Napriek zlepšujúcej sa kvalite liečby počet chorých narastá, lebo populácia starne, životný štýl sa nezlepšuje a vo zvýšenej miere sa uplatňujú nepriaznivé faktory životného prostredia. Veď až 90% obyvateľov Európy žije v znečistenom ovzduší a hlučnom prostredí.
Docent Ján Lietava, prezident Slovenskej ligy Srdce Srdcu, uviedol, že zabezpečenie prístupu jednotlivcov k zdravému prostrediu vyžaduje okamžité kroky na národnej a medzinárodnej úrovni. „Existuje možnosť podporiť iniciatívy, ktoré môžu znížiť výskyt srdcovo-cievnych ochorení, napríklad zákaz fajčenia vo verejných parkoch, minimalizácia reklamy na tabakové výrobky a rýchle občerstvenie a lepší systém zdravotníctva.“
„Prvým krokom k zdravému srdcu je informovanosť. Venovať pozornosť tomu, koľko prejdeme, by malo byť také ľahké, ako sledovať si jedálny lístok. Mnohým predčasným úmrtiam je možné totiž predísť dodržaním odporúčanej minimálnej hranice 30 minút bežnej fyzickej aktivity, napríklad svižnej chôdze, najmenej päťkrát za týždeň,“ uviedol profesor Ján Slezák, čestný prezident Slovenskej ligy Srdce Srdcu.
Pri nezdravom životnom štýle hrozí riziko výskytu ochorení srdca mužom aj ženám rovnako. Väčšími hazardérmi s vlastným zdravím sú však údajne ženy, ktoré častejšie ako muži prehliadajú rôzne náznaky choroby, uviedli odborníci. Príznaky srdcových ochorení sa môžu u žien a mužov odlišovať, uvádza server FoxNews. Štúdie poukazujú na fakt, že práve ženy môžu byť častejšie postihnuté v spojitosti s chorobou nevoľnosťami či vracaním. Na rozdiel od mužov ich trápia aj ďalšie ťažkosti: dýchavičnosť, závraty, nezvyčajná únava, potenie.
Odlišné môžu byť u žien a mužov aj rizikové faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku srdcových chorôb. Zatiaľ čo tie najbežnejšie, ako je vysoký cholesterol, obezita či vysoký tlak, majú pomerne rovnaký vplyv na obe pohlavia, existujú aj ďalšie, ktoré majú oveľa väčší vplyv práve na ženy. Medzi ne patria: nedostatok pohybu, komplikácie v tehotenstve – vysoký tlak alebo cukrovka v tehotenstve môžu zvyšovať u žien vznik problémov. Diabetes – celkovo viac zvyšuje riziko u žien ako u mužov. Depresie a stres – aj v tejto skupine majú spomínané ťažkosti oveľa väčší dosah na ženy.
Hlavné rizikové faktory rozvoja ochorení srdca sú vysoký tlak, vysoký cholesterol, fajčenie a obezita. Až deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden z nich. Jedným z najrizikovejších faktorov je vysoký tlak. Na druhej strane omnoho menšia pozornosť je venovaná srdcovej frekvencii. Pacienti často ani netušia, aký je vplyv tohto faktora na ich zdravie.
Nie každé náhle búšenie srdca však musí značiť vážny problém. Napríklad: ráno vstanete, nestíhate, bežíte do práce. Keď sa k tomu pridá nedostatok spánku či stres, môžete mať v niektorých situáciách pocit, akoby sa vaše srdce doslova zbláznilo. Mnohí dostanú strach, že ide o infarkt.
„Vo chvíli, keď človek pociťuje búšenie srdca, popisuje pocit, keď jeho srdcový tep vykazuje inú hodnotu, než je bežné,“ vysvetľuje daný stav doktor Shephal Doshi, riaditeľ oddelenia srdcovej elektrofyziológie v Saint John's Health Center v kalifornskej Santa Monike.
