„Zdravie je to najpodstatnejšie, čo máme. Každý by sa mal správať zodpovedne k svojmu telu vrátane svojich nôh, ktoré nás denne nosia, a dôsledne dbať na prevenciu,“ upozorňuje všeobecná lekárka Diana Ganajová.
Kŕčové žily sú závažným a chronickým ochorením, napriek tomu sú aj jedným z najpodceňovanejších. Prečo?
Prvé štádiá chronického venózneho ochorenia sú charakteristické „len“ subjektívnymi príznakmi v zmysle bolestí, opuchov nôh, unavených či nepokojných nôh, pričom zmeny na koži ešte nemusia byť prítomné. Pacienti svoje ťažkosti často pripisujú náročnému dennému režimu, hormonálnym zmenám, pribúdajúcemu veku, hmotnosti či výkyvom počasia a zvyčajne sa neliečia alebo liečia svojpomocne. Lekára väčšinou vyhľadajú, až keď je ochorenie v pokročilejších štádiách, keďže si neuvedomujú jeho závažnosť a riziko komplikácií.
Mnohí považujú metličky alebo aj viditeľné žily len za estetický problém. Aké riziká hrozia, keď sa kŕčové žily neliečia?
Pravidelnú, dlhodobú a komplexnú liečbu kŕčových žíl by sme určite nemali podceňovať! Pri neskoro diagnostikovanom a neadekvátne liečenom ochorení hrozia komplikácie v zmysle tromboflebitídy, flebotrombózy, nezriedka vyúsťujúcej aj do závažnej, často smrteľnej pľúcnej embólie, či vznik vredu predkolenia.
Prečo vlastne kŕčové žily vznikajú? Dedíme ich po predkoch?
Ide o ochorenie, pri ktorom významnú úlohu zohráva aj genetická predispozícia – čiže prítomnosť kŕčových žíl u príbuzných, ale na ich vzniku sa podieľajú aj mnohé ďalšie rizikové faktory: vek, ženské pohlavie, hormonálne zmeny, gravidita, práca v stoji, sedavý spôsob života, nadváha a obezita, nedostatok vlákniny v potrave a s tým súvisiace zápchy, či nevyhovujúca obuv… Tieto rizikové faktory sa často navzájom kombinujú. Prvotnou príčinou vzniku chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny, strata jej pružného napätia a následné rozšírenie žily. V dôsledku toho dochádza k nedovieravosti chlopní v žilách a k spätnému toku krvi, čo vedie k zvýšenému tlaku v povrchovom žilovom systéme. Kľúčovým momentom pri vzniku ochorenia je chronický zápal, ktorý porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní. Neliečený poškodzuje ďalej aj podkožné tkanivo a v dôsledku zhoršeného prísunu živín vznikajú aj zmeny kože, ktoré môžu viesť až k vredu predkolenia.
Aké sú príznaky ochorenia? Čo by sme si mali na sebe všímať?
Medzi najčastejšie prejavy patria bolesti končatín, pocit ťažkých, opuchnutých, unavených či nepokojných nôh, kŕče v lýtkach, pálenie, brnenie, tŕpnutie, pocit horúčavy či, naopak, chladu, zvýšená potivosť, svrbenie kože. Tieto príznaky sú závislé od polohy tela – pri vyložených nohách sa zmierňujú, od dennej doby – k večeru sú výraznejšie, od okolitej teploty – v lete a teple sú zhoršené, aj od hladiny hormónov – zvýraznené pred menštruáciou a v gravidite. Tieto ťažkosti môže pacient zaznamenať, napriek tomu, že na koži ešte žiadne viditeľné zmeny nemá. Je to však varovný signál, že môže ísť o začínajúce sa chronické žilové ochorenie. Prvé štádium ochorenia môže byť bez vonkajších príznakov, prípadne sa na nohách môžu objaviť fialovomodré drobné metličky či pavučinovité výraznejšie podkožné žilky. Viditeľné znaky však vôbec nemusia zodpovedať stavu hlbokých žíl. Sú pacienti, ktorí majú len mierne symptómy v podobe opuchov nôh či bolestí, ale majú už vážne postihnutý žilový systém. A, naopak, pacienti s viditeľnými veľkými kŕčovými žilami nemusia mať zas žiadne ťažkosti. To však neznamená, že nepotrebujú liečbu.
Existuje prevencia. Čo robiť, aby sme sa im vyhli čo najdlhšie?
Prevencia spočíva v ovplyvnení nasledujúcich faktorov – obmedziť dlhšie státie a sedenie, pravidelne sa hýbať, pričom najvhodnejšie športy sú turistika, ľahký beh, plávanie, tanec, cyklistika. Mali by sme sa snažiť udržiavať si optimálnu váhu, v strave mať dostatok vlákniny s minimom nasýtených tukov a správny a dostatočný pitný režim. Obmedziť treba príliš tesné šatstvo, úzke nohavice, sukne, ktoré tlačia na žily a bránia žilovému návratu, vhodné nie sú ani topánky na extrémne vysokom podpätku, ale ani tie bez podpätkov. Ideálne sú topánky s 2– až 4-centimetrovým podpätkom. Prospieva sprchovanie chladnou vodou.
Kedy už treba navštíviť lekára?
Každý pacient pri objavení sa spomínaných príznakov, alebo bezpríznakový, ale s viditeľnými kŕčovými žilami či opuchmi, by mal rozhodne navštíviť všeobecného lekára pre dospelých, ktorý pacienta vyšetrí a odošle k angiológovi. Ten na základe dôsledného sonografického vyšetrenia určí rozsah ochorenia a najvhodnejšiu liečbu, ktorá, vzhľadom na to, že ide o celoživotné, chronické, progresívne, zápalové ochorenie je tiež celoživotná, komplexná a pravidelná. Jej základom je ovplyvnenie rizikových faktorov, najmä obezity, sedavého spôsobu života, nedostatku pohybu. Neoddeliteľnou súčasťou je fyzikálna liečba a rehabilitácia a nosenie kompresívnych pančúch. Keďže ide o zápalové ochorenie, je od začiatku nevyhnutné liečiť liekom – venofarmakom. Choré časti žilového riečiska je potrebné odstrániť, a to je už v rukách cievneho chirurga, ktorý zákrok vyhodnotí ako najoptimálnejší pre konkrétneho pacienta a jeho stav. Do úvahy prichádza skleroterapia, miniinvazívna chirurgia kmeňových varixov či klasické odstránenie varixov.