Obraz o tom si možno urobiť aj dnes, keďže v niektorých rozvojových krajinách s nedostatkom zdravej pitnej vody, liekov či v nevyhovujúcich hygienických podmienkach umierajú deti i mladí ľudia na infekčné choroby, ktoré už u nás dávno nie sú problémom. Na druhej strane, ľudí v rozvinutých krajinách trápia civilizačné choroby, medzi ktorými sa do popredia dostávajú najmä tie autoimunitné.
Podľa profesorky imunológie MUDr. Márie Šustrovej, CSc., súvisia s civilizačnými ochoreniami viaceré faktory. „Po 2. svetovej vojne sa zvýšila stredná dĺžka života, s čím súvisí aj zvýšená chorobnosť u starších ľudí. Ľudia sú dnes navyše uponáhľaní, stresovaní, nemajú dostatok času na svoje základné potreby – v pokoji a pravidelne jesť, relaxovať, dostatočne spať. Jedia málo čerstvých potravín, ale zohrievanú, konzervovanú stravu. Minimálne sa pohybujú, všeobecne sa málo otužujú. Používajú množstvo agresívnych chemických látok, ničia vo svojom okolí prospešnú bakteriálnu flóru. To všetko sú faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú náš imunitný systém. Úlohu zohráva aj zlepšenie diagnostiky.“
„Naštartovať autoimunitné procesy môžu veľmi často vírusy, chemické látky, žiarenie, stres a iné. Mnohé autoimunitné choroby sú podmienené geneticky. Ich liečba nie je len záležitosťou imunológa, ale podľa orgánu, resp. systému, ktorý postihuje, aj reumatológa, gastroenterológa, neurológa, dermatológa a iných. Mnohé z autoimunitných chorôb sa navyše vyskytujú častejšie u žien,“ tvrdí odborníčka.
Odborníci majú k dispozícii imunitu ovplyvňujúce preparáty, ktoré sú na lekársky predpis. „Imunomodulačných liekov vo všeobecnosti nie je veľa. "Patria sem napríklad antivirotiká, bakteriálne lyzáty (zmesi neškodných čiastočiek baktérií, ktoré vyvolávajú zvýšenú produkciu protilátok), lyzáty leukocytov (zvyšujú produkciu bielych krviniek), imunoglobulíny (bielkoviny fungujúce ako protilátky), ale aj niektoré vitamíny s pozitívnym vplyvom na imunitu, krvné deriváty atď.“