Na choroby srdca zomierame často zbytočne

Podľa správy agentúry Eurostat až 11 000 obyvateľov Slovenska vo veku do 75 rokov zomrie ročne na tzv. odvrátiteľné ochorenia. Až v 32 % sa na tom podieľajú ochorenia srdca a ciev a 16 % je spôsobených mozgovou porážkou.

, 31.08.2016 06:00
srdce, zdravie, Foto:
Ilustračné foto.
5

Podľa správy Eurostatu patrí na Slovensku až 44 % z celkového počtu úmrtí osôb mladších ako 75 rokov do kategórie tzv. odvrátiteľných úmrtí. Priemer v štátoch únie je 34 %. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov ide teda na Slovensku o 188 úmrtí, pričom v Českej republike je to 125 a vo Francúzsku dokonca len 60 úmrtí. „Na základe týchto štatistík je možné konštatovať, že po prepočítaní na počet obyvateľov zomrie u nás v porovnaní s Českom na tzv. liečiteľné ochorenia každý rok o 2 000 ľudí viac. Podľa záverov Eurostatu sa na týchto tzv. odvrátiteľných úmrtiach podieľajú najviac práve kardiovaskulárne ochorenia,“ povedal profesor Robert Hatala, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.

Podľa Eurostatu je Slovensko na 4. najhoršom mieste z hľadiska úmrtnosti obyvateľov na tzv. odvrátiteľné ochorenia. Po prepočte na celoslovenskú populáciu zomrie na Slovensku každý rok na odvrátiteľnú príčinu takmer 11 000 ľudí. Rovnako nelichotivo sú na tom obyvatelia Slovenska aj čo sa týka dĺžky života. Podľa správy OECD Health at a Glance je na Slovensku v 65. roku života kratšia očakávaná dĺžka života ako v ostatných krajinách OECD, navyše jeho zdravotná kvalita je výrazne horšia. "Po dosiahnutí 65 rokov majú Česi pred sebou v priemere 8 rokov života v zdraví. Na Slovensku sú to len 4 roky a v Nórsku je to až 15 rokov,” hovorí profesor Hatala.

V celoeurópskom meradle sa na úmrtiach najviac podieľajú práve kardiovaskulárne ochorenia. Srdcový infarkt tvorí až 32 % všetkých úmrtí ľudí vo veku menej ako 75 rokov. „Na Slovensku zomrie ročne na srdcovo-cievne ochorenia takmer 30-tisíc obyvateľov, čo je v prepočte na počet obyvateľov takmer 3-krát viac ako vo Francúzsku. Celkovo choroby srdca a ciev majú podľa oficiálnej mortalitnej štatistiky na svedomí u nás viac ako 52 % všetkých úmrtí,“ dopĺňa Hatala.

Je prekvapujúce, že aj keď sa kardiovaskulárne ochorenia najviac podieľajú na úmrtnosti Slovákov, títo ich nepovažujú za najzávažnejšiu hrozbu. Za takú považujú onkologické ochorenia. Myslí si to až 74 % respondentov.

Sme si síce vedomí toho, že ochorenia srdca sa vyskytujú častejšie ako onkologické a tiež, že sú spojené s vyššou mierou invalidizácie v porovnaní napríklad s rakovinou prsníka či prostaty. „Slováci pojem závažnosti ochorenia nespájajú ani s počtom ľudí, ktorí sú daným ochorením postihnutí, ani s mierou úmrtnosti. Je vytvorený určitý emocionálny „mýtus“ závažnosti onkologických ochorení. Pravdepodobne je to tak pre vnímanú mieru utrpenia ľudí, ktorí ním trpia. A súvisí to určite aj s často radikálnou liečbou a jej nežiaducimi účinkami,” hovorí docentka Eva Gonçalvesová, primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH v Bratislave.

Keďže podľa štatistík OECD patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou mierou mortality na srdcovo-cievne ochorenia, je dôležité vytvoriť fungujúcu platformu, ktorá bude základom pre dlhodobú spoluprácu kľúčových subjektov – najmä rezortu zdravotníctva, Slovenskej kardiologickej spoločnosti, ako aj zástupcov poisťovní či pacientskych organizácií.  „Musíme budovať povedomie a vzdelávať verejnosť o srdcových ochoreniach,“ hovorí profesor Hatala. „Ak chceme na Slovensku znížiť počet odvrátiteľných úmrtí, bez zvýšeného záujmu o problematiku chorôb srdca to nepôjde,“ dodal.

Zostavte si stravovací plán

Úbytok hmotnosti by mal byť postupný a pomalý – najviac priemerne pol kilogramu týždenne. V priebehu 6 mesiacov by mal úbytok predstavovať asi 10 % počiatočnej hmotnosti. Väčšina žien môže takto znížiť svoju hmotnosť pomocou vyváženého stravovacieho režimu, ktorý dodáva telu najviac 5 000 až 6 300 kilojoulov (kJ) denne; väčšina mužov s energetickým príjmom 6 300 až 7 500 kJ denne. Ľudia, ktorí rýchlo schudnú, veľmi často stratenú hmotnosť rýchlo naberú naspäť. Ľudia, ktorí schudnú týždenne len pol kilogramu či menej, si oveľa úspešnejšie dokážu zníženú hmotnosť udržať po dlhý čas.

Na zabránenie „jo-jo“ efektu je však potrebné aj po schudnutí dodržiavať udržiavaciu diétu spolu s aktívnym životným režimom s dostatkom telesnej aktivity.

V tomto dennom stravovacom pláne sú všetky najdôležitejšie zložky stravy, je to dobre vyvážená diéta obsahujúca rozmanité jedlá.

Jedlo Celkový denný prísun energie 5 000 kJ 6 700 kJ 7 500 kJ
  množstvo množstvo množstvo
chudé mäso, hydina, ryby 150 g po tepelnej úprave 150 g po tepelnej úprave 150 g po tepelnej úprave
zelenina 4 porcie 4 porcie 4 a viac porcií
ovocie 3 porcie 3 porcie 3 porcie
chlieb, obilniny škroboviny 3 porcie 4 porcie 6 porcií
nízkotučné mlieko 2 poháre 3 poháre 3 poháre
nátierky, olej 3 čaj. lyžičky 4 čaj. lyžičky 5 čaj. lyžičiek

Aby ste si mohli zostaviť vlastný zoznam, ktorý vám bude vyhovovať, počítajte s energetickou hodnotou jedál podľa týchto inštrukcií:

  • Aby ste si udržali telesnú hmotnosť, vynásobte dvojnásobok svojej aktuálnej hmotnosti 60 kJ. Výsledné číslo predstavuje priemerné množstvo energie, ktoré spotrebujete denne v prípade, že žijete primerane aktívnym životným štýlom.
  • Ak cvičíte len zriedka alebo málo, alebo máte nadhmotnosť, vynásobte dvojnásobok svojej hmotnosti namiesto 60 číslom 55. Menej aktívni ľudia spotrebujú menej energie.
  • Na zníženie hmotnosti o pol kilogramu musíte vydať v priebehu týždňa o 14 000 kJ viac ako ste prijali. Aby ste to dosiahli, znížte svoj denný energetický príjem o 2 000 kJ. (Sedem dní krát 2 000 kJ je 14 000 kJ – to znamená stratu pol kilogramu hmotnosti za týždeň.)
  • Aby ste si uchovali svoju ideálnu hmotnosť, vážte sa raz za týždeň. Ak máte o 2–3 kilogramy viac ako by ste mali mať, začnite menej jesť alebo viac cvičte (najlepšie oboje), kým vaša hmotnosť neklesne na želanú úroveň. Dosiahnete to konzumáciou jedál s nižším obsahom tukov ako napríklad obilnín, zeleniny, ovocia a mliečnych nízkotučných produktov. Pokúste sa udržať sa dva kilogramy pod svojou ideálnou hmotnosťou.

