vedieť o aterosklerotickom poškodení. Chronická forma znamená postupné zužovanie tepien, ktoré sa prejavujú anginou pectoris. Čím menšia námaha stačí na jej vznik, tým väčšia časť myokardu trpí ischémiou. „Dnes zomrie na infarkt myokardu len okolo 5 % pacientov, ktorí sa dostanú do nemocnice,“ tvrdí doc. Goncalvesová. „Treba si však uvedomiť jedno – pacienti po angioplastike ani po bajpase neodídu z nemocnice zdraví. Stále majú ischemickú chorobu a väčšie alebo menšie poškodenie srdca, ktoré časom vedie k jeho zlyhávaniu. A liečba je doživotná.“ Viac na www.presrdce.eu.

Tri možnosti riešenia upchatej srdcovej tepny

Konzervatívna liečba je užívanie predpísaných liekov na zmiernenie poškodenia srdca ochorením koronárnych ciev.

Angioplastika (stentovanie) je procedúra, ktorá sa používa na rozšírenie zúžených či zablokovaných artérií. Počas nej sa do cievy cez miesto na slabine alebo predlaktí zavedie katéter s balónikom, ktorý sa nafúkne a následne sa tam umiestni kovová výstuž, tzv. stent, ktorý ostane prichytený v cievnej stene.

Bajpas je koronárny obchvat, čo znamená našitie doplnkových ciev, ktoré obídu uzavretý úsek a zabezpečia prítok krvi do srdca. Ako štepy sú najvhodnejšie prsné cievy, menej žily dolných končatín. Ide o operáciu v celkovej anestézii, pri ktorej je potrebné otvorenie hrudníka.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #srdce #srdcový infarkt #Seriál srdcové problémy