Dentálna hygiena: Na zubnej paste si skontrolujte RDA

, 15.05.2016 06:00
zuby, zubná kefka, zubná hygiena, umývanie zubov
Časový limit čistenia zubov sa nedá určiť. Zuby treba čistiť tak dlho, kým nie sú čisté. Autor:

Viete, aká diagnóza je najrozšírenejšia na svete? Má ju takmer každý. Zubný kaz! Postihuje 90 percent dospelých a 60-90 percent detí v školskom veku. A navyše je to jedno z najdrahších ochorení, pretože prevencia sa zanedbáva a riešia sa najmä následky.

Na úvod dobrá RADA: Skontrolujte na svojej zubnej paste RDA! RDA znamená abrazivitu. „Vysoké RDA znamená, že zubná pasta pôsobí ako píling, škriabe sklovinu. Mnohí výrobcovia RDA pre istotu na paste ani neuvádzajú,“ skonštatoval MUDr. Pavol Andel z Hlohovca pred časom v rozhovore pre Dobré zdravie. Ak má diamant v škále tvrdosti číslo 10, zubná sklovina má polovicu. Abrazívna zubná pasta, ale aj elektrické zubné kefky dokážu zuby doslova zodrať (hovorí sa tomu zubná erózia).

Ľudia so silnou zubnou sklovinou by mali hľadať RDA nižšie ako 100 (podľa MUDr. Andela je to dokonca menej ako 70), osoby s citlivými zubami pod 50. Bohužiaľ, sú aj pasty, ktoré majú RDA okolo 200. Patria sem aj mnohé bieliace zubné pasty, ktoré často fungujú len na mechanickom princípe bielenia zubov – drobné brúsne čiastočky roztrúsené v paste zuby doslova „vyrajbú“. Z tohto dôvodu zubní lekári nevidia radi ani elektrické zubné kefky. Odporúčajú jedine sonické, ktoré pracujú na inom princípe.

Nie pastám proti krvácaniu

To však nie je všetko, čo treba vedieť o zubných pastách. Mnohí ľudia s krvácajúcimi ďasnami si kupujú „pasty proti krvácaniu ďasien“. Tieto pasty však fungujú len na princípe vazokonstrikcie, čiže stiahnutia ciev v ďasnách. Stiahnuté cievy jednoducho krvácajú menej a ďasná ostávajú nedokrvené. Problém, ktorý krvácanie ďasien spôsobuje, čiže bakteriálny zápal, sa nerieši. „Je to ako keď pštros strká hlavu do piesku,“ tvrdí stomatologička Silvia Timková. Zápal ďalej pokračuje a prechádza do parodontitídy, ústupu ďasien, obnažovania krčkov zubov a napokon aj do ústupu kosti a kývania zubov.

Zubná pasta je kozmetický prípravok. Je predovšetkým príjemným doplnkom umývania zubov a netreba veriť všetkým jej zázračným účinkom, aké sa nám snaží nahovoriť reklama. Sú odborníci, ktorí v pastách odmietajú aj penivú zložku SLS, čiže sodium lauryl sulfát, ktorý sa vstrebáva sliznicou úst a hromadí v mozgu, pečeni a srdci. Podľa niektorých štúdií by ľudia, ktorí trpia často aftami, mali používať pasty bez SLS.

Dôležitá informácia o obsahu fluoridov

Dnes pomerne veľa bieliacich zubných pást obsahuje peroxidy (naviažu sa na pigment a ten sa stáva priehľadným), čo tiež nie je výhra. Lepšie sú enzýmy na báze bromelaínu či papáje, ktoré pigmenty dokážu odstrániť prirodzenejšie.

Pre rozhodovanie sa, čo sa týka zubnej pasty, je dôležitá aj informácia o obsahu fluoridov. Fluoridy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v prevencii zubného kazu. Fluorid v zubnej paste pôsobí na povrchu zubov, kde robí sklovinu odolnejšou a zvyšuje jej remineralizáciu. Po prehltnutí pasty sa však môže dostať do organizmu, čo sa už za také prospešné nepovažuje. Aj preto sa zubné pasty rozdeľujú do vekových kategórií. Množstvo fluoridov v zubnej paste uvádza číslo so skratkou ppm. Ppm je počet častíc fluoridu na milión častíc. Detské zubné pasty by mali mať do 400 ppm, pasty pre dospelých do 1 000 ppm. Terapeutické zubné pasty majú 1 500 ppm i viac, ale používajú sa len v špecifických prípadoch, o ktorých by mal rozhodnúť zubný lekár alebo dentálna hygienička. V každom prípade – zubnej pasty stačí vytlačiť na kefku vo veľkosti hrášku a deti do 3–4 rokov podľa niektorých odborníkov v zásade zubnú pastu ani nepotrebujú. Najdôležitejšie je mechanické čistenie.

Na Slovensku vo vekovej skupine 0–14 rokov takmer 40 % detí nie je evidovaných u zubného lekára! Len 37 % päťročných má zdravé všetky zúbky. V prípade 15-ročných tínedžerov má intaktný, čiže nepostihnutý chrup len 22 percent. Zdravie sa pritom začína v ústach. Infekcia s ohniskom v chrupe sa totiž spája s mnohými ďalšími ochoreniami.

Jazyk je výborný detektor povlaku!

  • Zdravé zuby a predovšetkým ďasná sú známkou kultúrne vyspelého človeka. Zubný kaz a zápaly ďasna sú zbytočné ochorenia.
  • Príčinou týchto ochorení medzi obyvateľstvom je absencia dôkladného a odborného nácviku moderných techník čistenia zubov.
  • Najdôležitejší význam má pravidelné mechanické odstraňovanie povlaku kefkou, medzizubnou kefkou a zubnou niťou. Čisté zuby sa nekazia.
  • Základným kameňom prevencie je individuálny dôsledný nácvik techník čistenia v niekoľkých sedeniach (max. 7-dňový interval). Končí sa po úplnom zvládnutí techník čistenia.
  • Nasledujú celoživotné opakované volania dentálnou hygieničkou na prevenciu (max. interval pol roka medzi pravidelnými stomatologickými kontrolami).
  • So schopnosťou účinne si čistiť zuby sa nijaký človek nenarodil (ani stomatológ, ani dentálna hygienička).
  • Podľa dnešných vedomostí má prioritu šetrné čistenie medzizubných priestorov.
  • Časový limit čistenia zubov sa nedá určiť. Zuby treba čistiť tak dlho, kým nie sú čisté.
  • Čistenie zubov pred zrkadlom zanedbáva zadné úseky chrupu. Je lepšie orientovať sa jazykom. Jazyk je výborný detektor povlaku!
  • Súčasťou moderných techník novej školy čistenia je koncentrácia na šetrné čistenie žliabku medzi zubom a ďasnom (tzv. sulcus), odkiaľ pochádzajú zápaly ďasna, ktoré sú príčinou väčšej straty zubov ako zubný kaz (6 : 4).
  • Individuálna prevencia znamená, že každému pacientovi pripravíme individuálny program s individuálnymi pomôckami. Každý človek potrebuje prevenciu šitú na mieru.
(Zdroj: MUDr. Irena Lacková, stomatologička z Bratislavy)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zuby #zubný kaz #zubná pasta #dentálna hygiena
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk