Najčastejšie ochorenia u detí? Infekcie močových ciest

Bakteriálne infekcie močových ciest patria u detí k najčastejším ochoreniam, hneď po ochoreniach dýchacích orgánov.

24.03.2016 06:00
dieťa, choroba, infekcia, teplota Foto:
Ilustračné foto.
debata

„Ich výskyt sa medzi deťmi pohybuje u dievčat približne v rozpätí 3 až 5 percent, u chlapcov okolo 1 až 2 percent, najmä do konca prvého roka života,“ hovorí profesorka Katarína Furková, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatrickú nefrológiu. "Významne však stúpa ich výskyt u adolescentiek – až na 30 percent.

Bakteriálne infekcie močových ciest patria u detí k najčastejším ochoreniam, hneď po ochoreniach dýchacích orgánov. „Ich výskyt sa medzi deťmi pohybuje u dievčat približne v rozpätí 3 až 5 percent, u chlapcov okolo 1 až 2 percent, najmä do konca prvého roka života,“ hovorí profesorka Katarína Furková, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatrickú nefrológiu. "Významne však stúpa ich výskyt u adolescentiek – až na 30 percent.

Až v polovici prípadov sa infekcie močových ciest opakujú a môžu vážnym spôsobom ohroziť obličky dieťaťa či dospievajúceho, najmä ak sa opakujú. Ak sa v detstve infekcia nepozná alebo sa podcení náhle stúpnutie teploty bez vysvetlenia a nevyšetrí sa pritom moč, môže ísť o akútny baktériový zápal obličiek, ktorý sa nevylieči. Neliečený zápal sa môže hojiť v obličke tvorením jaziev. Zjazvenie tkaniva môže viesť následne po niekoľkých rokoch k zvrašťovaniu obličiek a až k strate ich funkcie. Dôsledkom je vtedy, žiaľ, až dialýza a následná transplantácia," varuje profesorka Furková.

Ako zvládnuť infekcie močových ciest bez vážnych následkov?

Treba konať rýchlo a infekciu nepodceniť. Je nutné navštíviť s dieťaťom či adolescentom lekára. Aby sa zamedzilo vážnym následkom, infekcie močových ciest je potrebné diagnostikovať, zistiť ich príčinu a potom správne liečiť. „Infekcia močových ciest znamená, že ide o nešpecifickú baktériovú infekciu tkaniva obličiek a sliznice močových ciest. Ich rozdelenie sa odvíja od miesta postihnutia. Pokiaľ ide o zápal dolných ciest močových, hovoríme o cystitíde, pri infekcii horných ciest močových, tzv. hnisavej angíne obličiek, hovoríme o akútnej pyelonefritíde. Obe infekcie však podľa priebehu môžu byť akútne, ale i chronické,“ konštatovala profesorka.

Príčiny, prečo infekcia močových ciest vzniká, sú viaceré: u malých detí sú to zvyčajne prekážky v odtoku moču (obštrukčné uropatie), nedostatočná hygiena genitálu a konečníka u dievčat, predkožky u chlapcov, porucha imunity a iné. U adolescentiek, u ktorých výskyt významne stúpa, zohráva úlohu osídlenie okolia močovej rúry patogénnym mikroorganizmom, začiatok sexuálneho života, zápaly v oblasti genitálu. Až v 70 percentách sa spája s poruchou vyprázdňovani­a čriev.

Diagnostika infekcie spočíva vo vyšetrení moču. Dôležité je zistiť, či sú v moči biele a možno aj červené krvinky. Treba tiež vyšetriť moč kultivačne – to znamená zistiť baktériu, ktorá zápal vyvolala.

„Takzvané zápalové markery, teda tie, ktoré hovoria o sile zápalu, patria medzi pomocné vyšetrenia. Zaraďuje sa medzi ne CRP, sedimentácia a krvný obraz, v ktorom je podstatný najmä počet bielych krviniek. Nálezy v moči môžu byť totiž rovnaké pri infekcii dolných ciest močových (cystitíde) alebo horných ciest močových (pyelonefritíde), ale rozhodujúce pre diagnózu sú klinické príznaky a markery – ukazovatele závažnosti zápalu. Pre cystitídu je to najmä pálenie či rezanie pri močení, kým pri pyelonefritíde je choroba spojená s vysokou teplotou 39 až 40 °C, triaškou, bolesťami brucha u malých detí, u starších detí a adolescentov bolesťami v krížovej oblasti.“

Cieľom liečby je podľa profesorky Furkovej odstrániť infekciu. Ak sa u dieťaťa či adolescenta vyskytujú anatomické anomálie (zmeny v odtoku moču, vrodené chyby), treba ich odstrániť. Liečba by mala zabrániť opakovaniu infekcií (recidívam). Najdôležitejšie je, aby sa predišlo poškodeniu tkaniva a funkcie obličiek.

Problémy, ktoré môžu spôsobiť lieky

Väčšina liekov, ktoré dieťa dostane, sa vylučujú obličkami a každý je pre ne svojím spôsobom toxínom. Dnes sa lieky deťom často podávajú neodôvodnene, až zbytočne. „Je to spôsobené vplyvom reklamy, liekov sa často dožadujú rodičia a neraz ich aj pediatri ordinujú „pre istotu“. Najčastejšie sú to lieky proti teplote či bolesti, teda takzvané nesteroidné protizápalové lieky, antibiotiká, chemoterapeutiká a mnohé iné. Toxickosť lieku pre obličky sa zvyšuje najmä pri závažnej chorobe obličiek a pečene, ak sa dávajú vysoké dávky lieku, lieky sa kombinujú a ak dieťa nemá dostatok tekutín, teda je dehydrované, napríklad pri chorobe, teplotách a nedostatočnom pití tekutín,“ upozornila na riziká profesorka Ľudmila Podracká zo sekcie detskej nefrológie Slovenskej nefrologickej spoločnosti.

„Lieky, najmä pri chorobách obličiek a kombinácii liekov, môžu poškodiť viaceré štruktúry obličiek. Na pôsobenie toxínov sú citlivé filtračné klbôčka – glomeruly a takzvaná úpravovňa moču – tubuly či dreň obličiek. Poškodenie liekmi následne spôsobí chronické zmeny týchto obličkových štruktúr a dieťa sa dostáva do I. štádia chronickej obličkovej choroby, ktorá sa považuje za tzv. tichého zabijaka,“ vysvetľuje profesorka Podracká.

Ak sa raz dieťa dostane do I. štádia chronickej obličkovej choroby, začínajú obličky fungovať na tzv. funkčnú rezervu. To znamená, že funkčné štruktúry obličky sú viac zaťažované ako u zdravého dieťaťa. Ak túto záťaž nevydržia, potichu odumierajú a dieťa postupne prechádza do 2. a 3. štádia. Zvyčajne o tom jeho okolie nevie, pretože sa má dobre a nič ho nebolí. Štádií je päť a piate už znamená umelú obličku (dialýzu) alebo transplantáciu.

„Preto by si mal lekár vždy zvážiť, či treba alebo netreba nejaký liek podať a v akej dávke. Keď ho už treba podávať, nefrológovia zdôrazňujú zároveň prísun dostatočného množstva tekutín.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #deti #zápal močových ciest #ochorenia #obličky