„Obličky majú v ľudskom tele nezastupiteľnú úlohu najmä pri vylučovaní odpadových látok z tela a udržiavaní stability vnútorného prostredia krvi a telesných tekutín,“ hovorí detská nefrologička, profesorka Ľudmila Podracká. Práve preto má zníženie ich funkcie vplyv na celý organizmus a zasahuje aj zdanlivo nesúvisiace orgány. „Choré obličky a porucha ich fyziologických funkcií môžu spôsobiť opuchy, zadržiavanie vody v tele, hromadenie škodlivých splodín metabolizmu v organizme, vysoký krvný tlak, málokrvnosť, kostnú chorobu, poruchu rastu u detí, poškodenie srdca a ciev, poruchu výživy a ďalšie,“ vymenúva profesorka Podracká.
Príčiny ochorenia obličiek môžu byť rôzne. V zásade môže ísť o vrodené chyby, dedične podmienené ochorenia, poškodenie obličiek pri cukrovke a vysokom tlaku či autoimunitné choroby a infekcie obličiek a močových ciest. Pokiaľ ide o prevenciu, podľa profesorky Podrackej je dôležité dbať na pravidelné močenie, sledovať farbu moču, prítomnosť opuchov. Vhodné je preventívne vyšetrenie moču raz až dva razy ročne. Pri bolestivom močení treba vyhľadať lekára a kompletne vyšetriť moč aj obličkové funkcie.
Aká je funkcia obličiek?
Zdravé obličky pracujú nepretržite 7 dní v týždni, 24 hodín denne a v organizme zabezpečujú množstvo životne dôležitých procesov:
- pôsobia ako filter krvi – zabezpečujú očistenie krvi od odpadových látok
- regulujú soli a tekutiny v organizme
- kontrolujú množstvo krvi a tkanivových tekutín
- udržiavajú krvný tlak
- produkujú hormón erytropoetín, ktorý ovplyvňuje tvorbu červených krviniek
- aktivujú vitamín D z jeho neaktívnej formy
- kontrolujú hladinu vápnika a fosforu v krvi a kostiach
- ovplyvňujú silu kostí prostredníctvom kontroly hladiny vitamínu D
- udržiavajú stabilnú kyslosť vnútorného prostredia
Pre správnu funkciu obličiek je nevyhnutný aj dostatočný pitný režim. Pri nedostatku tekutín sa obličky snažia udržať čo najviac vody v organizme, no tým zároveň zadržiavajú toxické látky, ktoré by sa inak z tela vylúčili. Nedostatok vody tiež zhusťuje krv, čím sa zhoršuje prekrvenie a okysličenie orgánov.
Podľa profesorky Ľudmily Podrackej sa fyziologický príjem tekutín u zdravého dospelého človeka pohybuje okolo dvoch litrov a zvyčajne neprevyšuje tri litre za deň. „U detí je situácia o niečo zložitejšia, lebo množstvo tekutín sa líši v závislosti od veku dieťaťa. Každý extrém – či už nadmerne veľa, alebo málo prijatých tekutín – môže negatívne vplývať na ľudské zdravie.“ Vo všeobecnosti je dôležité dbať na dostatočnú hydratáciu organizmu predovšetkým v letných mesiacoch, lebo nedostatočný príjem tekutín môže spôsobiť náhlu poruchu funkcie obličiek, najmä v rizikovej skupine ľudí. „Na druhej strane vysoký objem tekutín môže vyvolať opuchy a narušiť stabilitu vnútorného prostredia a krvi. V zásade je dôležité nielen množstvo, ale aj druh vypitých tekutín. Typickým príkladom je nadmerná spotreba sladkých nápojov u detí a mladistvých, ktorá významne vplýva na vznik a rozvoj obezity,“ upozornila profesorka Podracká. Ako dodala, je rozdiel aj medzi príjmom tekutín u zdravého a chorého človeka. „Najmä u ľudí s ochorením obličiek, pľúc či srdca môže nadmerný príjem tekutín spôsobiť opuchy, zvyšovať krvný tlak a hromadenie vody v tele.“
Čo je najčastejším varovným príznakom zníženej funkcie obličiek
- častejšie močenie
- pocit únavy
- strata chuti do jedla
- nevoľnosť
- opuchy rúk a nôh
- svrbenie alebo tŕpnutie
- ospalosť
- problémy so sústredením
- bledé sfarbenie pokožky
- svalové kŕče
Aby obličky dokázali z organizmu odstraňovať prebytočnú vodu, potrebujú správny pomer sodíka a draslíka v tele. Strava s vysokým obsahom soli môže túto rovnováhu narušiť, čo spôsobí zníženie funkcie obličiek a odvádzanie menšieho množstva tekutín z tela, čo ďalej vedie k vzniku vysokého tlaku. „Nadmerná konzumácia soli má nepriaznivé dôsledky na celý organizmus. Podľa WHO sa odporúča u zdravých ľudí denný príjem soli v množstve 6 gramov. Populačné prieskumy v rôznych krajinách sveta vrátane Slovenska preukázali, že príjem soli v strave u detí a dospelých dvoj- až trojnásobne prekračuje medicínske odporúčania, čo významne zvyšuje riziko hypertenzie, postihnutie srdca, ciev a obličiek. Excesívny konzum soli podporuje tiež vznik rakoviny žalúdka, zhoršuje astmu a dobre známy je aj priamy vzťah k osteoporóze,“ upozornila profesorka.
Alarmujúce klinické dôkazy o nepriaznivom vplyve nadbytku soli na verejné zdravie zmobilizovali medicínsku komunitu k založeniu svetovej asociácie WASH (World Action on Salt and Health). „Aktívny ,boj proti soli‘ vyhlásila aj WHO, ktorá spolu s WASH pomáha budovať účinnú stratégiu národných programov v krajinách celého sveta. Takmer 80¤% soli prijímame z potravinársky spracovaných produktov, a preto účinné celospoločenské opatrenia možno dosiahnuť len s trvalou podporou vládnych a verejných inštitúcií,“ prízvukuje Ľudmila Podracká. A že sa organizovaná masívna celospoločenská kampaň vypláca, o tom svedčí príklad z Veľkej Británie. „V anglickej populácii sa už podarilo zredukovať príjem soli na polovicu a znížiť úmrtnosť na cievne mozgové príhody až o neuveriteľných 40¤%. Ba čo viac, tieto ohromujúce medicínske výsledky priniesli úspory vo výške 1,5 bilióna libier. Slovensko patrí už len k málo európskym krajinám, ktoré nemajú aktívny národný program cielený na excesívny príjem soli v širokej populácií,“ dodala profesorka Podracká.
Vedeli ste, že…
- obličky sú párový orgán fazuľovitého tvaru
- každá oblička je veľká asi ako päsť
- každý deň nimi pretečie asi 200 litrov krvi a vytriedia vyše dvoch litrov odpadových látok a zvyškovej vody
- vďaka nim denne vylúčime asi 1 až 1,5 litra moču
- nejakým stupňom poškodenia obličiek trpí asi každý desiaty človek
- chronickým ochorením obličiek, ktoré môže spôsobiť až ich úplné zlyhanie, trpí vo svete až 500 miliónov ľudí
- celosvetovo je odkázaných na pravidelnú dialýzu alebo má transplantovanú obličku viac ako 1,5 milióna ľudí
Prečo obličky zlyhávajú
Ľudia s dvomi zdravými obličkami majú zabezpečenú ich 100-percentnú funkciu. Zníženie obličkových funkcií asi o 30 až 40 percent ešte často nespôsobuje žiadne príznaky, preto môžu viesť normálny zdravý život aj ľudia, ktorí sa narodia len s jednou obličkou, či tí, ktorí jednu zo svojich obličiek darujú. No ak sa funkcia obličiek znižuje výraznejšie, hrozí zhoršenie celkového stavu. Vážne zdravotné problémy sa objavia, keď obličky fungujú na menej ako 25 percent. Keď ich funkcia klesne pod 15 až 10 percent, pacient potrebuje už niektorú z obličkových terapií – buď dialýzu, čiže prečisťovanie krvi pomocou „umelej obličky“, alebo transplantáciu obličky – ako nevyhnutnú podmienku pre záchranu života.
Ak obličky prestanú úplne fungovať, telo zaplaví zvyšková voda a odpadové látky, ktoré organizmus nedokáže vylúčiť. Postihnutému človeku opúchajú nohy i ruky. Je navyše unavený, slabý až apatický, pretože telo potrebuje pre udržanie svojej funkcie čistú krv. Trpí bolesťami hlavy a kostí, hnačkami a vracaním. Vo vážnych prípadoch môže dôjsť k strate vedomia alebo dokonca ku kóme, ktorá býva často príčinou smrti. Pacient, ktorému obličky prestanú pracovať, potrebuje urgentne dialýzu alebo transplantáciu.
Zlyhávanie obličiek má obyčajne na svedomí:
- dlhoročná cukrovka
- nedostatočne liečený vysoký krvný tlak
- zápal obličkových klbôčok (latinsky glomerulonefritída)
- nebakteriálny zápal obličkových kanálikov, niekedy v dôsledku nadmerného užívania liekov proti bolesti – analgetík
- bakteriálny zápal obličkových kanálikov (chronická pyelonefritída), niekedy ho spôsobujú obličkové kamene
- ateroskleróza – kôrnatenie tepien (ischemická nefropatia)
- dedičné ochorenia, napríklad polycystické obličky
- niektoré iné ochorenia alebo stavy po operáciách obličiek
Aká je diagnostika obličkových ochorení
Odborníci odporúčajú tri jednoduché testy na zistenie ochorenia obličiek: zmeranie krvného tlaku, zistenie prítomnosti proteínov alebo krvi v moči a vyhodnotenie rýchlosti glomerulárnej filtrácie založenej na meraní hladiny kreatinínu v sére. Meranie hladiny kyseliny močovej v krvi poskytne ďalšie informácie.
