Štítna žľaza je generál organizmu

Chronický zápal štítnej žľazy je najčastejším autoimunitným ochorením. Znamená to poruchu imunitného systému, ktorý z nejakého dôvodu namieril svoje zbrane sám proti sebe, v tomto prípade proti žľaze, v ktorej vznikajú doslova "pohonné látky pre organizmus".

, 31.07.2016 06:00
vyšetrenie, štítna žľaza, ultrazvuk Foto:
Znížená funkcia štítnej žľazy sa prejavuje únavou, malátnosťou, priberaním na váhe, zápchami, opuchmi na rukách a v oblasti očí, zimomravosťou, studenou a suchou pokožkou, málokrvnosťou.
debata (1)

Zápalom štítnej žľazy často trpia aj mladí ľudia – a prevažne ženy. Väčšina ochorení štítnej žľazy sa totiž vo všeobecnosti viaže na ženské pohlavie a predpokladá sa, že sa na tom podieľajú ženské pohlavné hormóny. Zatiaľ čo zavedením jódovej profylaxie v podobe jodizácie kuchynskej soli v roku 1951 sa výrazne znížil počet pacientov so strumou (zväčšenie štítnej žľazy), v poslednom desaťročí dochádza k nárastu autoimunitných ochorení štítnej žľazy. Toto ochorenie sa prejavuje pozitivitou protilátok proti štítnej žľaze, ktoré sa zisťujú z krvi, a neskôr aj poruchou funkcie tohto orgánu. Konkrétne znížením jej činnosti.

Zápal vedie k zníženej činnosti

Chronický autoimunitný zápal štítnej žľazy sa spočiatku výrazne neprejavuje, lenže časom ju natoľko poškodí, že jej činnosť sa zníži – vyvinie sa tzv. hypotyreóza. „Ochorenia štítnej žľazy sú časté a pacienti o nich navyše veľmi často netušia,“ konštatuje endokrinológ prof. MUDr. Stanislav Oravec, CSc., z Lekárskej fakulty UK v Bratislave. „Znížená činnosť štítnej žľazy je v porovnaní so zvýšenou činnosťou rozšírenejšia a 7–10-násobne častejšie postihuje ženy v porovnaní s mužmi.“

O príčinách vzniku tohto problému v oblasti imunity sa veľa nevie. „V niektorých rodinách sa tento autoimunitný zápal vyskytuje vo všetkých generáciách, dedí sa v ženskej línii, čiže zo starej mamy na dcéru, vnučku atď. Svoju úlohu pravdepodobne zohrávajú aj vplyvy vonkajšieho prostredia, napr. ionizované žiarenie, infekcie. Niektorí vedci predpokladajú aj pôsobenie látok, ktoré vedú ku zväčšeniu štítnej žľazy, tzv. strume. Popri najznámejších, ktoré sa nachádzajú v kapuste, karfiole či brokolici, je to bróm či ťažké kovy, ktoré negatívne pôsobia spoločne s nedostatkom horčíka, vitamínov B1, B2 a nízkou hladinou antioxidantov ako vitamíny C, E. Rovnako chýbanie selénu a zinku a, samozrejme, jódu, ktorý je pre štítnu žľazu nevyhnutný, napomáha vzniku autoimunitného zápalu. Takisto sa predpokladá, že niektoré bakteriálne štruktúry majú povrchové antigény podobné ako tie na povrchu buniek štítnej žľazy. Bunky imunitného systému v organizme akoby sa pomýlili, preniknú do tkaniva štítnej žľazy a dochádza k chronickému zápalu. "V krvi pacienta sa objavujú autoprotilátky proti antigénom štítnej žľazy, ktoré postupne ničia jej bunky, a to vedie ku zníženiu činnosti štítnej žľazy,“ dodáva profesor Oravec.

Hormóny aj protilátky z krvi

Funkcia štítnej žľazy sa kontroluje stanovením hladín jej hormónov z krvi. Ide o hormón trijódtyronín (T3), tyroxín (T4) a tyreostimulačný hormón (TSH), čo je hormón stimulujúci štítnu žľazu, ktorý vylučuje podmozgová žľaza. Na potvrdenie alebo vylúčenie autoimunitných ochorení štítnej žľazy sa stanovuje hladina protilátok proti štítnej žľaze. Súčasťou vyšetrenia je aj ultrasonografické vyšetrenie, ktoré umožní zistiť jej veľkosť, štruktúru, prítomnosť cýst alebo uzlov. Pri podozrení na zhubný nádor sa pomocou ultrazvuku robí odber vzorky tkaniva z podozrivého miesta tenkou ihlou a tá sa posiela na cytologické vyšetrenie.

Otázny je stav, keď sa u pacientky potvrdia protilátky proti štítnej žľaze, čiže autoimunitný zápal, ale hladina spomínaných hormónov štítnej žľazy je ešte v norme. Medzi podmozgovou žľazou a štítnou žľazou totiž jestvuje spätná väzba. Ak začne hladina hormónov štítnej žľazy klesať, pretože štítna žľaza má z dôvodu zápalu vyčerpanú kapacitu tvorby vlastných hormónov, podmozgová žľaza naštartuje tvorbu TSH. To je hormón, ktorý núti štítnu žľazu produkciu jej vlastných hormónov zvýšiť. Je to ako zapnúť na aute na nejaký čas „turbo“, ale dá sa to len dočasne, lebo motor by to nevydržal. Aj štítna žľaza to na istý čas dokáže a produkciu hormónov T3 a T4 znormalizuje. Ale odborníkovi už vyššia hladina TSH napovedá, že sa niečo deje, že kapacita tvorby hormónov štítnej žľazy sa vyčerpáva a tá pracuje hranici možností. Hovorí sa tomu subklinická hypotyreóza. „Lenže už takýto nedostatok môže napríklad viesť ku poruchám plodnosti, preto na to treba myslieť,“ upozorňuje profesor Oravec.

Dilema, kedy nasadiť liečbu

Nie všetci endokrinológovia sa zhodujú v názore, kedy a či pacientkam s normálnou funkciou štítnej žľazy, ale potvrdenou existenciou protilátok (čiže autoimunitného zápalu) – podávať liečbu, alebo nie. Liečiť sa odporúča až vzniknutý nedostatok hormónov štítnej žľazy v podobe podávania synteticky vyrobeného hormónu štítnej žľazy tyroxínu. Uprednostňujú sa kontroly v polročných až ročných intervaloch a čaká sa, či a kedy sa rozvinie tzv. manifestná hypotyreóza, čiže hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi klesnú pod stanovené hodnoty.

Profesor Oravec: „Na základe mojich klinických skúseností sa však domnievam, že aj začínajúce fázy zápalu treba dostať pod kontrolu. Aj keď ho v súčasnosti nie vždy dokážeme odstrániť, dokážeme ho zmierniť. Považujem za cennejšiu prevenciu, nasadenie liečby už v štádiu, keď sú hladiny hormónov štítnej žľazy ešte v dolnom pásme, ale zvýšená hladina TSH už signalizuje postupujúcu nedostatočnú schopnosť štítnej žľazy vytvárať dostatočné množstvo hormónov.“ Navyše, nemusí ísť len o postihnutie štítnej žľazy, ale poškodenie viacerých orgánov v tele pacienta, napríklad spomínanú zníženú plodnosť ženy, na čo sa často nemyslí. Mimochodom, štítna žľaza má výrazný vplyv na metabolizmus tukov a jedným z príznakov nedostatku jej hormónov môže byť aj zvýšená hladina cholesterolu v krvi.

Znížená funkcia štítnej žľazy sa prejavuje únavou, malátnosťou, priberaním na váhe, zápchami, opuchmi na rukách a v oblasti očí, zimomravosťou, studenou a suchou pokožkou, málokrvnosťou. Ku hypotyreóze pomerne často dochádza aj u žien po menopauze. Lenže pacientka svoje zdravotné problémy dlho pripisuje vyššiemu veku, prechodu, často ich nevníma. Jej okolie si však všimne, že je spomalená, ťažkopádna, ospanlivá, priberá. Viaceré takéto ženy sa po začiatku liečby hormónmi štítnej žľazy doslova „prebudia ako Šípkové Ruženky“.

Hormón v tabletke alebo polievková lyžica oleja?

Pri zníženej funkcii štítnej žľazy pacient dostáva len to, čo mu v organizme chýba. Ide teda o substitučnú liečbu syntetickým hormónom štítnej žľazy, ktorý má rovnaký účinok ako prirodzene sa vyskytujúce hormóny štítnej žľazy. Nie všetkým pacientkam však liečba syntetizovaným hormónom vyhovuje. Niekedy klasická liečba v zmysle „návratu chuti do života“ či odstránenia depresívnych stavov nezaberie a niektoré pacientky ju aj odmietajú.

„Mám skúsenosti s pacientkami s chronickou lymfoidnou tyreotitídou, ktoré odmietli predpísanú liečbu tyroxínom v tabletách a nahradili ju alternatívnym prísunom jódu do organizmu. Po pol roku liečby ich protilátky proti štítnej žľaze v krvi klesli o 75 % a hypotyreóza sa zmiernila. Je to nádejná správa pre pacientky s takouto diagnózou, kde sa potvrdila vysoká protilátková aktivita. Keď som sa spýtal, ako je to možné, priznali sa, že užívajú tekvicový olej s organicky viazaným jódom. Samozrejme, sú to zatiaľ len nádejné lastovičky, mohli by však byť dôvodom na uskutočnenie klinickej štúdie. Nevylučujem, že aj netradičné liečebné postupy sa môžu stať prínosom v tradičnej overenej liečbe. Najmä v prípadoch, kde štandardná liečba neprináša pacientovi dostatočný efekt.“

Odkiaľ ešte získať jód?

Vie sa, že práve psychický stres je najväčším odbúravačom jódu v tele. Túto esenciálnu látku si organizmus nedokáže vytvoriť sám, preto ju treba dodávať zvonka. Prímorské krajiny majú v porovnaní s vnútrozemskými krajinami vyšší príjem jódu, čo súvisí s väčším obsahom jódu v prípade morských rýb či morských rias. Vo väčšine krajín však jód chýba už v pôde, v potravinách a následne v ľudskom tele.

Jód je stopový prvok, ktorý tvorí asi 60 % objemu hormónov štítnej žľazy. Pri jeho nedostatku štítna žľaza neprodukuje dostatočné množstvo hormónov. Z potravín ho obsahujú plesňový syr, treska, šproty, brokolica, čerešne, jodidovaná soľ, morské ryby (v mrazených je však v zanedbateľnom množstve). Jód možno prijímať aj v rámci kúpeľných kúr, pretože telo ho dokáže absorbovať kožou a sliznicou dýchacích ciest pri inhalácii v balneologickej prevádzke s bohatou jódovou mikroklímou. Musí však ísť o minerálnu vodu z prírodného liečivého prameňa bohatú okrem iného práve na jód (možná je pitná kúra aj vaňový kúpeľ v Prírodných liečivých jódových kúpeľoch Číž), jód však obsahujú aj minerálne vody ako Cígeľská aj Vincentka (pozor však na vysokú mineralizáciu, to je nevýhoda pravidelnej konzumácie).

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #imunita #zápal #štítna žľaza
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy