Porucha elektriny na srdcovom čerpadle

Najčastejšou poruchou srdcového rytmu je fibrilácia, čiže chvenie srdcových predsiení. Niektorým pacientom s fibriláciou predsiení možno pomôcť tak, že sa im cez žilu na dolnej končatine zavedie katéter do ľavej srdcovej predsiene a ložisko fibrilácie sa spáli. Znie to jednoducho, ale…

Zdravé srdce má svoj pravidelný rytmus. Funguje ako čerpadlo poháňané elektrinou. Tú si vytvára samo, pretože niektoré bunky srdca majú schopnosť produkovať elektrické napätie. Elektrické vzruchy sa v srdci šíria viacerými dráhami. Aj na tejto úrovni môžu vznikať rôzne poruchy, ktoré vedú k nepravidelnému srdcovému rytmu, tzv. arytmiám.

Najčastejšou srdcovou arytmiou je fibrilácia predsiení. Vzniká, keď sa v predsieňach vyskytujú nepravidelné elektrické signály. Srdcové predsiene počas fibrilácie bijú chaoticky, nepravidelne a rýchlo. Keďže pracujú bez toho, že by sa efektívne sťahovali, krv v tejto časti srdca prúdi pomalšie a má tendenciu sa zrážať. Ak sa krvná zrazenina z predsiene odtrhne, putuje do krvného obehu. V prípade, že doputuje do mozgu, vzniká mozgová porážka. Pacienti s fibriláciou predsiení majú až päťnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že ju dostanú.

Fibriláciu predsiení možno liečiť pomocou niekoľkých skupín liekov – na kontrolu rytmu, spomalenie tepu a riedenie krvi. Niektorým pomáha kardiostimulátor. U časti pacientov však možno riešiť priamo podstatu problému, čiže elektrickú poruchu v srdci výkonom nazývaným katetrizačná ablácia. „Cez dolnú dutú žilu, do ktorej sa dostaneme cez žily v slabinách, zavedieme najskôr do pravej predsiene a neskôr po prepichnutí prepážky do ľavej katéter na miesta, kde dochádza k elektrickej poruche, a tie spálime pomocou rádiofrekvenčnej energie,“ vysvetľuje MUDr. Peter Hlivák, PhD., z oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

Celé to pomerne jednoducho znie, ale tento výkon je náročný. V prvom rade sú naň vhodní len pacienti s určitým typom fibrilácie predsiení, ktorá u nich trvá obmedzený čas – od minút cez hodiny, musí však odznieť do siedmich dní. Odborník najprv musí zdiagnostikovať, kde vzniká v srdci problém. „Používame trojrozmerné elektroanatomické mapovanie srdca, čiže s pomocou diagnostického katétra so senzorom zavedeným v srdci a elektród na tele pacienta vidíme trojrozmerný obraz ľavej predsiene,“ vysvetľuje doktor Hlivák. Následne s pomocou druhého katétra vypaľujeme ústia pľúcnych žíl, kde vzniká najčastejšie fibrilácia, a snažíme sa ich elektricky odizolovať od ľavej srdcovej predsiene."

Jednoducho povedané, pri ústiach pľúcnych žíl, ktoré si treba predstaviť ako rúrky vychádzajúce z ľavej srdcovej predsiene, kardiológ pomocou rádiofrekvencie vytvorí jazvu v tvare prstenca, ktorá nevedie elektrický prúd. Je to niečo ako plastová izolácia na kovovom drôte. Tým sa odstráni elektrická porucha – pľúcne žily síce môžu ďalej fibrilovať, ale už sa to neprenáša na spomínanú srdcovú predsieň.

Ide o výkon, ktorý priemerne trvá okolo troch, ale nezriedka aj 5–6 hodín. Celosvetovo je pri ňom riziko závažných komplikácií okolo 4–5 percent. Okrem toho si treba uvedomiť, že odborník sa pohybuje s katétrom niekoľko hodín v systémovom obehu, robí výkon na bijúcom srdci a zadná stena ľavej predsiene má hrúbku 1,5 mm. Preto treba dôsledne zvážiť, kedy má význam tento výkon robiť, aký má pacient biologický (nie kalendárny) vek a aká je kvalita jeho života. „Existujú aj katetrizačné ablácie pri kvázi jednoduchých arytmiách srdca, a tam sa riziko pohybuje v promile, úspešnosť viac ako 90 %. Katetrizačnú abláciu pri fibrilácii predsiení sme však donedávna robili len v NÚSCH v Bratislave a od minulého roka ju realizujú aj v Banskej Bystrici,“ dodáva MUDr. Hlivák.