Albumín a proteín v moči – proteinúria:
zdravé obličky sa dokážu zbaviť odpadových látok, ale proteín si ponechajú. Keď sú poškodené, nedokážu v krvi oddeliť proteín zvaný albumín od odpadu. Spočiatku preniká z krvi do moču len malé množstvo albumínu a tento stav sa označuje ako mikroalbuminúria. Keď sa funkcia obličiek časom ešte zhoršuje, množstvo albumínu a iných proteínov v moči sa zvyšuje a tento stav sa volá proteinúria. Lekár to môže zistiť jednoduchým testom priamo v ambulancii. Presnejšie testy vyžadujú laboratórne meranie, vtedy sa zisťuje aj pomer albumínu i proteínu vo vzťahu ku kreatinínu. Kreatinín je odpadový produkt v krvi, ktorý vzniká vo svalových bunkách pri pohybe. Zdravé obličky oddelia kreatinín od krvi a pridajú ho do moču, aby sa mohol z tela dostať von. Ak dobre nepracujú, kreatinín zostáva v krvi. Zisťovanie pomeru albumínu a kreatinínu je potrebné na diagnostikovanie obličkového ochorenia u ľudí s vysokým rizikom. K tým patria najmä diabetici a pacienti s vysokým krvným tlakom. Meranie kreatinínu je však pomerne zložitý proces, pretože jeho hladina v krvi sa mení a závisí aj od veku, pohlavia a rasy. Preto sa odporúča pri podozrení na problém urobiť ešte ďalšie vyšetrenia.
Zobrazovacie techniky diagnostiky:
keď testy krvi a moču upozornia na zníženú činnosť obličiek, lekár by mal urobiť doplňujúce vyšetrenia, ktoré pomôžu identifikovať príčiny problému. Používa sa zobrazovacia technika ako ultrazvuk, počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia, ktoré odhalia tvarové zmeny obličiek, prípadne prekážky v močových cestách.
Biopsia:
odber malej vzorky obličkového tkaniva pomôže lekárovi identifikovať problém na bunkovej úrovni a diagnózu stanoviť presnejšie. Pri zákroku pacient leží na bruchu a po lokálnej anestézii mu lekár odoberie kúsok tkaniva z jednej z obličiek.
Liečba – funkciu poškodených obličiek môže, aspoň čiastočne, nahradiť hemodialýza alebo peritoneálna dialýza
pri hemodialýze sa používa špeciálny filter – dialyzátor, ktorý ako „náhradná oblička“ čistí krv pacienta. Dialyzátor je filter napojený na dialyzačný prístroj. Počas dialýzy putuje krv hadičkami do dialyzátora, ktorý odfiltruje odpadové látky, soli a vodu. Očistená krv potom tečie cez druhú časť súpravy do tela. Hemodialýza trvá tri až štyri hodiny a pacient ju absolvuje trikrát do týždňa
peritoneálna – „brušná“ dialýza spočíva v tom, že katéter sa natrvalo zavedie do brušnej dutiny, ktorá sa napĺňa dialyzačným roztokom a k prečisťovaniu krvi dochádza priamo v tele. Nadbytočná voda a toxické látky sa dostanú z krvi do roztoku cez pobrušnicu. Tento druh terapie, ktorá prebieha v domácom prostredí, môže pacient aktívne manažovať. Sám rozhodne, v ktorú hodinu, prípadne koľkokrát denne takýto druh prečisťovania krvi absolvuje. Navyše mu táto liečba nebráni v aktívnom spôsobe života vrátane profesionálnych a športových aktivít. Iná verzia peritoneálnej dialýzy je cyklická, ktorá sa aplikuje počas spánku a roztok do brucha sa dopĺňa automaticky.
transplantácia – obličku môže pacient dostať od neznámeho darcu, ktorý zomrel náhle, napríklad pri nehode, alebo od žijúcej osoby, zvyčajne člena rodiny. Transplantovaná oblička však musí byť čo najpríbuznejšia organizmu pacienta, preto je lepšou alternatívou genetická podobnosť darcu a príjemcu. Zvyšuje sa tak šanca, že imunitný systém nový orgán neodmietne. Ten totiž vníma obličku ako cudzí prvok a na transplantovaný orgán útočí. Preto musia pacienti po transplantácii užívať špeciálne lieky na potlačenie imunity.