Chronická obštrukčná choroba pľúc: O čo ide?

Chronická obštrukčná choroba pľúc je preventabilné a liečiteľné ochorenie charakterizované obmedzením prietoku vzduchu v dýchacích cestách, ktoré nie je celkom zvratné. Obmedzenie prietoku vzduchu sa postupne zhoršuje a sprevádza ho abnormálna zápalová reakcia pľúc na vdychované škodliviny

17.05.2016 12:00
cigaretový dym - fajčenie - škodlivosť dymu Foto:
Ilustračné foto.
debata

Chronické obmedzenie prietoku vzduchu je spôsobené hlavne poruchou priechodnosti malých dýchacích ciest a deštrukciou pľúcneho tkaniva, ku ktorej pri CHOCHP postupne dochádza.

Chronická obštrukčná choroba pľúc je všeobecný termín, ktorý zahŕňa ochorenia vyskytujúce sa samostatne alebo v kombinácii, a to: chronickú bronchitídu, emfyzém, chronickú obštrukciu dýchacích ciest. Spoločným znakom je pomaly postupujúca, prevažne nezvratná obštrukcia (prekážka) charakterizovaná obštrukčnou poruchou dýchania.

Chronická bronchitída je vyjadrená predovšetkým zápalom dýchacích ciest, zmenami v pľúcnom tkanive, prítomnosťou chronického produktívneho kašľa s tvorbou hlienov. Ľahký stupeň bronchitídy sa prejavuje chronickým kašľom, stredne ťažký stupeň sa okrem kašľa prejavuje aj dýchavicou, zvýšenou tvorbou hlienu a častými infekciami. Ťažký stupeň prináša výraznú dýchavicu, pískanie v hrudníku, opuchy a cyanózu (modrasté zafarbenie pokožky).

Príčina vzniku

  • najčastejšou príčinou je fajčenie tabaku alebo vystavenie cigaretovému dymu. Pravdepodobne až 90 % prípadov súvisí s fajčením, a to aj pasívnym. Ďalšou príčinou je dlhodobý pobyt v znečistenom ovzduší. CHOCHP môžu spôsobiť tiež infekčné ochorenia, ktoré ničia tkanivo pľúc. Pri malom počte pacientov (okolo 1 %) hrajú úlohu genetické faktory (nedostatok tzv. alfa-1 antitrypsín proteínu)
  • poškodenie pľúcneho tkaniva časom spôsobuje zmeny na pľúcach a upchatie dýchacích ciest hustým hlienom. Poškodené tkanivo pľúc stráca elasticitu a kyslík sa cez obštrukciu – prekážku – nedokáže dostať do alveol, v ktorých prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Ako stav postupuje, človek začne pociťovať problémy – najprv kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri námahe.

Príznaky: Zvyčajne sa ich objavuje viacero

  • kašeľ, obyčajne horší ráno, s vykašliavaním malého množstva bezfarebného alebo bieleho hlienu
  • dýchavica – najbadateľnejší prejav, najmä po námahe
  • chrapot, sipot alebo pískanie pri dýchaní – najmä počas námahy alebo pri náhlom zhoršení ochorenia (exacerbácii)
  • problémy s dýchaním pri fyzickej aktivite
  • pocit ťažoby na hrudníku
  • predĺžený výdych

Diagnostika a štádiá ochorenia

Základným vyšetrením, pomocou ktorého sa ochorenie diagnostikuje, je spirometria, ktorá potvrdí obmedzenie prietoku vzduchu v dýchacích cestách. Toto vyšetrenie by mal podstúpiť každý, koho trápi kašeľ, zahlienenie, dýchavica, a zároveň je vystavený rizikovým faktorom, ako je cigaretový dym, znečistené ovzdušie či rizikové pracovné prostredie. Podľa spirometrického nálezu sa hodnotí tiež závažnosť CHOCHP.

Okrem spirometrie sa môžu využiť aj ďalšie vyšetrenia: kompletné funkčné testy, pozáťažová spirometria, testy na spánkové poruchy dýchania, röntgen pľúc, CT s vysokým rozlíšením, sledovanie saturácie kyslíka, vyšetrenie krvných plynov, mikroskopické vyšetrenie hlienov, EKG a echokardiografia.

Čo sú exacerbácie?

Exacerbácia je udalosť charakterizovaná zmenou dýchavice, kašľa alebo tvorby hlienov oproti východiskovej hodnote, ktorá je výraznejšia ako bežné každodenné rozdiely. Má akútny začiatok a väčšinou vyžaduje zmenu pravidelnej liečby a záchrannú liečbu. Každá exacerbácia, teda náhle prudké prepuknutie príznakov choroby, je úzko spojená s celkovým zhoršením zdravotného stavu a zhoršuje prognózu pacienta. Viac ako 70¤% pacientov hospitalizovaných z dôvodu exacerbácií skončí opätovne v nemocnici do jedného roka. S exacerbáciami je spojená aj vysoká úmrtnosť – zomiera pri nich viac ako 10¤% hospitalizovaných pacientov. Do jedného roka od hospitalizácie z dôvodu exacerbácií dokonca zomiera takmer polovica pacientov.

Ako sa lieči

  • hlavným cieľom liečby je: zmiernenie príznakov, zlepšenie tolerancie fyzickej námahy, zlepšenie kvality života, prevencia a liečba komplikácií, prevencia a liečba exacerbácií, ovplyvnenie postupu ochorenia – progresie, zníženie úmrtnosti. Súčasnou liečbou je možné spomaliť postup ochorenia, stabilizovať ho, zabrániť progresii, spomaliť pokles pľúcnych funkcií, znížiť množstvo komplikácií a znížiť úmrtnosť
  • farmakologická liečba: využívajú sa rôzne bronchodilatanciá, inhalačné kortikosteroidy a inhibítory enzýmov. Liečba musí byť kontrolovaná, a to nielen či má pacient správnu inhalačnú techniku, ale aj či lieky užíva pravidelne a dlhodobo
  • najmodernejšie možnosti liečby – kombinované preparáty: klinické štúdie potvrdzujú, že kombinovanie bronchodilatancií s rôznym mechanizmom účinku prináša pacientom lepšie výsledky pri nižšom riziku nežiaducich účinkov. Nový liek prináša: rýchly nástup účinku a ovplyvnenie pľúcnych funkcií do 5 minút po prvej dávke, zlepšenie pľúcnych funkcií od začiatku udržiavacej liečby, výraznejšie zmiernenie dýchavice a nižšiu spotrebu záchrannej liečby, viac pacientov dosahuje významné zlepšenie kvality života
  • iné metódy: lieky na podporu odvykania od fajčenia, antibiotiká, lieky na podporu vykašliavania hlienov (mukolytiká), náhrada kyslíka, očkovanie proti chrípke/pneumo­kokom – na zníženie rizika ďalšieho ochorenia postihujúceho dýchacie cesty, keďže vírusové a bakteriálne infekcie sú u pacientov s CHOCHP podstatne častejšie a majú ťažší priebeh, rehabilitácia, vytrvalostné cvičenia, joga, podporná liečba výživou, chirurgické zákroky

Adherencia – dodržiavanie liečby

  • slovo adherencia môžeme preložiť ako „dodržiavanie pravidelnej liečby“ – teda nakoľko je pacient ochotný liečbu užívať, nakoľko ju akceptuje a považuje za prospešnú. V súvislosti s adherenciou sa často hovorí aj o tzv. kompliancii, čo znamená schopnosť užívať liek v dávke a v dávkovacom režime, ako je predpísaný, a tiež perzistencii, čo je schopnosť zotrvať na liečbe dlhú dobu
  • liečba totiž často zlyháva u samotných pacientov a kvôli ich zlej adherencii k liečbe. Mnohí nespolupracujú, liečbu užívajú len vtedy, keď sa ich stav náhle zhorší, no neuvedomujú si, že každá exacerbácia nenávratne poškodzuje pľúcne tkanivo, zjazvuje ho a ohrozuje život. Pacient však nevie, čo presne sa v pľúcach deje, dôsledky nevidí a často najprv ani necíti. Niektorí usúdia, že kvôli občasným „záchvatom“ predsa nie je nutné užívať trvalo a pravidelne liečbu, myslia si, že stačí liečiť akútny stav. Iní si závažnosť ochorenia vôbec nepripúšťajú a nerozumejú, prečo by mali dlhodobo užívať lieky. Zhoršovanie stavu pri nesprávnej liečbe potom u pacienta ďalej posilňuje nedôveru k liekom, o to viac zanedbáva ich užívanie a vzniká bludný kruh
  • typický pacient so zlou adherenciou: nikdy neprestal fajčiť, má mierne až stredne závažné štádium ochorenia, užíva viacero rôznych liekov, žije sám, niekedy trpí depresiami, nedôveruje lekárom a liečbe, neuvedomuje si alebo nechce si pripustiť závažnosť ochorenia, nepripúšťa, že liečba neúčinkuje preto, lebo ju zle užíva, kritizuje akékoľvek snahy o nastavenie vhodnej liečby
  • dôsledky zlej adherencie: nesprávne alebo nedostatočné užívanie liekov so sebou prináša množstvo negatívnych dôsledkov. Najzávažnejším je neužívanie liečby a zvýšené riziko exacerbácií a hospitalizácií, a teda: slabá kontrola príznakov ochorenia, zhoršenie kvality života, zvýšený počet exacerbácií a nutnosti akútneho lekárskeho zásahu, vyššia úmrtnosť, asi 2– až 3-násobne vyššia ako u pacientov, ktorí liečbu dodržiavajú, zvyšujú sa výdavky na zdravotnú starostlivosť

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #liečba #príznaky #chronická obštrukčná choroba pľúc #CHOCHP