Počas tohto obdobia je dôležité dbať na ich výživu a dostatočný príjem vitamínov a minerálov, pretože detský organizmus má na ne zvýšený nárok. Keďže v čase rastového špurtu dochádza aj k rýchlejšiemu rastu kostí, je potrebné telu zabezpečiť správny príjem minerálnych látok, najmä vápnika a vitamínov. V prvom roku života rastie dieťa najrýchlejšie, a to 20 až 25 cm za rok. V druhom roku sa rast o niečo spomalí, no stále je pomerne rýchly, asi 10 až 12 cm za rok. Niektoré dojčatá bývajú v období rastového špurtu hladnejšie a vyžadujú si oveľa častejšie materské mlieko ako inokedy. V prvom roku života sa deťom podáva vitamín D vo forme kvapiek, ktorý reguluje metabolizmus vápnika v organizme.
Potrebné živiny dieťa získava z materského či umelého mlieka. Následne je ich dostatočný prísun závislý už len od správnej výživy dieťaťa. Ak si nie ste istí, či má vaše dieťa dostatočný príjem vápnika alebo má intoleranciu mliečnych výrobkov, mali by ste navštíviť detského lekára. Ten posúdi zdravotný stav a odporučí vám úpravu stravovacieho režimu, prípadne vhodnú liečbu.
Niektoré deti sa v období rastového špurtu v čase puberty môžu sťažovať na tzv. rastové bolesti nôh, ktoré ich môžu budiť zo spánku, najmä v noci. K ich zmierneniu prispieva vhodná kombinácia vápnika a vitamínov D3 a K2.
Koľko vápnika denne je potrebné prijať v detstve a v období dospievania?
| Vek | Odporúčaná denná dávka vápnika |
|---|---|
| 0 – 6 mesiacov | 400 mg |
| 6 mesiacov – 1 rok | 600 mg |
| 1 až 5 rokov | 800 mg |
| 6 až 10 rokov | 800 – 1 200 mg |
| dospievajúci – 11 až 24 rokov | 1 200 – 1 500 mg |
Zdroj: Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí, o.z., Slovenskej lekárskej spoločnosti
Ako by mal vyzerať jedálny lístok dieťaťa bohatý na vápnik?
Celodenná strava u detí by mala pozostávať z 5 až 6 chodov, a to 3 hlavných (raňajky, obed, večera) a 2 až 3 menších (desiata, olovrant). Neoddeliteľnou súčasťou stravovania u detí je aj pitný režim (voda, čaj, mlieko, kakao, riedené ovocné šťavy, nie kolové a sladené nápoje). Pri zostavovaní jedálnička je tiež mimoriadne dôležité prihliadať na vek dieťaťa, jeho chute a prípadné dietetické obmedzenia.
Predškolský vek
- Raňajky: chlieb s tvarohovou nátierkou, prípadne vyšľahaný tvaroh s ovocím
- Desiata: ovocie, keksy
- Obed: zeleninová polievka, kuracie mäso, ryža a zelenina
- Olovrant: rožok, jogurt
- Večera: kaša (pohánková, ryžová…)
Školský vek
- Raňajky: müsli s mliekom
- Desiata: chlieb s maslom a kuracou šunkou, zelenina alebo ovocie
- Obed: slepačí vývar, rybie filé so zemiakmi, kompót
- Olovrant: rožok, jogurt
- Večera: chlieb s maslom, tvarohom a so zeleninovou oblohou
Puberta
Dôležitou stavebnou jednotkou kostí je vápnik, ktorého si telo najviac ukladá do zásob práve v období detstva a dospievania, maximálne do 25 až 35 rokov. V tomto veku je zaznamenaný maximálny obsah minerálnych látok v kostiach tzv. PBM – Peak Bone Mass. Následne začne mierne prevažovať odbúravanie minerálov nad novotvorbou. Ak si telo nevytvorí dostatočné zásoby do tohto veku, hrozia nám choroby z nedostatku vápnika a zvýšené riziko zlomenín a osteoporózy.