Aby vaše telo dostalo všetky výživné látky, ktoré potrebuje, stravujte sa podľa zvoleného stravovacieho plánu. K ďalším užitočným pokynom patria tieto:

  • Plánujte si jednotlivé druhy jedál, ktoré budete jesť, vrátane múčnych pokrmov.
  • Nevynechávajte žiadnu skupinu jedál. Striedajte vo svojej diéte jedlá z každej nutričnej skupiny. Konzumácia rôznorodých jedál je dôležitá preto, aby organizmus dostal všetky nevyhnutné živiny a výživové prvky.
  • Jedzte menej soli. Soľ obsahuje 40 % sodíka a konzumácia príliš veľkého množstva sodíka môže spôsobiť u mnohých ľudí vzostup krvného tlaku. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča znížiť dennú dávku sodíka pod 2,4 gramu. To je okolo jednej kávovej lyžičky soli. Čítajte informácie vytlačené na obaloch potravín a sledujte údaje o obsahu soli.
  • Pamätajte: stravovací plán by sa mal stať súčasťou vášho života.

Zdroj: tvojesrdce.sk

Pravidelný pohyb je užitočný pre srdce aj myseľ

  • znižuje pravdepodobnosť výskytu srdcových ochorení a mozgovej porážky
  • zlepšuje cirkuláciu krvi telom (cez pľúca, srdce a ďalšie orgány a svaly tak pracujú lepšie)
  • zlepšuje schopnosť organizmu využívať kyslík a poskytuje energiu pre aktívny spôsob života
  • pomáha znižovať tlak krvi
  • pomáha zvládať stres a napätie, umožní vám oddychovať a prospieva spánku
  • spolu s vhodnou diétou pomáha kontrolovať telesnú hmotnosť
  • prispieva k celkovej kvalite života
Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
žena, beh, pohyb, cvičenie, zdravie Ilustračné foto.

Výber cvičenia

  • niektoré druhy cvičení sú zvlášť vhodné na predchádzanie kardiovaskulárnym ochoreniam, pretože výrazne zvyšujú krvný obeh do svalov namáhaných po dlhší čas. Tieto cvičenia sú známe aj ako vytrvalostné aktivity. Keď sú vaše pľúca a srdce v dobrej kondícii, môžete cvičiť aj intenzívnejšie a dlhší čas bez toho, aby ste pociťovali nadmernú únavu. Ste schopný znášať náhle fyzické alebo psychické požiadavky bez väčších problémov a s menšou námahou.
  • pre väčšinu zdravých ľudí sa odporúčajú aktivity ako rýchla chôdza, turistika, džoging, bicyklovanie, plávanie, korčuľovanie na kolieskových korčuliach, skákanie cez švihadlo a ďalšie športové aktivity a hry. Snažte sa venovať nejakej fyzickej aktivite aspoň 30 minút denne väčšinu dní v týždni. Na budovanie celkovej kondície je potrebné venovať sa rôznorodým aktivitám posilňujúcim svaly, ale aj takým, ktoré im dodávajú pružnosť.
  • lekárske štúdie dokazujú, že aj mierne aktivity, ktorým sa venujete denne, môžu mať dlhotrvajúci účinok. Príkladom takejto činnosti je pohodlná chôdza, práca v záhrade či na poli, tanec a domáce cvičenia. Dokonca aj častejšia chôdza do schodov alebo zaparkovanie auta ďalej od domu pomôžu zvýšiť vašu aktivitu. Ak nepraktizujete žiadnu intenzívnu aktivitu, skúste sa denne venovať aspoň 30 minút niektorej zo spomínaných miernych aktivít. Ak vám tridsaťminútový blok nevyhovuje, skúste im venovať každý deň dvakrát po pätnásť minút alebo trikrát po desať minút. Postupne prejdite k namáhavejším aktivitám trvajúcim spolu aspoň polhodinu alebo dlhšie počas väčšiny dní v týždni.

Údaje v tabuľke znázorňujú množstvo kalórií spálených pri danom druhu aktivity človekom s telesnou hmotnosťou 50, 75 a 100 kg

Typ aktivity 50 kg 75 kg 100 kg
bicyklovanie: 10 km/h 160 240 312
bicyklovanie: 20 km/h 270 410 534
džoging: 10 km/h 610 920 1 230
skákanie cez švihadlo 500 750 1 000
beh na mieste 440 660 962
beh: 15 km/h 850 1 280 1 664
plávanie: 20 m/min. 185 275 358
plávanie: 40 m/min. 325 500 650
tenis (single) 265 400 535
chôdza: 3 km/h 160 240 312
chôdza: 5 km/h 210 320 416
chôdza: 7 km/h 295 440 57

Pravidelné cvičenie

  • ak ste sa predtým nevenovali žiadnej športovej aktivite, začínajte pomaly. Po období menšej záťaže postupne zvyšujte intenzitu alebo dĺžku vašich cvičení. Športovú činnosť by ste mali začínať zahriatím organizmu, čo vám zrýchli dych, cirkuláciu krvi a zvýši telesnú teplotu. Zahriatie zníži riziko, že sa počas väčšiny namáhavých cvičení zraníte. Rozohriatie organizmu by malo trvať 3 až 5 minút, ale možno i dlhšie. Doplňte ho ľahkým strečingom.
  • kondičná fáza cvičenia je fáza, pri ktorej sa posilňuje vaša kardiovaskulárna odolnosť. Cvičte s primeranou intenzitou. Nenúťte sa cvičiť do vyčerpania. Ak ste predtým boli chorý alebo ste unavený, necvičte príliš ťažko a dlho. Pravidelná fyzická aktivita vám umožní postupne zvyšovať intenzitu aj trvanie fyzickej záťaže bez toho, aby ste sa úplne vyčerpali. Kondičnej fáze cvičenia venujte najmenej 30 minút z vášho denného cvičebného režimu, ktorý by ste mali praktizovať takmer každý deň v týždni. Užívajte si pohyb a vnímajte ho ako zábavu.
  • počas kondičnej fázy budete dýchať rýchlejšie a hlbšie. Aj srdce vám bude prudšie biť. To je signál na to, že váš organizmus je na cvičenie nastavený. Ale necvičte až do bodu, keď by ste mohli dokonca až strácať dych. Počas kondičného cvičenia by ste mali byť schopní viesť rozhovor a po cvičení by ste sa mali dostať v priebehu najviac piatich minút do normálneho stavu. Nie je dobré cvičiť tak intenzívne, že sa budete po zvyšok dňa cítiť úplne vyčerpaný. Po cvičení sa na niekoľko minút spomaľte, upokojte. Nech sa vaše telo nastaví na nižšiu fyzickú záťaž. Neostaňte stáť ani si nelíhajte hneď po cvičení. Radšej sa niekoľko minút prechádzajte. Vyhraďte si čas na natiahnutie každého svalu, ktorý ste namáhali, alebo v ktorom pociťujete sťah alebo napätie.
  • navštívte lekára, ak máte pri cvičení problémy s dýchaním, ak pociťujete bolesť či tlak v hrudníku, krku, pleciach alebo v iných častiach tela. Nečakajte, kým sa dostaví prudká bolesť a dajte si skontrolovať srdcovú činnosť.
  • keď ste už začali pravidelne cvičiť, neprestaňte! Osvojte si fyzické aktivity ako životný návyk. Ak prestanete s cvičením, veľmi rýchlo prídete o jeho blahodarné účinky. Dobrý stav kardiovaskulárnej kondície je nepretržitý proces.

Zdroj: tvojesrdce.sk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
5 debata chyba
Viac na túto tému: #cvičenie #pohyb #zdravé srdce #jedálniček #srdcovo-cievne ochorenia