Experti sledovali v rokoch 2004 až 2013 celkom 288 888 dospelých rôzneho veku a pôvodu a s rôznymi životnými návykmi a analyzovali, ktoré faktory prispievajú k mozgovej mŕtvici. Zo štúdie, ktorá bola teraz zverejnená v Los Angeles, vyplýva, že najlepšou prevenciou mŕtvice je sedem- až osemhodinový spánok a polhodinové až hodinové cvičenie trikrát až šesťkrát týždenne.
Mozgová mŕtvica je treťou najčastejšou príčinou úmrtí po chorobách srdca a rakovine. Jej riziko zvyšuje fajčenie, nadváha, nedostatok pohybu a zlé stravovacie návyky. Príčinou mozgovej príhody je náhle či postupné uzatvorenie ciev zásobujúcich mozog alebo, naopak, mozgové krvácanie. V praxi dochádza k prasknutiu (ruptúre) alebo upchatiu (trombóze či embólii) niektorej mozgovej cievy. Nasleduje okamžité poškodenie okolitých mozgových buniek, ktoré sú buď poškodené tlakom krvi prúdiacej z prasknutej cievy, alebo ako dôsledok dlhotrvajúcej nedokrvenosti (ischémii) okolia mozgových buniek.
Už viac štúdií ukázalo, že pre väčšinu ľudí je zdravšie spať medzi siedmimi až ôsmimi hodinami. Napríklad minuloročná štúdia Harvardovej univerzity zistila, že tento počet hodín spánku znižuje pravdepodobnosť diabetu druhého typu u žien. Vedci z Warwickskej univerzity zas dospeli k záveru, že menej ako šesť hodín a viac ako osem hodín spánku zhoršuje pamäť a schopnosť rozhodovania.
Odborníci tiež tvrdia, že ľudia spiaci denne šesť až osem hodín budú zrejme žiť dlhšie a budú zdravší ako tí, ktorí spia menej ako šesť hodín.
Vedci už zistili, že príliš málo spánku priamo ovplyvňuje hladinu inzulínu, hormónu, ktorý reguluje hladinu cukru v krvi. Nie sú si však istí, prečo je problematické spať príliš dlho. Podľa jednej teórie dlhý spánok znižuje jeho kvalitu. Iná teória tvrdí, že dlhším spaním sa skracuje doba aktivity cez deň.
Prerušovaný spánok môže narušiť pamäť či zvýšiť úroveň stresu. K tomu je náchylný ten, ktorého biologické hodiny sú pravidelne narušované, ako napríklad dojčiace matky či ľudia pracujúci na zmeny.