Bolesti hlavy sú vo všeobecnosti najčastejšími zdravotnými ťažkosťami. Zažil ich už prakticky každý. Bolesť hlavy môže byť primárna a sekundárna. Zatiaľ čo primárna bolesť nie je spojená s nejakým nálezom v hlave či chorobou, sekundárna sa spája s nejakým iným ochorením, napr. traumatické poranenie mozgu, nádor, zápal mozgových blán a podobne.
Najčastejšou primárnou bolesťou hlavy je tzv. tenzná bolesť, tupá bolesť hlavy spojená s únavou, ktorej často predchádza psychická záťaž. Pomerne úspešne ju možno potlačiť pomocou bežných analgetík (liekov proti bolesti), relaxáciou, odstránením stresu, dostatočným zavodnením organizmu. Môže však prejsť aj do chronicity, keď sa vyskytuje aj každý deň, a takisto sa môže spájať aj s migrénou, čiže vzniká zmiešaný typ bolesti hlavy. V liečbe chronickej bolesti hlavy sa využívajú aj psychologické a fyzioterapeutické postupy a liečba ďalšími liekmi ako pri migréne (antidepresíva, betablokátory, magnézium atď).
Špecifickou, ale pomerne zriedkavo sa vyskytujúcou bolesťou hlavy je tzv. clusterová bolesť hlavy. Tento druh veľmi silnej, bodavej až „vŕtajúcej“ bolesti sa vyskytuje v sériách, tzv. clustroch, v oblasti očníc a spája sa s červenými očami, so slzením, s upchatým nosom a so zúžením zorničiek. Omnoho častejšie postihuje mužov. Môže ju vyvolávať stres i alkohol. Asi najznámejšou a najmedializovanejšou bolesťou hlavy je neurologické ochorenie – migréna. Ňou trpia častejšie ženy. Mnohí z neznalosti migrénou nazývajú aj „bežné“ bolesti hlavy. Pre migrénu je však typická pulzujúca bolesť, ktorú migrenik väčšinou pociťuje na jednej strane hlavy. U žien v reprodukčnom veku sú častým spúšťačom migrény hormonálne vplyvy, menštruácia. Migrenóznu bolesť hlavy zhoršuje fyzická aktivita, ostré svetlo, hlasný zvuk či intenzívne pachy. Často ju sprevádzajú pocity na vracanie.
Existuje migréna s aurou a bez aury. Aura je akási predzvesť, varovné príznaky, ktoré migrenóznej bolesti hlavy predchádzajú. Patrí sem zmena nálady, nepokoj, zívanie, depresia, chuť na určitý typ jedla či smäd. Tie môžu trvať hodiny až dni. Tesne pred samotnou bolesťou sa môžu vyskytnúť neurologické symptómy, pacient vidí škvrny, hviezdičky, má narušené videnie. Samotná bolesť býva silná až neznesiteľná. Po záchvate takejto bolesti je migrenik bez energie, niektorí však prežívajú pocity eufórie či túžbu po určitom type jedla. Existuje liečba akútneho záchvatu migrény a takisto jej preventívna liečba. Do najúčinnejšej liečby patrí skupina liekov nazývaných triptány.
Bolesť hlavy môže byť aj príznakom závažného neurologického ochorenia. Nadmerné užívanie liekov pri samoliečbe môže viesť ku vzniku liekovej bolesti hlavy. Určiť hranicu, kedy by sa mal pacient vybrať za lekárom, nie je jednoduché. Ak bolesti hlavy človeka obťažujú tak, že nezvláda denné aktivity, rozhodne by mal vyhľadať odborníka.
| Rozdiel medzi jednotlivými typmi bolesti hlavy | |||
|---|---|---|---|
| Klinický znak | Migréna | Clusterová bolesť hlavy | Tenzný typ bolesti hlavy |
| Rodinná anamnéza | áno | nie | áno |
| Pohlavie | viac ženy | viac muži | viac ženy |
| Kedy sa objavuje | rôzne | v priebehu spánku | pri strese |
| Lokalizácia | obyčajne na jednej strane hlavy | v okolí oka | na oboch stranách v páse okolo hlavy |
| Charakter bolesti | pulzujúca | extrémne krutá, ostrá, kontinuálna | tupá, kontinuálna zvieravá, akoby tlaková |
| Frekvencia | jeden ročne až viac ako 8 týždenne | 1–2 záchvaty ročne až 1–8 denne, vyskytuje sa v sériách | 1–2 záchvaty ročne až 3–4 týždenne |
| Trvanie | 4–72 hodín | 15–90 minút | 30 minút-7 dní |
| Sprievodné príznaky | vizuálne javy (videnie čiar, slepé škvrny vo videní, dvojité videnie), citlivosť na svetlo, hluk, pocit na vracanie, paralyzovaná jedna strana tváre | potenie sa, sčervenanie v tvári, opuch nosnej sliznice, slzenie, zúženie zorničiek | mierna citlivosť na svetlo a na hluk, nechutenstvo |