Odborníci udávajú, že priemerná tepová frekvencia u mužov má hodnotu 75 úderov za minútu, u žien 82. Hodnoty sa môžu u oboch pohlaví znižovať alebo zvyšovať bez toho, aby naznačovali závažný problém. Niekedy totiž môžu byť spúšťačom stavy alebo činnosti, ktoré práve človek vykonáva. A práve na ne sa odborníci v jednom z výskumov zamerali a zostavili prehľad najčastejších príčin náhleho „búšenia srdca“, ktorý priniesol server Health.
Jedným z prípadov je panický záchvat. Môže byť zapríčinený mnohými vecami, takmer vo všetkých prípadoch ho však sprevádza tras, potenie a pocity blížiacej sa a neodvratnej katastrofy. Predovšetkým milovníci silnej kávy sa môžu častejšie stretnúť so stavom, keď im srdce bije rýchlejšie, ako je zvyčajné. Na vine môže byť kofeín. „Stimuluje autonómny nervový systém, ktorý môže spôsobiť citeľnejšie a rýchlejšie búšenie srdca,“ potvrdzuje kardiológ Brian Kolský z kalifornskej Nemocnice svätého Josepha.
Nepravidelný pitný režim alebo prílišná strata tekutín môžu viesť k dehydratácii. Tá vo vážnejšej forme vedie k búšeniu srdca a suchu v ústach.
Na vine môže byť aj vplyv okolitého prostredia, a to predovšetkým u ľudí, ktorí pracujú v rôznych priemyselných odvetviach, kde prichádzajú do styku s ťažkými kovmi, ako je ortuť, kadmium a ďalšie. Dlhodobé vystavenie týmto látkam môže viesť k zápalu, krvným zrazeninám a ďalším srdcovým problémom vrátane arytmie. „Pôsobenie ťažkých kovov je pre srdce toxické a často spôsobuje problémy s elektrolytmi. Čokoľvek, čo spôsobuje poruchu a nerovnováhu elektrolytov, môže spôsobovať aj búšenie srdca,“ dodal Kolský.
Rizikové faktory
- Vek – srdce s pribúdajúcim vekom prirodzene slabne a zároveň aj cievy môžu byť v staršom veku poškodené alebo zúžené.
- Pohlavie – muži majú vo všeobecnosti vyššie riziko ochorení srdca ako ženy. Po prechode sa však riziko aj u žien zvyšuje.
- Rodinná anamnéza – pokiaľ sa v rodine vyskytuje koronárna choroba srdca (ischemická choroba srdca), hrozí vyššie riziko vzniku srdcovo-cievneho ochorenia, najmä ak sa objavila u priamych príbuzných v mladšom veku (to znamená u mužov pred 55. rokom a u žien pred 65. rokom).
- Fajčenie – nikotín sťahuje krvné cievy a zároveň oxid uhoľnatý v cigaretovom dyme ničí vnútornú výstelku ciev, čo zvyšuje riziko aterosklerózy. Fajčiarom tiež hrozí vyššie riziko infarktu.
- Nesprávne stravovanie – strava bohatá na tuky, soľ a cholesterol môže prispieť k vzniku ochorení.
- Vysoký tlak – neliečený poškodzuje krvné cievy i srdce.
- Vysoká hladina cholesterolu zvyšujú riziko tvorby usadenín v cievach a vzniku aterosklerózy. Zanášanie ciev môže byť dôsledkom vysokej hladiny „zlého“ LDL cholesterolu, alebo, naopak, nízkej hladiny „dobrého“ HDL cholesterolu.
- Diabetes – cukrovka zvyšuje riziko vzniku ochorení srdca. Tieto choroby majú viacero spoločných rizikových faktorov, medzi ktoré patrí najmä obezita a vysoký tlak.
- Obezita – vysoká hmotnosť obyčajne zhoršuje „účinok“ iných rizikových faktorov.
- Nedostatok pohybu zvyšuje riziko mnohých ochorení srdca a tiež podporuje pôsobenie iných rizikových faktorov.
- Stres postupne ničí cievy a tiež zhoršuje účinky iných rizikových faktorov.
- Zlá hygiena – nedostatočná hygiena prináša vyššie riziko vírusových i bakteriálnych infekcií, ktoré môžu napadnúť aj srdce, najmä ak už je oslabené nejakým ochorením alebo inými rizikovými faktormi.