Sťažujú sa vaše deti na bolesti nôh? Všimli ste si, že v poslednom čase narástli viac ako zvyčajne? Viete, prečo to tak je? V období puberty majú tento proces na svedomí rastový hormón a pohlavné hormóny. Dievčatá začínajú rýchlo rásť od začiatku puberty, teda okolo 10,5 roka a rast sa výrazne spomalí s nástupom prvej menštruácie. Chlapci zase rastú najrýchlejšie asi po dvoch rokoch od nástupu puberty, ktorá u nich prichádza neskôr ako u dievčat, asi v 12. roku. U dievčat je v období puberty riziková mentálna anorexia, teda odmietanie potravy s cieľom znížiť svoju hmotnosť. Okrem celkového zhoršenia zdravotného stavu dochádza pri anorexii aj k rednutiu kostí. Niektoré deti sa v tomto období môžu sťažovať na tzv. rastové bolesti nôh, ktoré ich môžu budiť zo spánku najmä v noci. K ich zmierneniu prispieva kombinácia vápnika a vitamínu K2 a vitamínu D3.
Vzorový jedálny lístok so stravou bohatou na vápnik
Celodenná strava by mala pozostávať z 5 až 6 chodov, a to 3 hlavných (raňajky, obed, večera) a 2 až 3 menších (desiata, olovrant). Neoddeliteľnou súčasťou stravovania je aj pitný režim (voda, čaj, mlieko, kakao, riedené ovocné šťavy, nie kolové a sladené nápoje). Pri zostavovaní jedálnička je tiež mimoriadne dôležité prihliadať na vek, chute a prípadné dietetické obmedzenia dospievajúceho.
- Raňajky: celozrnná žemľa, Cottage syr
- Desiata: chlieb, tavený syr, zelenina alebo ovocie
- Obed: karfiolová polievka, morčacie mäso na šťave s cestovinou, zeleninový šalát
- Olovrant: biely jogurt s müsli a ovocím
- Večera: chlieb s rybacou nátierkou
Aktívny vek
Súčasný trend zdravého životného štýlu prispieva nielen k nášmu celkovému zdraviu, ale významne vplýva aj na stav našich kostí. I keď tu zohráva značnú úlohu dedičnosť, stále existuje množstvo faktorov, ktoré vieme aj v tomto období ovplyvniť. Nedostatok pohybu či neprimeraná fyzická záťaž, nepravidelné stravovanie, rôzne jednostranné diéty či strava s nedostatkom vápnika, fajčenie, časté pitie alkoholu a kofeínových nápojov, to všetko našim kostiam škodí.
Po 35. roku života začína v metabolizme kostí prevládať odbúravanie kostného tkaniva nad tvorbou. V nasledujúcich rokoch už začína postupne ubúdať kostná hmota, preto je mimoriadne dôležité zabezpečovať im práve v tomto období dostatočný prísun vápnika na dennej báze, aby si kosti zachovali svoje zdravie a kvalitu čo možno najdlhšie. Ženy bývajú ohrozené ešte o čosi viac ako muži, keďže u nich práve v aktívnom veku nastávajú obdobia (tehotenstvo, dojčenie), keď sú na ich organizmus kladené zvýšené nároky. Dostatočný prísun vápnika v tomto období je u nich mimoriadne dôležitý pre ich vlastné zdravie aj pre zdravý vývin dieťaťa.
Ako by mal vyzerať jedálny lístok bohatý na vápnik?
- Raňajky (425 mg vápnika): pohár mlieka, 2 celozrnné pečivá, syr cottage
- Desiata (40 mg vápnika): jablko
- Obed (145 mg vápnika): brokolicová polievka, hovädzie mäso na šťave s ryžou, strúhaná mrkva
- Olovrant (255 mg vápnika): biely jogurt, 1 celozrnné pečivo
- Večera (150 mg vápnika): 2 celozrnné krajce chleba, tvarohová nátierka s pažítkou
Menopauza
Je obdobím veľkých hormonálnych zmien v živote ženy, ktoré obvykle nastupuje niekedy medzi 45. až 55. rokom. V tomto období prirodzene klesá funkcia vaječníkov, znižuje sa tvorba hormónov estrogénu a progesterónu a zastavuje sa menštruačný cyklus, čo má za následok hormonálne, telesné a psychické zmeny.
