„Téma úniku moču stále patrí medzi tie, o ktorých nechce nikto hovoriť. Až tretina opýtaných nemá dostatok informácií o probléme, ktorým trpia, a následne dve tretiny pacientov nie sú dostatočne liečení,“ povedal urológ doc. MUDr. Ján Švihra, PhD., z Martina, a dodáva: „V prvom rade je veľmi dôležité, aby sa pacienti začali zaujímať o vlastné zdravie a aktívne vyhľadávali odbornú pomoc u svojho lekára.“ Niektoré prieskumy hovoria, že až 20–30 % žien a 5 % mužov Slovenska trpí samovoľným únikom moču a len 35 % z nich vyhľadá odbornú pomoc.
Nie ochorenie, ale sprievodný jav
Inkontinencia nie je pomenovanie pre ochorenie, ale pre dysfunkciu, ktorá môže sprevádzať rôzne iné ochorenia. Môže ísť o problémy súvisiace s vekom – u malých detí ide o nedostatočne vyvinutú reguláciu činnosti močového mechúra, u starých zasa môžu byť príčinou hormonálne zmeny v menopauze, nedostatočná tvorba hormónu dezmopresínu vo vyššom veku a podobne. Medzi významné rizikové faktory inkontinencie patrí podľa docenta Švihru vek. Počas starnutia organizmu nastávajú zmeny v dolných močových cestách, podporných štruktúrach panvového dna a nervovom systéme. Dôsledkom starnutia vznikajú poruchy v uskladňovaní a vyprázdňovaní moču. Takéto poruchy nastávajú aj pri iných rizikových faktoroch. U žien sa sem zaraďuje tehotenstvo a pôrody, obdobie prechodu, hormonálne poruchy, obezita, operácie v oblasti malej panvy. U mužov vzniká únik moču najmä pri starnutí a pri ochoreniach prostaty. Niekedy vzniká ťažký stupeň aj po operácii prostaty a pri zníženej pohyblivosti pacienta.
Močová inkontinencia sa podľa pôvodu rozdeľuje na únik moču z močovej rúry a únik moču mimo močovej rúry. Pri úniku moču z močovej rúry sa rozlišuje typ stresový, urgentný, zmiešaný, reflexný a z pretekania. Naopak, pri úniku moču mimo močovej rúry odteká moč nesprávne utvorenými otvormi z močových ciest. Pacienti si sťažujú na únik moču pri kašľaní, kýchaní, cvičení, zmene polohy, majú problém dôjsť včas na záchod, musia veľmi často močiť cez deň aj v noci, majú odtok moču aj po vymočení, strácajú kontrolu nad močovým mechúrom, trpia na nedostatočné vyprázdnenie mechúra po vymočení, počas močenia majú bolesti a niekedy aj krvavý moč.
Tri stupne príznakov
„Vyšetrenie pacientov s únikom moču zahŕňa detailné údaje o príznakoch, lekárskych nálezoch, laboratórnych a zobrazovacích testoch,“ tvrdí odborník. „Každý typ úniku moču má byť opísaný podľa príznakov, musí sa určiť príčina a určiť ďalší postup.“ Močová inkontinencia sa rozdeľuje do troch stupňov. Prvý znamená únik moču po kvapkách, obyčajne počas výraznej a nečakanej kontrakcie brušného svalstva. Tento stav nastáva po výraznej fyzickej aktivite, ktorá sa bežne nevyskytuje. V druhom stupni nemusí nastať taký výrazný sťah brušného svalstva a na únik moču stačí bežná fyzická záťaž alebo slabá kontrola močenia. Môže sa vyskytovať aj počas spánku Tretí stupeň znamená trvalý únik moču, ktorý fyzická záťaž iba zvýrazní, a nastáva aj počas nekontrolovateľného močenia.
Počiatočná liečba úniku moču zahŕňa najmä konzervatívne postupy. Medzi najjednoduchšie patrí pravidelný nácvik močenia, ktorý zabezpečí neprepĺňanie močového mechúra. Panvovému dnu uľaví aj zníženie telesnej hmotnosti. Zhoršenie úniku moču spôsobujú aj chronické respiračné ochorenia a s nimi súvisiaci dráždivý kašeľ či kýchanie. Obmedziť treba aj extrémnu záťaž v podobe dvíhania ťažkých bremien. Úprava stolice (prevencia zápchy) zlepšuje vyprázdňovanie a zmierňuje stupeň úniku moču.
Liečba liekmi využíva špecifické látky, ktoré ovplyvňujú zvierač alebo močový mechúr. Podporu suchosti umožňujú zberné pomôcky. Na zlepšenie uzáverového mechanizmu svalstva panvového dna a na kontrolu močenia slúžia rehabilitačné procedúry. Ich nevýhodou je nízka účinnosť pri závažnom stupni inkontinencie. Pri zlyhaní liečby prvej línie sa odporúča chirurgia. Táto liečba je však až na konci cesty, z ktorej sa dá ešte na začiatku odbočiť.
Viac na www.inkoforum.sk.