C-reaktívny proteín napovie: Vírus alebo baktéria?

Bolesti hlavy, dutín, nádcha, kašeľ, zvýšená teplota, celková slabosť - to sú štandardné príznaky ochorení dýchacích ciest v súčasnom období. Obyčajne majú infekčný pôvod - spôsobuje ich vírus alebo baktéria. Prečo je dôležité poznať vyvolávateľa?

26.03.2015 06:00
dieťa, choroba, infekcia, teplota Foto:
Ilustračné foto.
debata

Odlíšiť prechladnutie a závažnú chrípku nemusí byť až také ťažké. Prechladnutý človek obyčajne nemá vysokú horúčku, zriedkavo má triašku a bolesti celého tela, netrpí takou výraznou zadychčanosťou a únavou ako človek s chrípkou. Obe ochorenia – prechladnutie aj chrípka – sú však vírusového pôvodu. Prechladnutie spôsobuje viac ako dvesto druhov vírusov, pričom najčastejší je rinovírus. Chrípkových vírusov je tiež viacero a neustále mutujú. Vo všeobecnosti možno povedať, že 90 % bežných katarov dýchacích ciest, zápalov v oblasti nosa, krku, uší, horných či dolných dýchacích ciest je vírusového pôvodu. Prečo je to dôležité vedieť? Pretože pri vírusových ochoreniach nepomáhajú antibiotiká. Ich zbytočné užívanie oslabuje nielen imunitný systém organizmu (ničia totiž aj prospešnú črevnú mikroflóru a ohrozujú nežiaducimi reakciami), ale vedie aj k známej rezistencii, čiže vzniku odolnosti baktérií proti antibiotikám.

CRP – cenný radca v klinickej praxi

Takže baktéria alebo vírus? To je dilema, ktorú v prípade pacienta denne riešia pediatri, všeobecní lekári či imunológovia. „Často sa ťažko odlišuje, či ide o baktériovú, alebo vírusovú infekciu dýchacích ciest,“ vysvetľuje MUDr. Veronika Mundoková Csibová, imunoalergologička z polikliniky ProCare v Bratislave. „Niekedy je naozaj problematické presne určiť príčinu akútnej infekcie, pretože oba typy prebiehajú s podobnými klinickými príznakmi. Rozlíšiť baktérie od vírusov je však nevyhnutné pre správnu liečbu.“

Pri vírusovom ochorení dýchacích ciest je liečba len symptomatická, potláčajú sa príznaky. Pacient podľa problémov, ktoré má, užíva lieky proti bolesti, teplote, dezinfekčné prostriedky na zapálené boľavé hrdlo, lieky na potlačenie kašľa či riedenie hlienov, kvapky do nosa. Ak má ochorenie bakteriálny pôvod, čo už je obyčajne komplikácia vírusového ochorenia, tzv. superinfekcia, zvažuje sa nasadenie antibiotík, prípadne lokálnych kortikosteroidov a podobne.

Podľa výšky telesnej teploty možno čiastočne odlíšiť prechladnutie od chrípky, nemožno však určiť to, či je diagnóza vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Mnohí sa možno budú čudovať, ale aj taká angína, považovaná za typický bakteriálny infekt spôsobený streptokokom, ktorý sa lieči penicilínom, môže mať aj vírusový pôvod. Skúsení klinici niekedy vedia rozpoznať infekčného pôvodcu ochorenia pohľadom na sliznice pacienta, posluchovým vyšetrením pomocou stetoskopu, pohmatom uzlín. Jednoznačný záver však môže dať až laboratórne vyšetrenie, najmä stanovenie tzv. C-reaktívneho proteínu z krvi. O prístrojoch na stanovenie CRP z kvapky krvi z prsta sa svojho času veľa písalo, povinne ich majú jedine pediatri. Najnovšie je v lekárňach domáci CRP test, ktorý môže pacientovi pomôcť odlíšiť vírusovú infekciu od bakteriálneho zápalu a pomôcť mu tak aj v rozhodnutí, či so svojím zdravotným problémom navštíviť lekára.

Ukazovateľ akútneho aj chronického zápalu

C-reaktívny proteín je látka bielkovinového pôvodu, ktorý sa vo zvýšenej miere začne vytvárať v pečeni a vylučovať do krvi, keď organizmus napadne baktéria. Normálna syntéza u človeka bez zápalu je 1–10 mg za deň, to znamená, že v krvnom sére sú jej hladiny bežnými metódami nemerateľné a CRP sa vo výsledkoch označuje ako negatívne. Pri zápalovej reakcii možno namerať zvýšené hodnoty už o 4–6 hodín od prepuknutia ochorenia, maximum sa dosahuje o 24–48 hodín.

„Pri uzdravovaní koncentrácia CRP rýchlo klesá, približne o 50 % za deň,“ hovorí MUDr. Mundoková. „Dynamika zmien hladiny CRP je rýchlejšia ako v prípade iných laboratórnych parametrov, preto je spoľahlivejším ukazovateľom začiatku zápalu, účinnosti liečby a uzdravenia pacienta. CRP prístroj je preto veľkým prínosom aj pre našu ambulanciu.“

Normálna, fyziologická koncentrácia CRP je menej ako 10 mg/l, zvýšená hodnota nad desať obyčajne naznačuje možnosť výskytu zápalu v tele, za výrazne zvýšenú koncentráciu sa považuje hladina viac ako 30 mg/l. Zvýšené hodnoty CRP sa objavujú aj pri diagnózach, ako je reumatoidná artritída, reumatická horúčka, lupus, tuberkulóza, Crohnova choroba, po operáciách, pri popáleninách a podobne.

Mimochodom, CRP nie je len ukazovateľ akútneho, ale aj chronického systémového zápalu v tele. Predpokladá sa, že dlhodobo zvýšené hodnoty odrážajú napríklad aj lokálny zápal v aterosklero­tických plakoch, pretože vieme, že ateroskleróza nie je len tvorba usadenín v cievach, ale aj zápal. U pacientov s obezitou, metabolickým syndrómom či pri stavoch spojených s vysokým kardiovaskulárnym rizikom, sú evidentne vyššie hodnoty CRP ako u zdravej populácie.

„Kvalitné domáce CRP testy sú špecifické a umožňujú stanoviť hladinu CRP už pri hodnotách nižších ako 10 mg/l,“ dodáva odborníčka. „Nemám proti nim žiadnu výhradu, treba si však uvedomiť, že CRP je len pomocná metóda. Pre správne stanovenie diagnózy a určenie liečby je okrem stanovenia laboratórnych parametrov nevyhnutné aj dôkladné vyšetrenie pacienta a zhodnotenie jeho stavu.“

Čo je to CRP

  • spoľahlivý marker zápalu v ambulantnej aj nemocničnej praxi
  • dôležitý indikátor baktériovej infekcie, pri diagnostike zápalu a pri sledovaní účinnosti antibiotickej liečby (pri vírusovom ochorení ostávajú koncentrácie v normálnom rozmedzí)
  • má nespochybniteľné miesto aj pri monitorovaní kardiovaskulárneho rizika (predovšetkým jedna zložka C-reaktívneho proteínu, tzv. hsCRP, high sensitivity C-reaktívny proteín. Stomatológovia zdôrazňujú, že u pacientov, ktorí pravidelne venujú svoj čas prevencii u dentálnej hygieničky, dochádza k výraznému zníženiu hsCRP v krvi, lebo sa odstráni zápal a prípadné hnisavé ložiská v ústach)
  • vyšetrenie CRP je časovo (v ambulancii do troch minút, doma za 5 minút) aj finančne nenáročné a dostupné (teraz aj domáci CRP test určený dospelým i deťom)
  • za výrazne zvýšenú koncentráciu sa považujú hodnoty viac ako 30 mg/l (nemusí to však znamenať, že lekár má predpísať antibiotiká)
  • ak má lekár podozrenie na baktériovú infekciu, dôležitú úlohu majú kultivačné vyšetrenia – výtery z hrdla, nosa, vyšetrenie spúta (hlienu) alebo iných telesných tekutín. Ak sa predpokladajú chlamýdiové alebo mykoplazmové infekcie, nápomocné sú sérologické vyšetrenia z krvi.

Niektoré príznaky vírusovej a bakteriálnej infekcie

Vírusová infekcia: je všeobecne systémová. To znamená, že klinicky sa prejavuje príznakmi z viacerých častí tela, napr. nádcha, upchaté prinosové dutiny, bolesti hrdla, kašeľ, bolesť celého tela. Trvá kratšie, od 2 do 10 dní. Pacienti sú bez teploty, alebo ju majú len trochu zvýšenú, hlieny sú väčšinou priesvitné alebo biele.

Bakteriálna infekcia: jej príznaky sú väčšinou lokalizované. Charakteristickým znakom je opuch a bolesť v meste infekcie, napr. uší, často iba jednostranne, prinosové dutiny, mandle. Bakteriálne infekcie trvajú dlhšie a sú veľmi často sekundárne, čiže objavia sa ako komplikácie vírusovej infekcie. Napríklad po jednoduchej nádche sa môže objaviť ťažší zápal prinosových dutín, stredného ucha a podobne. Pacienti majú vyššie teploty až horúčky. Baktérie často produkujú husté a sfarbené hlieny (žlté, zelené, krvavé, hnedé). Pri hnisavých angínach vidíme bielo-žlté hnisavé čapy na mandliach.

(Zdroj: MUDr. Veronika Mundoková Csibová, ProCare)
debata chyba
Viac na túto tému: #baktéria #vírus #CRP #infekcia dýchacích orgánov