Ak má počúvanie Mozartovej a Straussovej hudby pozitívny vplyv na krvný tlak a srdcovú frekvenciu, to isté sa nedá povedať o švédskej popovej skupine Abba, ktorá zrejme nemá na naše zdravie žiadny výrazný účinok. Experti sa vo svojej štúdii publikovanej na stránkach časopisu Deutsches Ärzteblatt International snažili vedecky dokázať to, čo sa všeobecne predpokladalo.
Na štúdii sa zúčastnilo 120 osôb: 60 počúvalo hudbu 25 minút, ostatní, ktorí tvorili kontrolnú skupinu, odpočívali v tichu. Skupina, ktorá počúvala hudbu, bola rozdelená na tri podskupiny: jedna počúvala jednu z Mozartových symfónií, druhá hudbu Johanna Straussa a tretia popovú skupinu Abba, konkrétne súhrn z roku 2009 s piesňami Thank You for the Music, The Winner Takes It All a Fernando.
Všetkým sledovaným osobám experti merali krvný tlak, tepovú frekvenciu a úroveň kortizolu, takzvaného stresového hormónu. Akýkoľvek typ hudby, ktorú počúvame, znižuje hladinu kortizolu, predovšetkým u žien. Pri srdcovom tepe a krvnom tlaku sú však rozdiely. Mozartova hudba dáva najzreteľnejšie výsledky: upokojuje sa tepová frekvencia a klesá systolický (o 4,7 milimetra ortuťového stĺpca) a diastolický tlak (o 2,1 milimetra ortuťového stĺpca). Pri počúvaní Johanna Straussa klesá systolický tlak o 3,7 milimetra ortuťového stĺpca a diastolický o 2,9 milimetra ortuťového stĺpca. Pri počúvaní hudby skupiny Abba nebola zaznamenaná žiadna podstatná zmena.
To je pozitívna správa pre ľudí s vysokým tlakom, ktorí si tak môžu zlepšovať svoj stav počúvaním hudby. Nemecká štúdia však nie je v tejto oblasti prvá. Už dávno sa hovorilo o súvislosti medzi počúvaním klasickej hudby a možnosťou korigovať srdcový tep. Experti z Oxfordskej univerzity poukazovali už skôr na to, že sa pacientom, ktorí počúvali Mozartovu hudbu, znížil krvný tlak.
V Taliansku sa hudba stáva súčasťou intenzívnej terapie po operáciách srdca. „Nejde len o príjemné počúvanie,“ vysvetľujú experti z polikliniky San Donato pri Miláne. „Je to skutočná pomoc pre rýchlejšie zotavenie pacientov. Sú známe pozitívne účinky klasickej hudby na kontrolu hemodynamických parametrov a prah bolesti pacientov. Početné publikácie preukázali existenciu dynamických interakcií medzi hudbou, kardiovaskulárnym systémom a stimuláciou mozgu. Počúvanie hudby vedie k uvoľňovaniu endorfínu, a tým sa zlepšuje stav pacienta: znižuje sa dychová frekvencia a zlepšuje sa srdcová činnosť,“ uvádzajú talianski experti.