Práve tento toxický bielkovinový odpad sa ukladá do takzvaných klbiek a plakov, čím vzniká klasický obraz Alzheimerovej choroby, hovorí klinická psychologička Michaela Nováková z bratislavského Centra Memory. Presná príčina týchto zmien je neznáma, ale poznáme mnohé preventívne a rizikové faktory.
Alzheimerova choroba je najčastejšie sa vyskytujúcou demenciou. Je možné odhaliť ju včas?
Drobné patologické zmeny v mozgu sa nachádzajú u každého, kto sa dožije stredného veku. Mozog ich však dokáže vyvážiť tak, že sa na každodennom fungovaní neprejavia. Pri Alzheimerovej chorobe sú tieto patologické zmeny výrazné a je možné ich odhaliť pomocou biochemických, rádiologických a neuropsychologických metód: napríklad vyšetrením mozgovo-miechového moku vieme vyhodnotiť množstvo chorých bielkovín, magnetická rezonancia dokáže zobraziť scvrkávanie mozgového tkaniva a pamäťové testy odhaliť úpadok mentálnych schopností už v raných fázach ochorenia. Samotný rozvoj choroby sa však začína roky predtým, ako sa prejavia prvé klinické príznaky.
Včasná diagnostika umožňuje blízkym pacienta pripraviť sa na jeho špeciálne potreby, správne nastaviť farmakologické i nefarmakologické liečebné postupy a včas a vopred ošetriť nutné právne úkony. Nediagnostikovaný pacient neraz stratí roky vzácneho času a pomoc často vyhľadá, keď už nie je možné účinne pomôcť. Pri včas začatej a správnej liečbe je možné dlhšie udržať úroveň samostatnosti pacienta v činnostiach každodenného života.
Ďalším problémom býva nesprávna diagnostika, a teda i liečba, napríklad je mylne stanovená diagnóza psychiatrického ochorenia, napríklad depresie, pri ktorej dochádza k dočasnému úpadku pamäťových schopností, človek sa môže javiť, akoby mal demenciu. Človek a jeho blízki tak môžu stráviť roky v zbytočnej neistote a napätí.
Ak si nie ste istí, či je všetko s vašou pamäťou v poriadku, môžete vyhľadať pomoc v centre špecializovanom na pamäť alebo navštíviť klinického psychológa, psychiatra či neurológa. Existuje možnosť podstúpiť krátke vyšetrenie poznávacích funkcií, akými sú pamäť, myslenie, pozornosť a reč, a dozvedieť sa, či ťažkosti, ktoré pociťujete, môžu súvisieť so začínajúcim ochorením mozgu, prípadne získať odporúčania pre iný vhodný postup.
Prečo je dôležité o demencii hovoriť a odtabuizovať túto tému?
Slovo demencia v mnohých ľuďoch vyvoláva negatívne emócie, akými sú strach, rozpaky, zahanbenie, ale aj predsudky. Prispieva k tomu i smutný fakt, že toto slovo je zneužívané ako bežná nadávka. Mnohé z tohto je spôsobené nepochopením a malou informovanosťou, čo vytvára zbytočný dištanc bežných ľudí od problematiky, ktorá sa týka mnohých ľudí z ich okolia, a neraz aj ich samotných. Demencia je zastrešujúci pojem pre súbor príznakov, ktorý môže byť zapríčinený rôznymi poruchami mozgu. Podľa toho rozlišujeme rôzne typy demencií. Demencie sú jednými z najčastejších ochorení mozgu v starobe.
Starostlivosť o takéhoto pacienta je na Slovensku väčšinou v rukách rodinných príslušníkov, pre ktorých je nesmiernou záťažou. Nepochopením a neprijatím demencie zo strany okolia sa často dostávajú i do spoločenskej izolácie. Práve títo ľudia pritom najviac potrebujú všetku pomoc a podporu.
Aké príznaky si treba všímať, aby bola objavená čo najskôr?
Prejavuje sa najmä ťažkosťami v krátkodobej pamäti a v ďalších poznávacích funkciách, akými sú pozornosť, reč a myslenie. Človek môže mať ťažkosti s orientáciou v čase a priestore, s rozhodovaním, s organizovaním, plánovaním a vykonávaním bežných každodenných činností. Nastávajú i zmeny v správaní, osobnostné a emočné zmeny – počas ochorenia sa neraz prejavuje zvýšené prežívanie neistoty a úzkosti, nervozity, depresie, apatie, agresívne správanie alebo, naopak, povznesená nálada. Môžu sa vyskytnúť i bludy a halucinácie, blúdenie, poruchy spánku či stravovania. Človek sa zvykne stiahnuť zo sociálneho života, stráca svoje predošlé záujmy a schopnosť vykonávať prácu, ktorú predtým robil bežne.
Koho choroba postihuje najčastejšie?
Najzávažnejším rizikovým faktorom je stúpajúci vek, i keď treba povedať, že existujú i formy so skorým začiatkom, to je pred 60. rokom života. Sú známe prípady, keď bola Alzheimerova choroba diagnostikovaná u človeka mladšieho ako 50 rokov. Ochorenie častejšie postihuje ženy ako mužov.
Ďalšími závažnými rizikovými faktormi sú genetické predispozície, vysoký tlak i cholesterol, cukrovka, znížená funkcia štítnej žľazy, depresia, fajčenie, úrazy hlavy v priebehu života, málo pravidelného pohybu, nižší počet rokov vzdelania a pasívny prístup k učeniu sa v priebehu života.
V spoločnosti pretrvávajú o tomto ochorení rôzne mýty. Prečo je to tak?
Je to spôsobené tým, že ľudia majú málo vedomostí a správnych informácií. Neinformovanosť v kombinácii so strachom spôsobuje vznik predsudkov, dohadov a mýtov. Existuje mnoho mýtov obklopujúcich demenciu. Niektorými takýmito sú: len ľudia vo vyššom veku môžu mať demenciu, keď raz človek dostane demenciu, nedá sa už nič robiť, nedá sa nič urobiť pre to, aby som znížil riziko toho, že demenciu dostanem, existuje liek, ktorý dokáže demenciu vyliečiť, ale aj: môj blízky si ešte pamätá niektoré veci, a preto určite nemá demenciu, strata pamäti automaticky znamená, že človek má demenciu, ak má demenciu váš príbuzný, isto ju dostanete aj vy, človek s demenciou nerozumie tomu, čo sa okolo neho deje alebo hovorí, či človek s demenciou nevie, čo chce.
Existuje prevencia? Účinná je vraj stredomorská strava, ale aj čučoriedky…
Zdravý životný štýl môže znížiť riziko demencie a aj spomaliť jej priebeh. Takýmito ochrannými faktormi sú zdravá strava bohatá na ryby, zeleninu, ovocie a omega-3 mastné kyseliny, redukcia vaskulárnych ochorení, najmä vysokého tlaku a cholesterolu, intenzívna a pravidelná fyzická aktivita, ideálne kardiorespiračné cvičenia, pravidelný a aktívny spoločenský život, vzdelávanie a mentálna aktivita, ako napríklad učenie sa nového jazyka, riešenie hlavolamov, trénovanie pamäti.
Chorobu vraj môže spustiť aj stres…
Existujú štúdie, ktoré poukazujú na schopnosť stresu zrýchliť vznik a ukladanie spomínaných toxických bielkovín v mozgu. Ďalej je známe, že stres môže zhoršovať zápalové ochorenia – a chronický zápal mozgu je neoddeliteľnou súčasťou Alzheimerovej choroby. Napokon stres vyčerpáva niektoré obranné mechanizmy mozgu, napríklad noradrenalín, ktorý mozog okrem iného potrebuje na udržovanie svojej aktivity a boj so zápalom.
Aká je liečba?
Rozlišujeme liečbu farmakologickú a nefarmakologickú. Farmakologická liečba je založená na tom, že pri Alzheimerovej chorobe má mozog nedostatok niektorých látok zvaných neurotransmitery, ako napríklad acetylcholín, ktoré sú vitálne pre prenos informácií. Dostupné lieky mozgu pomáhajú lepšie hospodáriť s ubúdajúcim acetylcholínom, a tým zmierňujú príznaky ochorenia. Okrem týchto liekov môže lekár predpísať aj lieky, ktoré pomáhajú pri zmierňovaní neželaných prejavov správania pod vplyvom ochorenia, akými sú úzkosti, depresie, halucinácie a iné.
Nefarmakologická liečba spočíva v aktivizácii a udržiavaní stavu človeka s demenciou.
Nefarmakologické prístupy sú dôležité, lebo umožňujú človeku s demenciou zostať aktívnym, zmysluplne využívať čas, zažívať pekné chvíle, spomaliť postup choroby a mať čo najdlhšie dobrú kvalitu života. Medzi takéto prístupy patrí napríklad validácia, reminiscencia, tréning pamäti, arteterapia a muzikoterapia, snoezelen a iné. Validácia je spôsob komunikácie, pri ktorej je dôraz kladený na akceptovanie emócií človeka s demenciou a empatické pochopenie jeho potrieb a uznanie jeho hodnoty. Pri reminiscencii sa pracuje so spomienkami a s dlhodobou pamäťou, ktorá oproti krátkodobej pamäti zostáva u človeka s ochorením dlhšie zachovaná – napríklad formou zostavenia životopisu, knihy spomienok alebo škatule s predmetmi pripomínajúcimi dôležité udalosti zo života človeka. Arteterapia a muzikoterapia pomáhajú pri aktivizácii, zlepšujú náladu a pomáhajú človeku s ochorením uvoľňovať emócie. Snoezelen je terapia umožňujúca stimuláciu a zároveň relaxáciu človeka s demenciou vďaka zapojeniu všetkých jeho zmyslov.
Prečo sú dôležité tréningy pamäti?
Tréning pamäti, alebo ešte inak povedané kognitívny tréning, je dôležitý, lebo pomáha zmierňovať riziko, že človek dostane Alzheimerovu chorobu a v miernom štádiu spomaľovať jej priebeh. Je to program, ktorého cieľom je cez špeciálne cvičenia a úlohy precvičovať poznávacie funkcie ako pamäť, pozornosť, myslenie a schopnosť vyjadrovať sa.
Čo pomáha vyrovnať sa so skutočnosťou, že člen rodiny má Alzheimerovu chorobu?
Vyrovnať sa so skutočnosťou, že váš blízky má takúto diagnózu, nie je mnohokrát ľahké. Človeku s ochorením i jeho najbližším príbuzným sa tým veľmi zmení život. V priebehu ochorenia sa vám pred očami milovaný človek mení – mení sa jeho osobnosť, správanie, znižuje sa jeho schopnosť vyjadriť, čo potrebuje a cíti. V pokročilom štádiu ochorenia sa môže stať, že chorý prestáva spoznávať členov rodiny. Tieto zmeny príbuzní človeka s ochorením prežívajú ako bolestivú stratu. Tu práve môžu pomôcť informácie o tom, aké zmeny môžeme u nášho blízkeho v priebehu ochorenia očakávať a na čo sa máme pripraviť. Môže to pomôcť vyrovnať sa so zmenami včas a pripraviť sa na záťaž, ktorú starostlivosť o chorého príbuzného predstavuje. V priebehu ochorenia sa zväčšuje závislosť chorého človeka pri každodenných činnostiach od jeho okolia, čo je pre starajúceho sa veľmi náročné psychicky i fyzicky. Preto je nutnosťou, aby sa takáto starostlivosť rozdelila medzi viacerých príbuzných alebo medzi príbuzného a opatrovateľa.
Existuje vhodná literatúra, ktorá pomôže pochopiť, akými zmenami prechádza náš blízky a akým spôsobom s ním môžeme napriek obmedzeniam choroby komunikovať tak, aby zostala zachovaná úcta, rešpekt a vzájomná blízkosť.
Takisto je možnosť zúčastniť sa na stretnutiach podporných skupín a vymieňať si svoje skúsenosti i trápenia s ľuďmi, ktorí sú v rovnakej situácii, alebo vyhľadať individuálne poradenstvo zamerané na túto problematiku. Pomocou vhodných informácií a dobrej podpory je možné zmenšiť prežívanú záťaž a zamedziť pocitu izolácie a samoty tak u človeka s diagnózou, ako aj jeho príbuzných. Práve kvalitná podpora zohráva kľúčovú úlohu v tom, aby sa príbuzný dokázal lepšie vyrovnať so skutočnosťou, že jeho blízky má diagnostikovanú Alzheimerovu chorobu.