Tak ako sa proti chrípke posilňujeme vitamínmi, zvýšený prívod fluoridov zabezpečí zníženie počtu ochorení zubov. Fluoridy totiž vytvrdzujú povrch zuba. Obsahuje ich čaj, minerálka a predovšetkým morské ryby. Obsahujú ich aj naše sliny! Pre pozitívny účinok na zuby sa pridávajú do zubných pást, gélov a ústnych vôd. Prítomnosť fluoridov v zuboch objavili slávni chemici Gay-Lussac a Berthollet už v roku 1805. Neskôr ďalší bádatelia našli fluorid aj v kostiach, krvi, žĺtku či vo vaječných škrupinách. Zistilo sa, že fluorid sa ukladá v kostiach i zuboch a zvyšuje ich pevnosť.
Obsah fluoridov v pastách sa líši
Sklovina, v ktorej je viac fluoridov, je tvrdšia a tým aj odolnejšia proti kyselinám, píše MUDr. Eva Kovaľová, PhD., vo svojej knihe Zdravé zuby po celý život. „Fluorid sa z potravín, nápojov, zubnej pasty uvoľňuje do slín a odtiaľ sa dostáva do skloviny. V nej vytvrdzuje zmäknuté miesto – biele škvrny, ale zároveň sa tu ukladá aj do zásob. Z nich sa pri každom útoku kyseliny uvoľňuje a chráni sklovinu až do ich vyčerpania,“ píše sa v knihe.
Zubné pasty s obsahom fluoridov majú rozdielnu koncentráciu fluoridov podľa toho, či ide o detské zubné pasty, zubné pasty pre dospelých, alebo terapeutické zubné pasty a gély. Označujú sa značkou ppm, čo je počet častíc fluoridu na milión častíc. Podľa Európskej akadémie pre detskú stomatológiu by zubné pasty pre deti do dvoch rokov mali obsahovať menej ako 400 ppm fluoridov, v školskom veku si už deti môžu čistiť zuby pastami s ppm viac ako tisíc.
Terapeutické zubné pasty a gély majú viac ako 1 500 ppm. Sú odborníci, ktorí tvrdia, že deti, ktoré nevedia vypľúvať, by si nemali fluoridovými zubnými pastami umývať zuby vôbec. Dôvodom je fakt, že fluoridy, ktoré sa dostanú do tela (nehovoríme o lokálnom účinku – zabudovaní do zubnej skloviny) pôsobia synergicky s mnohými ďalšími faktormi z prostredia a ich nadmerný príjem má aj svoje škodlivé účinky. „Niektorí zahraniční stomatológovia odporúčajú, aby sa deťom do troch rokov, resp. až do prerezania trvalého chrupu nedávali fluoridy v nijakej podobe,“ píšu českí profesori Strunecká a Patočka v knihe Doba jedová 1.
Koncentrovaný gél raz týždenne
Je pravda, že fluoridy nepomôžu proti parodontitíte, zápalu ďasien, ktorá je reálne v dospelom veku väčším zlodejom zubov ako samotný zubný kaz. Pravda je aj to, že v prípade zubného povlaku sa fluoridy ku sklovine zubov ani nedostanú, preto treba myslieť na to, že bez dôkladného čistenia zubov správnou technikou neurobí nijaký fluorid zázrak.
Okrem zubnej hygieny ráno, ale predovšetkým večer (pretože v noci sa tvorí mimoriadne málo slín, ktoré ako prirodzená obrana odplavujú zvyšky jedla a zrieďujú kyseliny) sa odporúča ako prevencia zubného kazu a posilňovania skloviny aj miestna fluoridácia terapeutickým gélom s obsahom aminfluoridov raz týždenne. Tento gél je v kategórii voľnopredajného lieku a možno ho zakúpiť v lekárni. Je vhodné, ak si rodina vyhradí jeden rovnaký deň v týždni, počas ktorého si dospelí aj deti staršie ako šesť rokov urobia „domácu fluoridáciu“.
Lokálne nanášanie takéhoto koncentrovaného gélu na zubnej kefke sa vďaka svojej priľnavosti ku tvrdým zubným tkanivám hromadí v ich vonkajších vrstvách a znižuje tak rozpustnosť skloviny. Do určitej miery dokáže „zahojiť“ začínajúci zubný kaz v podobe bielej škvrny, ktorú ešte netreba vŕtať. „Ten možno s pomocou aminfluoridov zastaviť, ak siaha do jednej tretiny zubnej skloviny,“ podotýka stomatologička MUDr. Irena Lacková z Bratislavy. „Takýto kaz však možno odhaliť v rámci preventívnej prehliadky jedine s pomocou rtg snímok. Snímkovania s pomocou záhryzových snímok alebo intraorálnych cielených snímok jednotlivých zubov sa pacienti nemusia báť,“ zdôrazňuje. „Dávka žiarenia je naozaj minimálna.“
Aj na medzizubnú kefku
Gél možno nanášať aj do medzizubných priestorov pomocou medzizubnej kefky – špirálky. Dospelým sa odporúča nanášať najmä na obnažené zubné krčky. Hovorí sa tomu remineralizácia. Práve z dôvodu prehĺtacieho reflexu sa gél neodporúča používať u detí do šesť rokov veku a u osôb, ktoré majú nekontrolovateľný prehĺtací reflex. Dospelí si po použití prípravku nevyplachujú ústa, deťom sa po dvoch minútach pôsobenia odporúča ústa zľahka vypláchnuť vodou.
Fluoridy sú teda niečo ako dobrý kabát, do ktorého sa človek zabalí proti zime. „Zásadne platí, že ak je fluorid dostupný v zubných pastách, nemusíme ho pchať do človeka,“ cituje Doba jedová švédskeho profesora neurofarmakológie Arvida Carlsona, nositeľa Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo. Aj on je jeden z tých, ktorí odmietajú fluoridáciu vody a podávanie fluoridových tabliet vnútorne.