MUDr. Dušan Krajči nastúpil po skončení medicíny do levickej nemocnice. Chcel robiť chirurgiu. Nemali voľné miesto, tak sa dal k traumatológom. Pri jednej službe mu zavolal chirurg z ambulancie, že má ženu s vážnym úrazom brucha: „Urob jej sono! Keď niečo nájdeš, zavolaj!“ Pacientka mala roztrhnutú slezinu a v bruchu plno krvi. Bolo ju treba urgentne operovať. Na chodbe hlučná skupina rozrušených Rómov. V ambulancii ho čakala vystrašená kmeňová príslušníčka, ktorá tvrdila, že ju to len trošku bolelo, inak jej nie je nič. „Čo sa vám stalo?“ položil lekár obligátnu otázku. „Dič, len som spadla doba zo schodov.“ Toto tvrdenie sa mu videlo veľmi podozrivé. Niekoľkokrát bol s pohotovosťou na výjazde v osade a mohol by odprisahať, že tam nijaké schody nie sú. Cigánka vycítila, že jej neverí. Spustila: „Pán dochtor, bňa môj muž miluje. On mi naozaj nič neurobil.“ „Kedy sa vám to stalo?“ „Pred dvoma dňami, pán dochtor.“ Doktor Krajči mal pred sebou malý zázrak. Normálny človek by za dva dni s krvácajúcou slezinou umrel a táto ženská sa tvári, že jej nič nie je. „Prečo ste neprišli ihneď?“ „Dedalo sa mi, pán dochtor. Mám sedem detí. Revali. Nemohla som od nich odísť! Ani by som sem nešla, keby ma to nezačalo bolieť. Prosíb ich pekne, devolajte políciu.“
Foto: Forza Music
„Prečo by som ju volal, keď hovoríte, že vám nič neurobil. Ale musíme vás urgentne operovať, lebo zomriete!“ „Nedá sa to inák? Môj Dežo bezo mňa nevie žiť. Doba je sedem detí. Treba sa o ne starať. Nedalo by sa to urobiť pilulkami?“ „Nedalo, lebo vykrvácate.“ „Dobre, pán dochtor. Idem sa rozlúčiť s manželom a poviem mu, aby mi doniesol dejaké veci.“
Traumatológ odišiel na oddelenie. Oznámil sestričke, nech pripraví všetko na príjem. Treba urýchlene urobiť všetky predoperačné vyšetrenia a objednať krv. Pribehol ošetrovateľ: „Stratila sa! Neviem ju nájsť. Asi ušla.“
Ošetrovateľ ešte raz obehal všetky chodby nemocnice. Na dolnom schodisku začul divoké fučanie a vzdychanie. Zbehol dole a videl, že ako v suteréne pod schodmi počerný chlapík veselo práši pacientku, ktorá mohla byť za chvíľu na smrteľnej posteli. „Čo robíte? Zbláznili ste sa?“ „Ja? Pán dochtor, musela som, aby mi debol deverný, kým budem v democnici. A čo by mal zo mňa, keby som dáhodou zomrela?“
Operácia prebehla hladko. Baba mala šťastie. V okolí sleziny sa nejakým zázrakom vytvoril hematóm, ktorý zabránil, aby celkom vykrvácala. Traumatológ Dušan Krajči jej za hodinku vybral slezinu, vyčistil a zadrénoval brušnú dutinu a zvláštny prípad neobyčajnej lásky odviezli na ARO. Slávnemu detektívovi Herculovi Poirotovi, ale aj obyčajnému policajtovi, by muselo byť nanajvýš podozrivé, že pacientka opakovane zdôrazňovala manželovu nevinu. Slávny detektív Agáty Christie, ako aj bežný policajt by začali okamžite uvažovať o tom, či jej tú odtrhnutú slezinu nespôsobil práve jej najmilší. Doktor si myslel svoje. Kde niet žalobcu, niet obvineného a pacientka stále zdôrazňovala, že jej manžel je „devinný“. Iný človek by bol na jej mieste vydesený na smrť, že by sa v ňom ani krvi nedorezal, a ona, večná milenka v stave totálneho ohrozenia, si to ešte zbehla pod nemocničné schody rozdať s manželom. Uzdravovanie prebehlo bez problémov. Na piaty deň ušla domov, aby jej muž nebol neverný.
MUDr. Dušan Krajči (nar. 1975)
študoval na bratislavskej Lekárskej fakulte UK, ktorú absolvoval v roku 2000. Po promócii nastúpil na Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny v Nemocnici s poliklinikou v Leviciach. Po polroku prešiel na Oddelenie úrazovej chirurgie, v roku 2003 atestoval zo všeobecnej a v roku 2008 z úrazovej chirurgie. V roku 2012 si dorobil atestáciu z ortopédie, ktorá sa dostala do centra jeho záujmu. V súčasnosti pôsobí ako súkromný ortopéd v Leviciach a od roku 2013 operuje v Novamede v Banskej Bystrici.
(Z knihy Čierny humor v bielom plášti 2, kapitola Kvapavkový poplach na letisku, krátené, Forza Music)