Toto obdobie je samo osebe pre ženu veľmi náročné, môže pociťovať návaly sprevádzajúce potenie, prejavujú sa viditeľné zmeny nielen na ženských pohlavných orgánoch, ale aj napríklad na nechtoch, koži či vlasoch, môže dôjsť dokonca až k zarastaniu na tvári. Toto nekomfortné obdobie je žiaľ predzvesťou rýchlejšieho procesu starnutia a je sprevádzané vyšším úbytkom vápnika z kostí. Následkom straty ženských hormónov sa u niektorých vápnik doslova vyplavuje z kostí, preto je potrebné pravidelne ho dopĺňať. V období menopauzy je odporúčaný denný príjem vápnika 1 200 mg v prípade, že užívate hormonálnu substitučnú liečbu. Ak ju neužívate, mali by ste denne prijať až 1 500 mg vápnika.
Riziko osteoporózy u žien: keďže rednutie kostí nebolí, veľa žien, ale aj mužov, na to príde, až keď je neskoro. Príznakom môže byť aj náhla a výrazná bolesť chrbtice v konkrétnom mieste, slabosť či bolesť viacerých kostí, rýchla únava pri chôdzi, výraznejšie zníženie telesnej výšky. Typickým prejavom osteoporózy je aj prehnutie chrbtice do výrazného hrbu, čo je už nezvratný dôsledok tohto ochorenia. Osteoporóza môže vyústiť až do zlomeniny, ktorej liečba býva vo vyššom veku veľmi komplikovaná. Pravidelný a dostatočný príjem vápnika v období pred menopauzou výrazne znižuje riziko vzniku osteoporózy.
Správne kombinácie: v rámci prevencie osteoporózy je ideálne užívať kombináciu vápnika spolu s vitamínom D3 a K2. Vápnik telo potrebuje pre pevné a zdravé kosti. Vitamín K2 zabezpečuje, aby sa vápnik dostal do kostí a zubov a neukladal sa v cievach. Tým zabezpečí nielen prospešnosť prijatého vápnika pre ženské telo, ale zároveň ho chráni pred vznikom aterosklerózy. Nemenej dôležitý je vitamín D3, ktorý zabezpečuje vstrebávanie vápnika do krvi, takže vďaka nemu dokáže telo vápnik prijať.
Seniori
Ľudia starší ako 65 rokov už majú vzhľadom na svoj vek väčšinou viaceré zdravotné problémy a sú v starostlivosti špecialistov. Množstvo liekov rozdelených v liekovke, aby sa na žiaden z nich nezabudlo, už tak akosi k tomuto obdobiu patrí. Zabúdať by sa však nemalo ani na zvýšený prísun vitamínov a minerálov, ktoré sa vo vyššom veku horšie vstrebávajú a prijímajú.
Riziká zlomenín: kosti naberajú na sile najmä v období detstva a dospievania. Po 35. roku až do staroby postupne kostnej hmoty ubúda a pokiaľ kostiam nepomôžeme udržať si svoje zdravie, stávajú sa krehkejšie a ľahšie tak dôjde k zlomenine. U seniorov je navyše zlomenina veľmi riziková, keďže sú v období liečby zväčša hospitalizovaní a pridružujú sa ďalšie ochorenia, ktoré ich môžu ohroziť aj na živote. Pre udržanie pevných a pružných kostí je dôležité dodávať telu dostatočné množstvo vápnika. Ak totiž telu chýba, odoberá si ho práve z kostí, čím ich ešte väčšmi oslabuje. Muži nad 65 rokov by mali denne prijať až 1 500 mg vápnika, u žien je to v závislosti od užívania hormonálnej substitučnej liečby v rozpätí 1 200 až 1 500 mg vápnika na deň.
Zdroj: somstalekost.sk