Sme chorí pre nedostatok "déčka"

, 04.12.2015 06:00
slnko, stromy, jeseň, príroda, vitamín D
Čoraz viac času trávime v uzatvorených priestoroch. Po vyčerpávajúcej práci nie sme schopní prekonať sa a ísť na relaxačnú prechádzku na čerstvom vzduchu. Autor:

Bývate v tomto období často chorí? Automaticky myslíte na nedostatok "céčka" a nasadili ste si ho v doplnku výživy? Je však viac ako pravdepodobné, že v tomto období je väčším problémom deficit D vitamínu. Alarmujúci nedostatok "déčka" v našej populácii, ktorý spôsobuje súčasný životný štýl v zmysle pobytu medzi štyrmi stenami a za sklami okien, je príčinou zmeny úrovne imunity organizmu!

Vitamín D ako účinná prevencia pred vírusovými infekciami. Dokonca pred rakovinou! Dôležitý faktor udržania dostatočnej imunity. Odborníci v súčasnosti o „déčku“ v tomto smere intenzívne diskutujú. „Diskutuje sa najmä o tom, či je vitamín D rizikový faktor, alebo marker ochorenia,“ vysvetľuje doc. Ing. Pavel Blažíček, odborný garant pre klinickú biochémiu z Bratislavy. „Inými slovami, či bolo skôr vajce, alebo sliepka. Inými slovami – spôsobuje ochorenie nízka hladina déčka alebo, naopak, prítomnosť choroby v organizme znižuje hladinu D vitamínu v tele? Mimochodom, déčko nie je v skutočnosti vitamín. Je to steroidný hormón, to však nič nemení na jeho dôležitosti.“

Hormón alebo vitamín vitamínov?

Hovorme „déčku“ naďalej vitamín. Pod tým slovom laici vnímajú čosi prospešné. A „déčko“ je v tomto smere vitamín vitamínov. Ešte sa mu dáva aj prívlastok „slnečný“, pretože jeho tvorba v koži závisí od prítomnosti UV žiarenia. Musí ísť o vlnovú dĺžku 290–315 nm a čoraz viac odborníkov tvrdí, že v našom miernom pásme je počas neskorej jesene a zimy práve toto problémom. Zásoby vitamínu D z leta sa tak minú približne v priebehu troch mesiacov. Čo sa týka potravín, jeho významné množstvo obsahujú napríklad ryby, ich tuk, vaječný žĺtok, mlieko a maslo. Lenže aj tu je limitujúcim faktorom skutočnosť, že sliepky z uzavretých klietkových chovov slnko nikdy nevidia, ryby sa na farmách chovajú v prehustených nádržiach, navyše Slováci „rybacinu“ práve nemilujú. Zo slovenských detí pravidelne konzumuje ryby len 14 %. Obsah „déčka“ v mlieku a masle závisí od ročného obdobia – kravy si ho totiž vytvárajú počas pastvy na slnku.

Prirodzené zdroje vitamínu D

  • živočíšne: rybí olej (z treščej pečene), najmä mastné ryby (haringy, sleď, tuniak, losos, sardinky v oleji), vaječný žĺtok
  • rastlinné: huby

Najdôležitejšie formy vitamínu D

  • Vitamín D3 – cholekalciferol: má živočíšny pôvod, vzniká v koži účinkom UV žiarenia
  • Vitamín D2 – ergokalciferol: má rastlinný pôvod, netvorí sa v ľudskom organizme

