Pribúda zlyhávajúcich sŕdc

Pre väčšinu ľudí je strašiakom najmä onkologické ochorenie. Ak by si mali vybrať medzi rakovinou hrubého čreva a chronickým srdcovým zlyhávaním, pravdepodobne by sa väčšina rozhodla pre ochorenie srdca. „Rakovina hrubého čreva má pritom lepšiu prognózu ako srdcové zlyhávanie, ktoré sa z dlhodobého hľadiska nedá vyliečiť,“ konštatuje doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave (NÚSCH). Chronické srdcové zlyhávanie je jednoducho invalidizujúce ochorenie so zlou prognózou, ktoré sa končí – smrťou.

Podľa štatistiky, ktorú robili v NÚSCH, 90 % pacientov s touto diagnózou vo veku okolo päťdesiatky zomrelo do desiatich rokov. To je dobre alebo zle? Vzhľadom na to, že ide o konečné štádium srdcového ochorenia, desať rokov „k dobru“ možno považovať za úspech.

Zlyhávajúcich sŕdc pribúda. Dôvod je paradoxný. Medicína dnes vďaka modernej liečbe dokáže zachrániť omnoho viac ľudí s infarktom alebo s inými srdcovými diagnózami. Tí, čo by v minulosti zomreli, zostávajú nažive a stávajú sa chronicky chorými pacientmi. Zachrániť totiž neznamená vyliečiť. „Pred 20 rokmi nám v nemocnici zomrelo 12 % pacientov s infarktom, dnes je to 5 %,“ konštatuje primárka Goncalvesová. Srdcový sval však zostáva poškodený navždy a srdce musí vykonávať tú istú prácu s menším množstvom funkčnej svaloviny. Hoci dnes je možné s pomocou moderných liekov tento stav na roky „zakonzervovať“, časom dochádza k postupnému zhoršovaniu. Epizódam prudkého zhoršenia sa hovorí akútne srdcové zlyhanie.

Preto by najmä pacienti, ktorí sa liečia na akékoľvek ochorenie srdca, mali dávať zvýšený pozor na príznaky v podobe námahovej dýchavice, zvýšenej únavnosti, opúchania nôh. „Často ich dovezú za dramatických okolností, keď už naozaj nevládzu, prejdú len pár metrov a spávajú s vysokým vankúšom pod hlavou,“ vysvetľuje docentka. „Pri diagnostike je kľúčová echokardiografia. Tam môžeme vidieť dva obrazy – jeden extrém je veľké, slabé srdce, ktoré nemá dostatočnú silu, aby sa zmrštilo a primerane vyprázdnilo. Druhý extrém je menšie srdce s malou dutinou a hrubými stenami. To je zas tuhé a nevie sa postačujúco naplniť.“ Výsledok je v oboch prípadoch rovnaký – stav, keď srdce nedokáže prečerpať dostatok krvi pre potreby orgánov a tkanív.

„Pacienti sa často preľaknú, keď im povieme, že srdce pracuje, povedzme, na 40 %. Pravda je však taká, že ani to najzdravšie srdce nepracuje na 100 % a nevypudí zo srdcových komôr všetku nahromadenú krv. Okolo 50 % je ešte stále norma, tzv. dobrá systolická funkcia (systola je srdcový sťah). Za ťažkú dysfunkciu považujeme číslo menej ako 30 %,“ vysvetľuje Eva Goncalvesová.

Organizmus sa snaží nedostatočne pracujúce srdce vybičovať k lepšiemu výkonu s pomocou vlastných mechanizmov, ktoré ho vyčerpajú natoľko, že v konečnom dôsledku zlyhá. Podstatou liečby chronického srdcového zlyhávania je laicky povedané, „vypnutie týchto bičov“, ktoré by choré srdce „uštvali“. Srdcu sa uľaví, pretože už nemusí pracovať v neprimeraných podmienkach, niekedy sa dokáže dokonca zregenerovať a zlepšiť svoju funkciu. Ak bude pacient disciplinovaný a dodržiavať pokyny lekára, výrazne zvýši svoje šance na roky kvalitného života.