Foto: SHUTTERSTOCK
Najčastejšie srdcovocievne ochorenia
Angína pectoris
znamená bolesť s pocitom tlaku na hrudníku, ktorá vzniká ako dôsledok nedostatočného prekrvenia srdcového svalu, čím sa mu nedostáva dostatok kyslíka a živín. Bolesť obyčajne trvá niekoľko minút a môže sa objavovať opakovane. Na rozdiel od infarktu je nedokrvenie srdca krátkodobé a nespôsobuje trvalé poškodenie srdcového svalu. Často sa angína objaví, keď má srdce zvýšené požiadavky na krv a kyslík, napríklad pri fyzickej námahe alebo pri emočnom strese.
Ateroskleróza
nazývaná aj „kôrnatenie tepien“ je proces, pri ktorom steny ciev hrubnú a strácajú svoju pružnosť. Obyčajne k tomu dochádza v dôsledku hromadenia usadenín tvorených tukom a cholesterolom v cievach ako dôsledok zlej životosprávy. Ide o ochorenie, pri ktorom sa v priebehu niekoľkých rokov zužujú cievy. Časť usadeniny sa môže uvoľniť a okolo nej sa vytvorí krvná zrazenina, ktorá potom môže cievu upchať a brániť prúdeniu krvi. Ak sa upchá cieva zásobujúca srdce, vzniká infarkt. Ak sa upchá cieva, ktorá vyživuje mozog, môže to viesť k mŕtvici. Aterosklerózou však môžu byť postihnuté tepny kdekoľvek v tele, napríklad v dolných končatinách, obličkách, oku i ďalších orgánoch.
Búšenie srdca
ide o pocit, že vám srdce bije príliš rýchlo, príliš silno, nepravidelne alebo sa akoby chveje. Búšenie obyčajne cítime v hrudníku, hrdle či na krku a môže človeka vystrašiť a znepríjemňovať mu život. Väčšinou však nie je príznakom závažnejšieho zdravotného problému ani nespôsobuje poškodenie srdca. Objavuje sa najmä v strese a pri pocitoch úzkosti či strachu. Spôsobiť ho môže aj kofeín, nikotín a alkohol a tiež príliš intenzívna fyzická aktivita. Zriedka môže byť dôsledkom závažnejšieho ochorenia srdca.
Cievna mozgová príhoda
je život ohrozujúci stav, keďže tkanivo mozgu začne odumierať už v priebehu niekoľkých minút. Riziko stúpa s vekom. Medzi rizikové faktory patrí tiež vysoký tlak, diabetes, ochorenie srdca, obezita, problémy s krvným obehom, fajčenie, požívanie alkoholu, ako aj rodinná anamnéza.
Fibrilácia predsiení
je najčastejšou poruchou srdcového rytmu – arytmiou. Ide o dôsledok chaotického krúženia elektrických vzruchov v oboch srdcových predsieňach: v srdcovej predsieni vzniká chaotická, abnormálna elektrická aktivita, ktorá sa šíri z iných častí predsiení, ako by mala. Dôsledkom je, že predsiene prestanú tĺcť organizovane a klesá výkonnosť a čerpacia schopnosť srdca. V najvážnejších prípadoch, najmä ak je tempo srdca príliš rýchle alebo ak sa fibrilácia objaví v už oslabenom srdci, môže spôsobiť až srdcové zlyhanie. Najzávažnejšie riziko súvisiace s fibriláciou predsiení je mŕtvica.
Hypertenzia
vysoký tlak vzniká ako dôsledok zužovania alebo tuhnutia ciev. O hypertenzii hovoríme, pokiaľ je hodnota systolického tlaku vyššia ako 140 mmHg a diastolického vyššia ako 90 mmHg. Pri hypertenzii je tlak krvi na vnútornú stranu tepny príliš vysoký, čo môže viesť k narušeniu alebo poškodeniu tepien. Nedá sa celkom vyliečiť a u väčšiny ľudí ide o celoživotné ochorenie.