„Veľmi peknú štúdiu robila primárka na áre z pražskej nemocnice v Motole,“ pokračuje doc. Blažíček. „Sledovali hladinu vitamínu D na troch stovkách pacientov s ťažkým zápalom pľúc na základe odberu krvi. Len traja z nich mali normálne hladiny. Vitamín D sa ukladá v tuku a tým sa postupne uvoľňuje. Niekto chce brať krátko vysoké dávky déčka a potom mať pokoj. Ja si myslím, že je lepšie užívať ho každý deň. Mladému človeku stačí 400 IU (medzinárodných jednotiek), vo veku nad 60 rokov určite 800 IU. Teraz je trendom dávať dokonca 2 000 IU. Okrem toho je veľkým hitom, najmä, čo sa týka vstrebávania a využiteľnosti vápnika pre naše kosti, spojenie vitamínu D3 a vitamínu K2.“

Premožiteľ vírusových patogénov

Optimálne je dať si stanoviť hladinu vitamínu D z krvi. Tá by sa mala pohybovať v rozmedzí 30 – 80 ng/l. Zástancovia užívania D vitamínu ako protichrípkovej prevencie však tvrdia, že optimálnu ochranu si telo vytvorí pri hladine 50 ng/l a vyššej. V ambulancii klinickej výživy MUDr. Igora Bukovského takisto ordinujú pacientom dávky déčka v rozmedzí 2 000 – 5 000 IU. Predtým však zisťujú, či má pacient deficit. Ten je veľmi pravdepodobný, ak pacient trpí autoimunitnými ochoreniami ako psoriáza, zápal štítnej žľazy či skleróza multiplex. Nedostatkom sú ohrození aj ľudia s cystickou fibrózou, celiakiou, Crohnovou chorobou, chronickými obličkovými ochoreniami, pacienti pripútaní na posteľ, starší ľudia (najmä v domovoch dôchodcov), ktorí málo vychádzajú von, deti počas rastového „špurtu“, obézni ľudia (vtedy sa ukladá do zásob tuku a chýba bunkám) a podobne. Odporúčajú „déčko“ užívať vždy s nejakým výdatným jedlom, ktoré obsahuje zdravú formu tukov.

Zásoby „déčka“ z leta človek obyčajne spotrebuje do Vianoc. To je však optimistické tvrdenie, keďže podľa štúdie laboratórií Medirex na 162 slovenských ženách v piatich slovenských mestách vo veku 23 – 42 rokov sa už na jeseň dokázal deficit vitamínu D u polovice z nich! Aj autori publikácie Slnečný vitamín – Pandémia nedostatku vitamínu D doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., a prof. MUDr. Miroslav Šašinka, DrSc., pripomínajú, že na vzťah absencie „déčka“ a zvýšenej vnímavosti tela na infekcie, najmä respiračné, sa upozorňuje už viac rokov. Vitamín D považujú cenné liečivo v prevencii vírusových infekcií.

Čoraz viac času trávime v uzatvorených priestoroch. Po vyčerpávajúcej práci nie sme schopní prekonať sa a ísť na relaxačnú prechádzku na čerstvom vzduchu. Ukryli sme sa pred blahodarnými účinkami slnka. A výsledok? Rapídny pokles vitamínu D v celosvetovej populácii, od novorodencov až po seniorov! Odhaduje sa, že v jesenných a zimných mesiacoch sa nedostatok vitamínu D vyskytuje celosvetovo najmenej u miliardy ľudí. Jeho nedostatočná hladina sa zaznamenala už v materskom mlieku. Lekári odporúčajú dožičiť si pobyt na slnku v závislosti od jeho intenzity tak, aby sme sa nespálili a pokožka nám nezačervenala. Už faktor 8 totiž znižuje tvorbu D vitamínu o nepredstavi­teľných 95 %. Trikrát do týždňa treba vystaviť aspoň odhalenú tvár a ruky slnku na 15 – 30 minút. Účinný spôsob, ako zvýšiť hladinu vitamínu D v krvi, je podľa odborníkov okrem pobytu na slnku a konzumácie rýb aj jeho príjem v doplnkoch výživy. Od kvapiek pre najmenších cez cmúľacie tablety až po tobolky.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#slnko #imunita #vitamín C #vitamín D #doc. Pavel Blažíček
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku