Žihadlo môže byť nebezpečné

Začiatkom augusta v Čechách po bodnutí osou zomrel muž. Osy sú aj v týchto dňoch otravné a veľmi sa premnožili. Nahrala im mierna zima, počas ktorej ich viac prezimovalo, a horúca, suchá letná sezóna, keď sú aktívnejšie. Osy sú vo všeobecnosti agresívnejšie ako včely alebo sršne. Útočia aj bez príčiny. Od tohtoročnej generácie ôs si oddýchneme až na začiatku októbra. Na druhej strane – osa pri bodnutí uvoľní relatívne málo jedu. Za smrteľnú dávku pri ose sa považuje zhruba 160 bodnutí. V prípade včely je to len 40. V prípade, že človek na bodnutie týmto blanokrídlym hmyzom nie je alergický.

Prečo vlastne človek reaguje na bodnutie žihadlom? Jed hmyzu obsahuje rozmanité chemické zlúčeniny. Bielkovinou, ktorá najčastejšie vyvoláva precitlivenosť, je v prípade osy enzým nazývaný antigén 5 a pri včelách je to bielkovina fosfolipáza. Pre zdravého človeka bodnutie žihadlom znamená v mieste vpichu len mierny opuch a viac či menej bolestivé sčervenanie. Žihadlo sa preňho stáva nebezpečným, len ak sa ocitne v ústach či na krku pre hrozbu udusenia. Telo alergika na jed hmyzu však reaguje dramaticky aj na bodnutie mimo oblasti dýchacích ciest. Pritom tento druh alergie sa môže vyvinúť nielen u alergikov, ale aj u osôb, ktoré inak nijakou alergiou netrpia. Tí, čo sú alergickí na peľ a prach, nie sú alergiou na bodnutie hmyzom v porovnaní s ostatnou populáciou postihnutí častejšie.

Vpichové kožné alebo krvné testy

V strehu by mali byť ľudia alergickí na med. Alergia na med sa obyčajne vyskytuje práve u alergikov na bodnutie včelou. Častými obeťami bodnutia osami zas bývajú predavači v stánkoch s občerstvením, trhovníci či smetiari. Včelie žihadlo je ako ostnatá harpúna, včela po bodnutí príde nielen oň, ale aj o kus zadočka a zažívacieho traktu a umiera. Žihadlo ôs a sršňov je hladké, po bodnutí ho ľahko vytiahnu a môžu bodnúť aj opakovane. Výnimočne však aj ich žihadlo môže ostať v rane.

Väčšina ľudí cíti po bodnutí pálčivú bolesť, ktorú sprevádza sčervenanie, opuch a svrbenie na malej ploche okolo miesta bodnutia. Tieto príznaky obyčajne miznú do niekoľkých hodín. Bežná prvá pomoc znamená čo najskôr vytiahnuť žihadlo, podvihnúť ho možno napríklad kreditnou kartou. Ďalej miesto vpichu dezinfikovať (hoci vodou a mydlom), priložiť studený obklad a postihnuté miesto ošetriť gélom obsahujúcim protialergickú a prípadne aj znecitlivujúcu látku. Možno užiť aj antihistaminikum v tabletke, 7-dňové balenia sú voľnopredajné. Ak je vpich veľmi bolestivý, je možné podať paracetamol alebo ibuprofén. U niektorých osôb však môže nastať búrlivejšia a vážnejšia alergická reakcia, akou je anafylaktický šok. A ten môže byť smrteľný.

„Každý, kto mal po bodnutí hmyzom ťažšie prebiehajúcu reakciu v podobe nadmerného opuchu so sčervenaním a opuchom nad 10 cm, mal by svoj problém konzultovať s imunoalergológom. Diagnózu alergie na bodnutie včelou alebo osou je totiž možné potvrdiť pomocou vpichových kožných alebo krvných testov. Takéto testy je možné robiť počas celého roka, no najskôr šesť týždňov po prípadnom bodnutí,“ vysvetľuje MUDr. Katarína Bergendiová z ImunoVital Centra v Bratislave.

Foto: SHUTTERSTOCK

osy, melón, leto Uštipnutie osy je nebezpečné najmä pre alergikov.

Pre ťažkých alergikov balíček prvej pomoci a imunoterapia

Pacienti s ťažkou miestnou alebo celkovou reakciou po bodnutí hmyzom musia pri sebe od skorej jari do neskorej jesene nosiť balíček prvej pomoci obsahujúci laickú injekčnú striekačku v podobe hrubšieho pera obsahujúcu adrenalín. Jestvuje dávka pre dospelých i pre deti. Injektor je potrebné vpichnúť si do stehna v krízovej situácii, hoci aj cez šaty. Ďalej je súčasťou balíčka kortikoid a protialergický li­ek. Tí, čo mali problémy s dýchaním, mali by so sebou nosiť aj inhalačný sprej na roztiahnutie priedušiek, aký majú astmatici. Ak je k dispozícii ľad, treba ho do príchodu sanitky cmúľať. Dbajte na to, aby mal pohotovostný balíček platnú lehotu použiteľnosti, alergik ho totiž aj po niekoľko sezón nemusí vôbec potrebovať.

Závažnú alergiu na bodnutie hmyzom je možné liečiť podávaním alergénu v postupne sa zvyšujúcich dávkach. „V prípade imunoterapie na blanokrídly hmyz dosahujeme veľmi vysokú účinnosť liečby,“ ubezpečuje imunoalergologička MUDr. Katarína Bergendiová. Imunoterapia je jedinou liečebnou metódou, ktorá lieči samotnú podstatu alergie. Jej cieľom je vyvolať toleranciu voči jedu hmyzu. „Zbavovanie sa precitlivenosti sa uskutočňuje s týždňovými pauzami v počiatočnej fáze liečby a následne v mesačných odstupoch po dobu 3–5 rokov v udržiavacej fáze liečby,“ píše sa v letáku Čo by ste mali vedieť o alergii na jedy bodavého hmyzu. Väčšina pacientov je už v priebehu udržiavacej liečby schopná tolerovať 100 mikrogramov jedu, čo zodpovedá dvom bodnutiam včely alebo osy bez život ohrozujúcich reakcií. Imunoterapiu však môžu vykonávať výhradne odborníci imunoalergológovia, pretože hrozí riziko alergických reakcií.