Chronické srdcové zlyhávanie
je dlhodobé ochorenie, pri ktorom sa srdce postupne vyčerpáva, slabne a nie je viac schopné plniť svoju základnú funkciu – rozvádzať krv a zásobovať tkanivá v tele kyslíkom. To ho podnecuje k väčšiemu výkonu, aby boli potreby organizmu zabezpečené, snaží sa biť rýchlejšie, no tým sa tento dômyselný sval ešte viac oslabuje.
Ischemická choroba srdca
dochádza pri nej k zníženiu dodávky kyslíka do srdcového svalu – nedokrveniu srdca. Vzniká vtedy, keď sú potreby srdca na kyslík a živiny vyššie, ako je schopné dodať. Najčastejšou príčinou býva postihnutie ciev, ktoré vyživujú srdce, chorobným procesom, najmä aterosklerózou. Nedostatok kyslíka, ku ktorému pri ischemickej chorobe srdca dochádza, môže spôsobiť bolesť na hrudníku – angínu pectoris a niekedy dokonca až srdcový infarkt.
Vrodené choroby srdca
postihujú asi 1 zo 100 detí. Niektoré sa prejavia ihneď po narodení, iné počas detstva a niektoré sa prejavia až v dospelosti. Niektoré z nich nespôsobujú žiadne príznaky. Medzi najčastejšie patria: poruchy srdcových chlopní, defekty steny medzi srdcovými dutinami, poruchy srdcového svalu, ktoré môžu viesť k zlyhávaniu srdca, nesprávne prepojenie žíl a tepien v srdci.
Ochorenia srdcových chlopní
srdcové chlopne majú mimoriadne dôležitú úlohu – zabezpečujú jednostranný tok krvi v srdci. Mnohé problémy s chlopňami sa najprv prejavia ako šelest na srdci. Väčšinou je podobný sipotu či svišťaniu alebo sa môže prejavovať zvukom podobným „kliknutiu“, pokiaľ chlopňa nedokáže brániť spätnému toku krvi. Poškodené chlopne narúšajú čerpaciu schopnosť srdca.
Srdcová arytmia
pojmom arytmia sa označujú súhrnne všetky poruchy srdcového rytmu. Vznikajú ako dôsledok nesprávneho fungovania elektrických impulzov v srdci, ktoré mu dávajú „príkazy“ na zmršťovanie a uvoľňovanie. Srdce pri arytmii tlčie buď príliš rýchlo, alebo príliš pomaly, alebo jeho funkcia kolíše. Postupne stráca svoju funkciu a nedokáže efektívne pumpovať krv do orgánov a tkanív, takže napríklad pľúca či mozog tiež nemôžu správne fungovať a dochádza k poškodeniu organizmu.
Srdcový infarkt
srdce potrebuje na svoju funkciu dostatok kyslíka. Pokiaľ sa prúdenie krvi k srdcu výrazne obmedzí alebo úplne zastaví, dôjde k infarktu. Príčinou je ateroskleróza. Srdcový infarkt je vlastne poškodenie alebo odumretie časti srdcového svalu v dôsledku ischémie. Okrem aterosklerózy môže byť infarkt spôsobený aj silným kŕčom, ktorý stiahne cievu vyživujúcu srdce. Lekári zatiaľ nevedia, prečo k nemu dochádza, môže sa objaviť nielen na cievach poškodených aterosklerózou, ale aj na zdravých. Niekedy vzniká náhle, jeho prejavy sú intenzívne a ľahko rozpoznateľné. Väčšinou však k nemu dochádza postupne, prejavuje sa miernou bolesťou alebo neurčitým pocitom diskomfortu v hrudníku.
Zväčšenie srdca (kardiomegália)
je ochorenie, ktoré obyčajne vzniká v dôsledku vysokého tlaku alebo koronárnej choroby srdca. Zväčšené srdce nedokáže správne a dostatočne účinne pumpovať krv, čo vedie k srdcovému zlyhaniu. Väčšina ľudí so zväčšeným srdcom musí celý život užívať lieky. Najčastejšou príčinou zväčšenia srdca je zablokovanie správneho prúdenia krvi do srdca a vysoký krvný tlak.